This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62011CJ0318
Abstrakt rozsudku
Abstrakt rozsudku
Spojené veci C-318/11 a C-319/11
Daimler AG
a
Widex A/S
proti
Skatteverket
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Förvaltningsrätten i Falun)
„Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Články 170 a 171 — Ôsma smernica o DPH — Článok 1 — Smernica 2008/9/ES — Článok 3 písm. a) — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty zdaniteľným osobám, ktoré nemajú sídlo na území štátu — Zdaniteľná osoba so sídlom v členskom štáte, ktorá v inom členskom štáte vykonáva iba technické testy alebo výskum“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. októbra 2012
Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Vrátenie dane platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu – Osobná pôsobnosť – Zdaniteľná osoba vykonávajúca zo stálej prevádzkarne len technické skúšky alebo výskumné práce, a nie zdaniteľné plnenia – Zahrnutie – 100 % podiel v pobočke v členskom štáte, kde bola podaná žiadosť o vrátenie – Neexistencia vplyvu
[Smernice Rady 79/1072, článok 1, zmenená a doplnená smernicou 2006/98, a 2008/9, článok 3 písm. a)]
Zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty usadenú v členskom štáte, ktorá v inom členskom štáte vykonáva len technické testy alebo výskumné práce okrem zdaniteľných transakcií, nemožno považovať za zdaniteľnú osobu, ktorá má v tomto druhom členskom štáte „stálu prevádzkareň, odkiaľ vykonáv[a] podnikateľskú činnosť“, v zmysle článku 1 ôsmej smernice 79/1072/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/98, a článku 3 písm. a) smernice 2008/9, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112 zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.
Pojem „stála prevádzkareň, odkiaľ vykonávala podnikateľskú činnosť“ totiž obsahuje dve kumulatívne podmienky založené jednak na existencii „stálej prevádzkarne“ a jednak na vykonávaní „podnikateľskej činnosti“ z tejto prevádzkarne. Na účely vylúčenia práva na vrátenie musí ísť o skutočné vykonávanie zdaniteľných transakcií stálou prevádzkarňou v štáte, kde bola podaná žiadosť o vrátenie, a nie len o jednoduchú spôsobilosť uvedenej prevádzkarne na vykonávanie takýchto transakcií.
Ak je nesporné, že dotknuté podniky nevykonávajú prostredníctvom svojich služieb technického testovania a výskumu v členskom štáte, kde boli podané žiadosti o vrátenie, zdaniteľné transakcie na výstupe, treba priznať právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe bez toho, aby bolo potrebné ďalej skúmať, či mal každý z dotknutých podnikov skutočne „stálu prevádzkareň“ v zmysle ustanovení, ktoré sa majú vyložiť, keďže dve podmienky, na ktorých sa zakladá kritérium „stálej prevádzkarne, odkiaľ sa vykonáv[a] podnikateľská činnosť“, sú kumulatívne.
Tento výklad nie je spochybnený na základe skutočnosti, že zdaniteľná osoba je v členskom štáte, kde podala žiadosť o vrátenie, jediným spoločníkom pobočky, ktorej účelom je výlučne poskytovať tejto osobe na účely technického testovania rôzne služby. Takáto pobočka, v ktorej celý obchodný podiel vlastní jediný spoločník, je totiž samostatne zdaniteľnou právnickou osobou.
(pozri body 32, 37 – 39, 44, 48, 51, body 1 a 2 výroku)
Spojené veci C-318/11 a C-319/11
Daimler AG
a
Widex A/S
proti
Skatteverket
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Förvaltningsrätten i Falun)
„Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Články 170 a 171 — Ôsma smernica o DPH — Článok 1 — Smernica 2008/9/ES — Článok 3 písm. a) — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty zdaniteľným osobám, ktoré nemajú sídlo na území štátu — Zdaniteľná osoba so sídlom v členskom štáte, ktorá v inom členskom štáte vykonáva iba technické testy alebo výskum“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. októbra 2012
Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Vrátenie dane platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu — Osobná pôsobnosť — Zdaniteľná osoba vykonávajúca zo stálej prevádzkarne len technické skúšky alebo výskumné práce, a nie zdaniteľné plnenia — Zahrnutie — 100 % podiel v pobočke v členskom štáte, kde bola podaná žiadosť o vrátenie — Neexistencia vplyvu
[Smernice Rady 79/1072, článok 1, zmenená a doplnená smernicou 2006/98, a 2008/9, článok 3 písm. a)]
Zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty usadenú v členskom štáte, ktorá v inom členskom štáte vykonáva len technické testy alebo výskumné práce okrem zdaniteľných transakcií, nemožno považovať za zdaniteľnú osobu, ktorá má v tomto druhom členskom štáte „stálu prevádzkareň, odkiaľ vykonáv[a] podnikateľskú činnosť“, v zmysle článku 1 ôsmej smernice 79/1072/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/98, a článku 3 písm. a) smernice 2008/9, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112 zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.
Pojem „stála prevádzkareň, odkiaľ vykonávala podnikateľskú činnosť“ totiž obsahuje dve kumulatívne podmienky založené jednak na existencii „stálej prevádzkarne“ a jednak na vykonávaní „podnikateľskej činnosti“ z tejto prevádzkarne. Na účely vylúčenia práva na vrátenie musí ísť o skutočné vykonávanie zdaniteľných transakcií stálou prevádzkarňou v štáte, kde bola podaná žiadosť o vrátenie, a nie len o jednoduchú spôsobilosť uvedenej prevádzkarne na vykonávanie takýchto transakcií.
Ak je nesporné, že dotknuté podniky nevykonávajú prostredníctvom svojich služieb technického testovania a výskumu v členskom štáte, kde boli podané žiadosti o vrátenie, zdaniteľné transakcie na výstupe, treba priznať právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe bez toho, aby bolo potrebné ďalej skúmať, či mal každý z dotknutých podnikov skutočne „stálu prevádzkareň“ v zmysle ustanovení, ktoré sa majú vyložiť, keďže dve podmienky, na ktorých sa zakladá kritérium „stálej prevádzkarne, odkiaľ sa vykonáv[a] podnikateľská činnosť“, sú kumulatívne.
Tento výklad nie je spochybnený na základe skutočnosti, že zdaniteľná osoba je v členskom štáte, kde podala žiadosť o vrátenie, jediným spoločníkom pobočky, ktorej účelom je výlučne poskytovať tejto osobe na účely technického testovania rôzne služby. Takáto pobočka, v ktorej celý obchodný podiel vlastní jediný spoločník, je totiž samostatne zdaniteľnou právnickou osobou.
(pozri body 32, 37 – 39, 44, 48, 51, body 1 a 2 výroku)