Vec C-85/11

Európska komisia

proti

Írsku

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Dane — Smernica 2006/112/ES — Články 9 a 11 — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely DPH“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. apríla 2013

Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné osoby – Pojem – Možnosť členských štátov považovať úzko prepojené osoby za jednu zdaniteľnú osobu – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu – Nesplnenie povinnosti – Neexistencia

(Smernica Rady 2006/112, článok 11)

Členský štát, ktorý umožní zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty, sa nedopúšťa nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 11 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Z formulácie „za jednu zdaniteľnú osobu“ nemožno vyvodiť, že jediným cieľom článku 11 smernice je umožniť, aby sa s viacerými zdaniteľnými osobami zaobchádzalo ako s jedným subjektom, keďže táto formulácia sa neviaže na podmienku uplatnenia tohto článku, ale na jeho výsledok, ktorý spočíva v tom, že viaceré osoby sú považované za jednu zdaniteľnú osobu. Zo znenia uvedeného článku nemôže vychádzať ani tvrdenie, podľa ktorého tento článok predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla stanovujúceho, že s každou zdaniteľnou osobou sa musí zaobchádzať ako so samostatným subjektom, takže ten istý článok treba vykladať reštriktívne, ani tvrdenie, podľa ktorého z koncepcie skupinovej registrácie vyplýva, že všetky osoby, ktoré sú jej súčasťou, patria do tej istej kategórie, pretože pojem „skupinová registrácia“ sa v tomto článku neuvádza.

Čo sa týka cieľov, ktoré sleduje článok 11 smernice, normotvorca Únie chcel členským štátom v záujme administratívneho zjednodušenia alebo boja proti zneužívaniu, akým je napríklad rozdelenie jedného hospodárskeho subjektu na viaceré zdaniteľné osoby, aby pre každú z nich mohol platiť osobitný režim, umožniť, aby systematicky nespájali povahu zdaniteľnej osoby s výlučne právnou nezávislosťou. Nezdá sa však, že by možnosť členských štátov považovať skupinu osôb zahrnujúcu jednu alebo viaceré osoby, ktoré jednotlivo nemôžu mať povahu zdaniteľnej osoby, za jednu zdaniteľnú osobu, bola v rozpore s uvedenými cieľmi. Naopak, nemožno vylúčiť, že prítomnosť takých osôb v rámci skupiny na účely DPH prispieva k administratívnemu zjednodušeniu tak pre uvedenú skupinu, ako aj pre daňovú správu a umožňuje zamedziť určité zneužívania, pričom uvedená prítomnosť týchto osôb by mohla byť na tieto účely nevyhnutná, ak by sama osebe zakladala úzke prepojenie prostredníctvom finančných, ekonomických a organizačných väzieb, ktoré musí existovať medzi osobami tvoriacimi tú istú skupinu, aby sa mohli považovať za jednu zdaniteľnú osobu.

(pozri body 40, 47, 48)

Vec C-85/11

Európska komisia

proti

Írsku

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Dane — Smernica 2006/112/ES — Články 9 a 11 — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely DPH“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. apríla 2013

Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Zdaniteľné osoby — Pojem — Možnosť členských štátov považovať úzko prepojené osoby za jednu zdaniteľnú osobu — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu — Nesplnenie povinnosti — Neexistencia

(Smernica Rady 2006/112, článok 11)

Členský štát, ktorý umožní zahrnúť nezdaniteľné osoby do skupiny osôb, ktoré možno považovať za jednu zdaniteľnú osobu na účely dane z pridanej hodnoty, sa nedopúšťa nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 11 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Z formulácie „za jednu zdaniteľnú osobu“ nemožno vyvodiť, že jediným cieľom článku 11 smernice je umožniť, aby sa s viacerými zdaniteľnými osobami zaobchádzalo ako s jedným subjektom, keďže táto formulácia sa neviaže na podmienku uplatnenia tohto článku, ale na jeho výsledok, ktorý spočíva v tom, že viaceré osoby sú považované za jednu zdaniteľnú osobu. Zo znenia uvedeného článku nemôže vychádzať ani tvrdenie, podľa ktorého tento článok predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla stanovujúceho, že s každou zdaniteľnou osobou sa musí zaobchádzať ako so samostatným subjektom, takže ten istý článok treba vykladať reštriktívne, ani tvrdenie, podľa ktorého z koncepcie skupinovej registrácie vyplýva, že všetky osoby, ktoré sú jej súčasťou, patria do tej istej kategórie, pretože pojem „skupinová registrácia“ sa v tomto článku neuvádza.

Čo sa týka cieľov, ktoré sleduje článok 11 smernice, normotvorca Únie chcel členským štátom v záujme administratívneho zjednodušenia alebo boja proti zneužívaniu, akým je napríklad rozdelenie jedného hospodárskeho subjektu na viaceré zdaniteľné osoby, aby pre každú z nich mohol platiť osobitný režim, umožniť, aby systematicky nespájali povahu zdaniteľnej osoby s výlučne právnou nezávislosťou. Nezdá sa však, že by možnosť členských štátov považovať skupinu osôb zahrnujúcu jednu alebo viaceré osoby, ktoré jednotlivo nemôžu mať povahu zdaniteľnej osoby, za jednu zdaniteľnú osobu, bola v rozpore s uvedenými cieľmi. Naopak, nemožno vylúčiť, že prítomnosť takých osôb v rámci skupiny na účely DPH prispieva k administratívnemu zjednodušeniu tak pre uvedenú skupinu, ako aj pre daňovú správu a umožňuje zamedziť určité zneužívania, pričom uvedená prítomnosť týchto osôb by mohla byť na tieto účely nevyhnutná, ak by sama osebe zakladala úzke prepojenie prostredníctvom finančných, ekonomických a organizačných väzieb, ktoré musí existovať medzi osobami tvoriacimi tú istú skupinu, aby sa mohli považovať za jednu zdaniteľnú osobu.

(pozri body 40, 47, 48)