Spojené veci C-356/11 a C-357/11

O. a S.

proti

Maahanmuuttovirasto

a

Maahanmuuttovirasto

proti

L.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus)

„Občianstvo Únie — Článok 20 ZFEÚ — Smernica 2003/86/ES — Právo na zlúčenie rodiny — Maloletí občania Únie, ktorí sa zdržiavajú spoločne so svojimi matkami, štátnymi príslušníčkami tretích krajín, na území členského štátu, ktorého štátnu príslušnosť majú tieto deti — Právo na trvalý pobyt v tomto členskom štáte matiek, ktorým boli zverení do výlučnej osobnej starostlivosti občania Únie — Rekonštrukcia rodín po ďalšom uzavretí manželstva matiek so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a po narodení detí, tiež štátnych príslušníkov tretích krajín, z týchto manželských zväzkov — Žiadosti o zlúčenie rodiny v členskom štáte pôvodu občanov Únie — Odmietnutie práva na pobyt novým manželským partnerom z dôvodu nedostatku dostatočných finančných prostriedkov — Právo na rešpektovanie rodinného života — Zohľadnenie prevažujúceho záujmu detí“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 6. decembra 2012

1. Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Oprávnené osoby – Rodinní príslušníci občana Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín – Podmienka – Občan Únie, ktorý uplatnil svoje právo na voľný pohyb

   (Smernica Parlamentu a Rady 2004/38, článok 3 ods. 1)

2. Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Odmietnutie členského štátu udeliť povolenie na pobyt novému manželovi jedného z rodičov občana Únie – Prípustnosť – Podmienky – Odmietnutie, ktoré pre uvedeného občana nemá za následok zbavenie možnosti skutočne vykonávať podstatu práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie

   (Článok 20 ZFEÚ)

3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Právo na zlúčenie rodiny – Smernica 2003/86 – Pojem garant – Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodičom dieťaťa, ktoré je občanom Únie, a dieťaťa, ktoré je štátnym príslušníkom tretej krajiny a nemá postavenie občana Únie – Žiadosť o zlúčenie rodiny pre druhého z rodičov tejto rekonštruovanej rodiny, ktorý je sám štátnym príslušníkom tretej krajiny – Zahrnutie

   [Smernica Rady 2003/86, článok 2 písm. c)]

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Právo na zlúčenie rodiny – Smernica 2003/86 – Dodržiavanie základných práv – Právo na rešpektovanie rodinného života – Povinnosť zohľadniť prevažujúci záujem dieťaťa

   [Smernica Rady 2003/78, odôvodnenie 2 a článok 5 ods. 5 a článok 7 ods. 1 písm. c); Charta základných práv Európskej únie, článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 41, 42)

2.  Článok 20 ZFEÚ treba vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny, hoci tento štátny príslušník chce bývať so svojou manželkou, tiež štátnou príslušníčkou tretej krajiny, ktorá má platné povolenie na pobyt v tomto členskom štáte a ktorá je matkou dieťaťa pochádzajúceho z prvého manželstva, ktoré je občanom Únie, ako aj s dieťaťom pochádzajúcim z ich vlastného zväzku, ktoré je tiež štátnym príslušníkom tretej krajiny, ak takéto odmietnutie nevedie v prípade dotknutého občana Únie k zbaveniu možnosti skutočne vykonávať podstatu práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie.

   Na účely stanovenia, či takéto odmietnutie má za následok takýto účinok, treba zohľadniť skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má vo výlučnej starostlivosti dieťa, ktoré je občanom Únie, má v dotknutom členskom štáte povolenie na pobyt, takže z právneho hľadiska nemá ani táto osoba, ani občan Únie, ktorý je od nej závislý, povinnosť opustiť územie tohto členského štátu a celkovo územie Únie.

   V rámci posúdenia týkajúceho sa rekonštruovaných rodín je tiež relevantný dosah, ktorý by mohlo mať rozhodnutie uvedeného predka opustiť územie členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, na rodinný život.

   V tejto súvislosti však samotná skutočnosť, že sa môže zdať vhodné, aby z dôvodov hospodárskej povahy alebo na účely zachovania jednoty rodiny na území Únie mohli rodinní príslušníci, ktorých predstavujú jednak osoby so štátnou príslušnosťou tretej krajiny a jednak maloletý občan Únie, bývať na území Únie v členskom štáte, ktorého štátnu príslušnosť má občan Únie, nestačí sama osebe na stanovenie, že občan Únie bol nútený opustiť územie Únie, ak takéto právo pobytu nebolo priznané.

   Skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny, pre ktorého sa žiada o právo na pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny, žije alebo nežije v spoločnej domácnosti s garantom a ostatnými rodinnými príslušníkmi, a ani neexistencia biologického spojenia medzi týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny a občanom Únie, nie je pri tomto posúdení rozhodujúca.

   Naproti tomu treba zohľadniť skutočnosť, že tento občan nie je na štátnom príslušníkovi tretej krajiny, pre ktorého sa žiada o právo na pobyt, právne, finančne alebo citovo závislý. Práve vzťah závislosti medzi maloletým občanom Únie a uvedeným štátnym príslušníkom tretej krajiny, môže totiž spochybniť potrebný účinok občianstva Únie, lebo práve táto závislosť by viedla k tomu, že by občan Únie bol v dôsledku takéhoto zamietavého rozhodnutia v skutočnosti nútený opustiť územie nielen členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, ale aj Únie ako celku.

   (pozri body 49 – 56, 58, 82 a výrok)

3.  Žiadosti o povolenie na pobyt, o ktoré žiada z dôvodu zlúčenia rodiny štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce bývať so svojou manželkou, tiež štátnou príslušníčkou tretej krajiny, ktorá má platné povolenie na pobyt v tomto členskom štáte a je matkou dieťaťa pochádzajúceho z prvého manželstva, ktoré je občanom Únie, a dieťaťom pochádzajúcim z ich vlastného zväzku, ktoré je tiež štátnym príslušníkom tretej krajiny, takisto patria do pôsobnosti smernice 2003/86 o práve na zlúčenie rodiny.

   S ohľadom na cieľ sledovaný touto smernicou, ktorým je podpora zlúčenia rodiny a ochrana, ktorá sa má poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín, najmä maloletým osobám, nemožno vylúčiť uplatnenie tejto smernice len na základe toho, že jeden z rodičov maloletého dieťaťa, štátneho príslušníka tretej krajiny, je tiež rodičom občana Únie pochádzajúceho z prvého manželstva.

   (pozri body 68, 69, 82 a výrok)

4.  Článok 7 ods. 1 písm. c) smernice 2003/86 o práve na zlúčenie rodiny treba vykladať tak, že hoci členské štáty môžu požadovať, aby garant preukázal, že má trvalé a pravidelné príjmy, ktoré sú dostatočné na pokrytie vlastných potrieb a potrieb svojich rodinných príslušníkov, táto možnosť sa musí uplatňovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, ktoré ukladajú členským štátom povinnosť preskúmať žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí a s cieľom uprednostniť rodinný život, ako aj zabrániť tomu, aby bol ohrozený cieľ tejto smernice a jej potrebný účinok.

   Keďže je totiž povolenie zlúčenia rodiny všeobecným pravidlom, možnosť zakotvená v článku 7 ods. 1 písm. c) smernice 2003/86 sa má vykladať reštriktívne. Miera voľnej úvahy priznaná členským štátom nemôže byť štátmi uplatňovaná takým spôsobom, ktorý porušuje cieľ smernice a zbavuje ju potrebného účinku.

   Je pravda, že hoci články 7 a 24 Charty zdôrazňujú dôležitosť rodinného života pre deti, nemožno ich vykladať v tom zmysle, že by štátom uberali určitý priestor pre ich voľnú úvahu v prípade, keď posudzujú žiadosti o zlúčenie rodiny. V každom prípade počas takéhoto preskúmania a najmä pri určení, či sú splnené podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86, treba ustanovenia smernice vykladať a uplatňovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty, ako vyplýva aj zo znenia odôvodnenia 2 a článku 5 ods. 5 tejto smernice, ktorá členským štátom ukladá povinnosť preskúmať predmetné žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí a s cieľom uprednostniť rodinný život. Príslušné vnútroštátne orgány teda musia pri vykonávaní smernice 2003/86 a pri skúmaní žiadostí o zlúčenie rodiny vykonať vyvážené a primerané posúdenie všetkých predmetných záujmov, s prihliadnutím najmä na záujmy dotknutých detí.

   (pozri body 74, 79 – 82 a výrok)

Spojené veci C-356/11 a C-357/11

O. a S.

proti

Maahanmuuttovirasto

a

Maahanmuuttovirasto

proti

L.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus)

„Občianstvo Únie — Článok 20 ZFEÚ — Smernica 2003/86/ES — Právo na zlúčenie rodiny — Maloletí občania Únie, ktorí sa zdržiavajú spoločne so svojimi matkami, štátnymi príslušníčkami tretích krajín, na území členského štátu, ktorého štátnu príslušnosť majú tieto deti — Právo na trvalý pobyt v tomto členskom štáte matiek, ktorým boli zverení do výlučnej osobnej starostlivosti občania Únie — Rekonštrukcia rodín po ďalšom uzavretí manželstva matiek so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a po narodení detí, tiež štátnych príslušníkov tretích krajín, z týchto manželských zväzkov — Žiadosti o zlúčenie rodiny v členskom štáte pôvodu občanov Únie — Odmietnutie práva na pobyt novým manželským partnerom z dôvodu nedostatku dostatočných finančných prostriedkov — Právo na rešpektovanie rodinného života — Zohľadnenie prevažujúceho záujmu detí“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 6. decembra 2012

1. Občianstvo Únie — Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov — Smernica 2004/38 — Oprávnené osoby — Rodinní príslušníci občana Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín — Podmienka — Občan Únie, ktorý uplatnil svoje právo na voľný pohyb

   (Smernica Parlamentu a Rady 2004/38, článok 3 ods. 1)

2. Občianstvo Únie — Ustanovenia Zmluvy — Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov — Odmietnutie členského štátu udeliť povolenie na pobyt novému manželovi jedného z rodičov občana Únie — Prípustnosť — Podmienky — Odmietnutie, ktoré pre uvedeného občana nemá za následok zbavenie možnosti skutočne vykonávať podstatu práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie

   (Článok 20 ZFEÚ)

3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Prisťahovalecká politika — Právo na zlúčenie rodiny — Smernica 2003/86 — Pojem garant — Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodičom dieťaťa, ktoré je občanom Únie, a dieťaťa, ktoré je štátnym príslušníkom tretej krajiny a nemá postavenie občana Únie — Žiadosť o zlúčenie rodiny pre druhého z rodičov tejto rekonštruovanej rodiny, ktorý je sám štátnym príslušníkom tretej krajiny — Zahrnutie

   [Smernica Rady 2003/86, článok 2 písm. c)]

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo — Prisťahovalecká politika — Právo na zlúčenie rodiny — Smernica 2003/86 — Dodržiavanie základných práv — Právo na rešpektovanie rodinného života — Povinnosť zohľadniť prevažujúci záujem dieťaťa

   [Smernica Rady 2003/78, odôvodnenie 2 a článok 5 ods. 5 a článok 7 ods. 1 písm. c); Charta základných práv Európskej únie, článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 41, 42)

2.  Článok 20 ZFEÚ treba vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny, hoci tento štátny príslušník chce bývať so svojou manželkou, tiež štátnou príslušníčkou tretej krajiny, ktorá má platné povolenie na pobyt v tomto členskom štáte a ktorá je matkou dieťaťa pochádzajúceho z prvého manželstva, ktoré je občanom Únie, ako aj s dieťaťom pochádzajúcim z ich vlastného zväzku, ktoré je tiež štátnym príslušníkom tretej krajiny, ak takéto odmietnutie nevedie v prípade dotknutého občana Únie k zbaveniu možnosti skutočne vykonávať podstatu práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie.

   Na účely stanovenia, či takéto odmietnutie má za následok takýto účinok, treba zohľadniť skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má vo výlučnej starostlivosti dieťa, ktoré je občanom Únie, má v dotknutom členskom štáte povolenie na pobyt, takže z právneho hľadiska nemá ani táto osoba, ani občan Únie, ktorý je od nej závislý, povinnosť opustiť územie tohto členského štátu a celkovo územie Únie.

   V rámci posúdenia týkajúceho sa rekonštruovaných rodín je tiež relevantný dosah, ktorý by mohlo mať rozhodnutie uvedeného predka opustiť územie členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, na rodinný život.

   V tejto súvislosti však samotná skutočnosť, že sa môže zdať vhodné, aby z dôvodov hospodárskej povahy alebo na účely zachovania jednoty rodiny na území Únie mohli rodinní príslušníci, ktorých predstavujú jednak osoby so štátnou príslušnosťou tretej krajiny a jednak maloletý občan Únie, bývať na území Únie v členskom štáte, ktorého štátnu príslušnosť má občan Únie, nestačí sama osebe na stanovenie, že občan Únie bol nútený opustiť územie Únie, ak takéto právo pobytu nebolo priznané.

   Skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny, pre ktorého sa žiada o právo na pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny, žije alebo nežije v spoločnej domácnosti s garantom a ostatnými rodinnými príslušníkmi, a ani neexistencia biologického spojenia medzi týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny a občanom Únie, nie je pri tomto posúdení rozhodujúca.

   Naproti tomu treba zohľadniť skutočnosť, že tento občan nie je na štátnom príslušníkovi tretej krajiny, pre ktorého sa žiada o právo na pobyt, právne, finančne alebo citovo závislý. Práve vzťah závislosti medzi maloletým občanom Únie a uvedeným štátnym príslušníkom tretej krajiny, môže totiž spochybniť potrebný účinok občianstva Únie, lebo práve táto závislosť by viedla k tomu, že by občan Únie bol v dôsledku takéhoto zamietavého rozhodnutia v skutočnosti nútený opustiť územie nielen členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, ale aj Únie ako celku.

   (pozri body 49 – 56, 58, 82 a výrok)

3.  Žiadosti o povolenie na pobyt, o ktoré žiada z dôvodu zlúčenia rodiny štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce bývať so svojou manželkou, tiež štátnou príslušníčkou tretej krajiny, ktorá má platné povolenie na pobyt v tomto členskom štáte a je matkou dieťaťa pochádzajúceho z prvého manželstva, ktoré je občanom Únie, a dieťaťom pochádzajúcim z ich vlastného zväzku, ktoré je tiež štátnym príslušníkom tretej krajiny, takisto patria do pôsobnosti smernice 2003/86 o práve na zlúčenie rodiny.

   S ohľadom na cieľ sledovaný touto smernicou, ktorým je podpora zlúčenia rodiny a ochrana, ktorá sa má poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín, najmä maloletým osobám, nemožno vylúčiť uplatnenie tejto smernice len na základe toho, že jeden z rodičov maloletého dieťaťa, štátneho príslušníka tretej krajiny, je tiež rodičom občana Únie pochádzajúceho z prvého manželstva.

   (pozri body 68, 69, 82 a výrok)

4.  Článok 7 ods. 1 písm. c) smernice 2003/86 o práve na zlúčenie rodiny treba vykladať tak, že hoci členské štáty môžu požadovať, aby garant preukázal, že má trvalé a pravidelné príjmy, ktoré sú dostatočné na pokrytie vlastných potrieb a potrieb svojich rodinných príslušníkov, táto možnosť sa musí uplatňovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, ktoré ukladajú členským štátom povinnosť preskúmať žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí a s cieľom uprednostniť rodinný život, ako aj zabrániť tomu, aby bol ohrozený cieľ tejto smernice a jej potrebný účinok.

   Keďže je totiž povolenie zlúčenia rodiny všeobecným pravidlom, možnosť zakotvená v článku 7 ods. 1 písm. c) smernice 2003/86 sa má vykladať reštriktívne. Miera voľnej úvahy priznaná členským štátom nemôže byť štátmi uplatňovaná takým spôsobom, ktorý porušuje cieľ smernice a zbavuje ju potrebného účinku.

   Je pravda, že hoci články 7 a 24 Charty zdôrazňujú dôležitosť rodinného života pre deti, nemožno ich vykladať v tom zmysle, že by štátom uberali určitý priestor pre ich voľnú úvahu v prípade, keď posudzujú žiadosti o zlúčenie rodiny. V každom prípade počas takéhoto preskúmania a najmä pri určení, či sú splnené podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86, treba ustanovenia smernice vykladať a uplatňovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty, ako vyplýva aj zo znenia odôvodnenia 2 a článku 5 ods. 5 tejto smernice, ktorá členským štátom ukladá povinnosť preskúmať predmetné žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí a s cieľom uprednostniť rodinný život. Príslušné vnútroštátne orgány teda musia pri vykonávaní smernice 2003/86 a pri skúmaní žiadostí o zlúčenie rodiny vykonať vyvážené a primerané posúdenie všetkých predmetných záujmov, s prihliadnutím najmä na záujmy dotknutých detí.

   (pozri body 74, 79 – 82 a výrok)