Vec C-324/11

Gábor Tóth

proti

Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-magyarországi Regionális Adó Főigazgatósága

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Legfelsőbb Bíróság)

„Dane — DPH — Smernica 2006/112/ES — Článok 9 — Pojem ‚zdaniteľná osoba‘ — Právo na odpočet — Zamietnutie — Zásada daňovej neutrality — Vystaviteľ faktúry vymazaný z registra samostatných podnikateľov — Vystaviteľ faktúry, ktorý si nesplnil povinnosť oznámiť daňovej správe svojich zamestnancov — Povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní vystaviteľa faktúry voči daňovej správe“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 6. septembra 2012

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zásada daňovej neutrality – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Zamietnutie nároku na odpočet dane zaplatenej zdaniteľnou osobou podnikateľovi z dôvodu odňatia jeho živnostenského oprávnenia podnikateľovi a napriek vystaveniu faktúry obsahujúcej požadované informácie z jeho strany – Neprípustnosť

   (Smernica Rady 2006/112, článok 9 ods. 1, článok 213 ods. 1 prvý pododsek a článok 226)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Zamietnutie nároku na odpočet dane zaplatenej zdaniteľnou osobou podnikateľovi z dôvodu, že tento podnikateľ zamestnával neprihlásených zamestnancov – Neprípustnosť – Výnimka – Podvod známy zdaniteľnej osobe – Rozsah dôkazného bremena

   (Smernica Rady 2006/112)

1.  Smernica 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zásada daňovej neutrality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia daňovému úradu zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie splatnej alebo už zaplatenej dane z pridanej hodnoty za služby, ktoré jej boli dodané, z dôvodu, že vystaviteľovi faktúry bolo odňaté živnostenské oprávnenie samostatného podnikateľa pred poskytnutím predmetných služieb alebo pred vystavením príslušnej faktúry, v prípade, ak daná faktúra obsahuje všetky údaje požadované v článku 226 danej smernice, najmä také, ktoré sú potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedenú faktúru vystavila, a povahy poskytnutých služieb.

   Hoci je pojem „zdaniteľná osoba“, upravený v článku 9 ods. 1 smernice, vymedzený široko a vychádza z faktických okolností, z tohto článku naopak nevyplýva, že postavenie zdaniteľnej osoby závisí od akéhokoľvek povolenia alebo oprávnenia udeleného správou na výkon ekonomickej činnosti. Je pravda, že článok 213 ods. 1 prvý pododsek smernice stanovuje, že každá zdaniteľná osoba oznamuje začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba. Bez ohľadu na dôležitosť daného oznámenia pre dobré fungovanie systému dane z pridanej hodnoty, to však nemôže predstavovať dodatočnú podmienku požadovanú na dosiahnutie postavenia zdaniteľnej osoby v zmysle článku 9 ods. 1 smernice, keďže článok 213 sa nachádza v jej hlave XI kapitole 2 s názvom „Identifikácia“.

   (pozri body 30, 31, 34, bod 1 výroku)

2.  Smernica 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni daňovému orgánu zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie splatnej alebo už zaplatenej dane z pridanej hodnoty za služby, ktoré jej boli dodané, z dôvodu, že vystaviteľ faktúry spojenej s týmito službami neprihlásil svojich zamestnancov, a bez toho, aby daný orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

   V tejto súvislosti skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, respektíve či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Právo na odpočítanie dane preto nemôže byť zamietnuté z dôvodu tejto skutočnosti, keď boli zároveň splnené aj materiálne a formálne podmienky na výkon daného práva, ktoré sú uvedené v danej smernici.

   Navyše, ak daňový orgán predloží konkrétne indície o existencii daňového podvodu, smernica 2006/112 a zásada daňovej neutrality nebránia, aby vnútroštátny súd na základe celkového posúdenia okolností daného prípadu preskúmal, či vystaviteľ faktúry sám vykonal predmetné plnenie. Právo na odpočítanie dane však môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

   (pozri body 39, 45, 53, body 2 – 4 výroku)

Vec C-324/11

Gábor Tóth

proti

Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-magyarországi Regionális Adó Főigazgatósága

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Legfelsőbb Bíróság)

„Dane — DPH — Smernica 2006/112/ES — Článok 9 — Pojem ‚zdaniteľná osoba‘ — Právo na odpočet — Zamietnutie — Zásada daňovej neutrality — Vystaviteľ faktúry vymazaný z registra samostatných podnikateľov — Vystaviteľ faktúry, ktorý si nesplnil povinnosť oznámiť daňovej správe svojich zamestnancov — Povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní vystaviteľa faktúry voči daňovej správe“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 6. septembra 2012

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Zásada daňovej neutrality — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Zamietnutie nároku na odpočet dane zaplatenej zdaniteľnou osobou podnikateľovi z dôvodu odňatia jeho živnostenského oprávnenia podnikateľovi a napriek vystaveniu faktúry obsahujúcej požadované informácie z jeho strany — Neprípustnosť

   (Smernica Rady 2006/112, článok 9 ods. 1, článok 213 ods. 1 prvý pododsek a článok 226)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Zamietnutie nároku na odpočet dane zaplatenej zdaniteľnou osobou podnikateľovi z dôvodu, že tento podnikateľ zamestnával neprihlásených zamestnancov — Neprípustnosť — Výnimka — Podvod známy zdaniteľnej osobe — Rozsah dôkazného bremena

   (Smernica Rady 2006/112)

1.  Smernica 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zásada daňovej neutrality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia daňovému úradu zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie splatnej alebo už zaplatenej dane z pridanej hodnoty za služby, ktoré jej boli dodané, z dôvodu, že vystaviteľovi faktúry bolo odňaté živnostenské oprávnenie samostatného podnikateľa pred poskytnutím predmetných služieb alebo pred vystavením príslušnej faktúry, v prípade, ak daná faktúra obsahuje všetky údaje požadované v článku 226 danej smernice, najmä také, ktoré sú potrebné na identifikáciu osoby, ktorá uvedenú faktúru vystavila, a povahy poskytnutých služieb.

   Hoci je pojem „zdaniteľná osoba“, upravený v článku 9 ods. 1 smernice, vymedzený široko a vychádza z faktických okolností, z tohto článku naopak nevyplýva, že postavenie zdaniteľnej osoby závisí od akéhokoľvek povolenia alebo oprávnenia udeleného správou na výkon ekonomickej činnosti. Je pravda, že článok 213 ods. 1 prvý pododsek smernice stanovuje, že každá zdaniteľná osoba oznamuje začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba. Bez ohľadu na dôležitosť daného oznámenia pre dobré fungovanie systému dane z pridanej hodnoty, to však nemôže predstavovať dodatočnú podmienku požadovanú na dosiahnutie postavenia zdaniteľnej osoby v zmysle článku 9 ods. 1 smernice, keďže článok 213 sa nachádza v jej hlave XI kapitole 2 s názvom „Identifikácia“.

   (pozri body 30, 31, 34, bod 1 výroku)

2.  Smernica 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni daňovému orgánu zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie splatnej alebo už zaplatenej dane z pridanej hodnoty za služby, ktoré jej boli dodané, z dôvodu, že vystaviteľ faktúry spojenej s týmito službami neprihlásil svojich zamestnancov, a bez toho, aby daný orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

   V tejto súvislosti skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, respektíve či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Právo na odpočítanie dane preto nemôže byť zamietnuté z dôvodu tejto skutočnosti, keď boli zároveň splnené aj materiálne a formálne podmienky na výkon daného práva, ktoré sú uvedené v danej smernici.

   Navyše, ak daňový orgán predloží konkrétne indície o existencii daňového podvodu, smernica 2006/112 a zásada daňovej neutrality nebránia, aby vnútroštátny súd na základe celkového posúdenia okolností daného prípadu preskúmal, či vystaviteľ faktúry sám vykonal predmetné plnenie. Právo na odpočítanie dane však môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

   (pozri body 39, 45, 53, body 2 – 4 výroku)