Vec C-135/11 P

IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds gGmbH

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Článok 4 ods. 5 — Rozsah — Dokumenty pochádzajúce z členského štátu — Námietka tohto členského štátu proti zverejneniu týchto dokumentov — Rozsah kontroly uskutočnenej inštitúciou a súdom Únie na základe dôvodov námietky uvádzaných členským štátom — Predloženie predmetného dokumentu súdu Únie“

Abstrakt rozsudku

1. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov – Povinnosť inštitúcie nezverejniť ich bez predchádzajúceho súhlasu

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 5)

2. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov – Rozsah

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 3 a článok 4 ods. 5)

3. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov – Procesné dôsledky – Povinnosť odôvodniť zamietnutie prístupu uložená členskému štátu a inštitúcii Únie – Rozsah

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 3)

4. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov – Právomoc súdu Únie preskúmať dôvodnosť zamietnutia – Preskúmanie dokumentov in camera

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 3)

1.  Keď členský štát využije možnosť poskytovanú článkom 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie požiadať, aby určitý dokument pochádzajúci z tohto štátu nebol zverejnený bez jeho predchádzajúceho súhlasu, prípadné zverejnenie tohto dokumentu inštitúciou si vyžaduje získanie predchádzajúceho súhlasu uvedeného členského štátu. Z toho a contrario vyplýva, že inštitúcia, ktorej nebol daný súhlas dotknutého členského štátu, nemôže voľne zverejniť predmetný dokument.

   (pozri body 55, 56)

2.  Výkon právomoci, ktorú článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie poskytuje dotknutému členskému štátu, je ohraničený rámcom hmotnoprávnych výnimiek uvádzaných v odsekoch 1 až 3 toho istého článku, pričom tomuto členskému štátu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúčastniť sa na rozhodnutí inštitúcie. Predchádzajúci súhlas dotknutého členského štátu, na ktorý odkazuje tento článok 4 ods. 5, teda nie je svojvoľným právom veta, ale určitým druhom súhlasného stanoviska, že neexistujú výnimočné dôvody vyplývajúce z článku 4 ods. 1 až 3. Rozhodovací proces zavedený týmto článkom 4 ods. 5 vyžaduje, aby sa inštitúcia a členský štát, ktorých sa to týka, držali hmotnoprávnych výnimiek stanovených v uvedených odsekoch 1 až 3.

   Pokiaľ ide o rozsah článku 4 ods. 5 uvedeného nariadenia voči inštitúcii rozhodujúcej o žiadosti, vo vzťahu k žiadateľovi to, že došlo k zásahu dotknutého členského štátu, neovplyvňuje z hľadiska žiadateľa povahu rozhodnutia ako aktu Únie, ktorý mu potom adresuje inštitúcia v odpovedi na žiadosť o prístup, ktorú jej podal, pokiaľ ide o dokument, ktorý má v držbe.

   (pozri body 58, 60)

3.  Inštitúcia, ktorá rozhoduje o žiadosti, je ako autorka rozhodnutia o zamietnutí prístupu k dokumentom zodpovedná za jeho zákonnosť. Z tohto dôvodu táto inštitúcia nemôže uznať námietku prejavenú členským štátom proti zverejneniu dokumentu, ktorý od neho pochádza, ak táto námietka nie je riadne odôvodnená alebo ak dôvody, o ktoré sa tento štát pri odmietnutí prístupu k spornému dokumentu opiera, neodkazujú na výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Z toho vyplýva, že dotknutá inštitúcia predtým, ako odmietne prístup k dokumentu pochádzajúcemu z členského štátu, musí preskúmať, či tento členský štát založil svoju námietku na uvedených výnimkách a či v tejto súvislosti riadne odôvodnil svoje stanovisko.

   Naopak, nie je povinnosťou inštitúcie rozhodujúcej o žiadosti vyčerpávajúcim spôsobom posúdiť odmietavé rozhodnutie dotknutého členského štátu formou kontroly, ktorá ide nad rámec overenia existencie odôvodnenia odkazujúceho na uvedené výnimky. Požiadavka takého vyčerpávajúceho posúdenia by totiž mohla viesť k tomu, že inštitúcia, ktorej bola podaná žiadosť o sprístupnenie dokumentu, po vykonaní tohto posúdenia neoprávnene sprístupní žiadateľovi sporný dokument bez zohľadnenia námietky členského štátu, od ktorého tento dokument pochádza, hoci námietku štát riadne odôvodnil.

   (pozri body 61 – 64)

4.  Uplatnenie článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie nebráni vykonaniu preskúmania rozhodnutia Komisie o odmietnutí, ktoré ide nad rámec preskúmania prima facie a zahŕňa hmotnoprávne posúdenie uplatniteľnosti výnimiek uvedených v článku 4 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia.

   V prípade, že členský štát odmietne odôvodnene poskytnúť prístup k predmetnému dokumentu, a preto je dotknutá inštitúcia v situácii, že musí odmietnuť žiadosť o prístup, autor uvedenej žiadosti má právo na súdnu ochranu. Patrí do právomoci súdu Únie preskúmať na základe žiadosti dotknutej osoby, ktorej bol odmietnutý prístup zo strany požiadanej inštitúcie, či toto odmietnutie mohlo byť oprávnene založené na uvedených výnimkách, a to bez ohľadu na to, či odmietnutie vychádzalo z posúdenia týchto výnimiek samotnou inštitúciou, alebo predmetným členským štátom.

   Záruka tejto súdnej ochrany priznaná žiadateľovi, ktorému požiadaná inštitúcia odmietla prístup k jednému alebo viacerým dokumentom pochádzajúcim z členského štátu z dôvodu podania námietky týmto štátom, totiž zabezpečuje, že súd Únie in concreto posúdi zákonnosť rozhodnutia o odmietnutí prístupu z hľadiska všetkých relevantných skutočností, ku ktorým patria v prvom rade dokumenty, ktorých zverejnenie sa odmietlo. S cieľom dodržať zákaz zverejnenia sporných dokumentov bez predchádzajúceho súhlasu dotknutého členského štátu je Všeobecný súd povinný oboznámiť sa s týmito dokumentmi in camera, pričom samotní účastníci konania nebudú mať prístup k sporným dokumentom.

   (pozri body 70, 72, 73)