Vec C-625/10

Európska komisia

proti

Francúzskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Doprava — Rozvoj železníc Spoločenstva — Smernica 91/440/EHS — Článok 6 ods. 3 a príloha II — Smernica 2001/14/ES — Článok 14 ods. 2 — Neexistencia právnej nezávislosti manažéra železničnej infraštruktúry — Článok 11 — Neexistencia systému zvyšovania výkonnosti — Neúplné prebratie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. apríla 2013

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

   (Článok 258 ZFEÚ)

2. Doprava – Spoločná politika – Rozvoj železníc Spoločenstva – Oddelenie správy infraštruktúry a dopravných činností – Základné funkcie, ktoré musia byť zverené nezávislému subjektu – Pojem – Uskutočňovanie vykonávacích technických štúdií potrebných na rozhodovanie o žiadostiach o vlakové trasy a prideľovanie vlakových trás na poslednú chvíľu – Zahrnutie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 14 ods. 2; smernica Rady 91/440, článok 6 ods. 3 a príloha II)

3. Doprava – Železničná doprava – Smernica 2001/14 – Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a spoplatňovanie – Spoplatňovanie infraštruktúry – Povinnosti členských štátov – Zavedenie systému zvyšovania výkonnosti – Rozsah

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 11 ods. 1 a 2)

4. Doprava – Železničná doprava – Smernica 2001/14 – Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a spoplatňovanie – Spoplatňovanie infraštruktúry – Povinnosti členských štátov – Opatrenia motivujúce manažérov infraštruktúry k znižovaniu nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry a úrovne prístupových poplatkov – Povinnosť stanoviť odlišné opatrenia – Neexistencia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady, článok 6 ods. 2 a 3, článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 43)

2.  Podľa prílohy II smernice 91/440 o rozvoji železníc spoločenstva sa za základné funkcie v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice považujú príprava a rozhodovanie súvisiace s udeľovaním licencií železničným podnikom, rozhodovanie súvisiace s prideľovaním trasy vrátane určenia a posúdenia dostupnosti a prideľovania individuálnych vlakových trás, rozhodovanie súvisiace so spoplatňovaním infraštruktúry a monitorovanie dodržiavania záväzkov služby vo verejnom záujme vyžadovaných pri zabezpečovaní niektorých služieb.

   Z tohto výpočtu vyplýva, že uskutočňovanie vykonávacích technických štúdií potrebných na rozhodovanie o žiadostiach o vlakové trasy pred prijatím rozhodnutia a prideľovanie vlakových trás na poslednú chvíľu nemožno zveriť železničnému podniku, lebo uvedené štúdie sa na jednej strane podieľajú na definovaní a posudzovaní dostupnosti vlakových trás a na druhej strane prideľovanie vlakových trás na poslednú chvíľu predstavuje prideľovanie individuálnych vlakových trás, ktoré je uvedené v prílohe II smernice 91/440 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry, a tieto funkcie teda musia byť zverené nezávislému subjektu. Článok 14 ods. 2 smernice 2001/14 totiž stanovuje, že subjekty poverené funkciou prideľovania sú z právneho, organizačného alebo rozhodovacieho hľadiska nezávislé na ktoromkoľvek železničnom podniku.

   (pozri body 46 – 48)

3.  Z článku 11 ods. 1 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry jednak vyplýva, že členské štáty musia vytvoriť systém zvyšovania výkonnosti, ktorý je súčasťou systémov spoplatňovania infraštruktúry a ktorý má podporiť železničné podniky a manažéra infraštruktúry pri zvyšovaní výkonnosti železničnej siete. Ďalej pokiaľ ide o stimulačné opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať, členské štáty si môžu slobodne zvoliť konkrétne vhodné opatrenia, ktoré tvoria súčasť tohto systému, ak tvoria súvislý a transparentný celok, ktorý možno označiť za „systém zvyšovania výkonnosti“.

   V tejto súvislosti systém, ktorý upravuje len osobitné spoplatnenie rezervácie trasy pre nákladnú dopravu, ktorej celková dĺžka presahuje 300 km a ktorej rýchlosť je 70 km/h alebo vyššia, netvorí koherentný a transparentný celok, ktorý by bolo možné označiť za systém zvyšovania výkonnosti v zmysle článku 11 smernice 2001/14. Uvedený článok totiž vyžaduje, aby členské štáty skutočne vytvorili systém zvyšovania výkonnosti, ktorý je súčasťou systému spoplatňovania.

   Okrem toho ani ustanovenia o odškodnení manažéra infraštruktúry v prípade nevyužitia trasy z dôvodu pochybenia na strane železničného podniku a o odškodnení železničného podniku v prípade zrušenia trasy zo strany manažéra infraštruktúry nepredstavujú systém zvyšovania výkonnosti.

   Pokiaľ ide napokon o skúšobné zavedenie osobitného systému zvyšovania výkonnosti stanoveného v zmluve o poskytovaní služieb, náklady na tento mechanizmus nesie výlučne manažér infraštruktúry. Zmluva o poskytovaní služieb teda nepredstavuje systém zvyšovania výkonnosti, ktorý by podporoval nielen manažéra infraštruktúry, ale aj železničné podniky. Okrem toho základné princípy systému zvyšovania výkonnosti platia podľa článku 11 ods. 2 smernice 2001/14 pre celú sieť. Ustanovenia zmluvy o poskytovaní služieb sa však vzťahujú len na nákladnú dopravu.

   (pozri body 70, 72 – 74)

4.  Článok 6 ods. 2 a 3 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry stanovuje, že povinnosť prijať opatrenia motivujúce k znižovaniu nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry a úrovne prístupových poplatkov môžu členské štáty vykonať buď prostredníctvom zmluvného dojednania na obdobie niekoľkých rokov, alebo zavedením vhodných regulačných opatrení. Naopak žiadne ustanovenie nestanovuje, že tieto opatrenia treba prijať oddelene.

   Okrem toho opatrenia na podporu znižovania nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry musia nevyhnutne viesť k zníženiu prístupových poplatkov bez ohľadu na to, či prístupové poplatky sú stanovené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2001/14 alebo článku 8 ods. 1 tejto smernice.

   (pozri body 78, 83, 86)

Vec C-625/10

Európska komisia

proti

Francúzskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Doprava — Rozvoj železníc Spoločenstva — Smernica 91/440/EHS — Článok 6 ods. 3 a príloha II — Smernica 2001/14/ES — Článok 14 ods. 2 — Neexistencia právnej nezávislosti manažéra železničnej infraštruktúry — Článok 11 — Neexistencia systému zvyšovania výkonnosti — Neúplné prebratie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. apríla 2013

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti — Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom — Stav, ktorý treba zohľadniť — Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

   (Článok 258 ZFEÚ)

2. Doprava — Spoločná politika — Rozvoj železníc Spoločenstva — Oddelenie správy infraštruktúry a dopravných činností — Základné funkcie, ktoré musia byť zverené nezávislému subjektu — Pojem — Uskutočňovanie vykonávacích technických štúdií potrebných na rozhodovanie o žiadostiach o vlakové trasy a prideľovanie vlakových trás na poslednú chvíľu — Zahrnutie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 14 ods. 2; smernica Rady 91/440, článok 6 ods. 3 a príloha II)

3. Doprava — Železničná doprava — Smernica 2001/14 — Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a spoplatňovanie — Spoplatňovanie infraštruktúry — Povinnosti členských štátov — Zavedenie systému zvyšovania výkonnosti — Rozsah

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 11 ods. 1 a 2)

4. Doprava — Železničná doprava — Smernica 2001/14 — Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a spoplatňovanie — Spoplatňovanie infraštruktúry — Povinnosti členských štátov — Opatrenia motivujúce manažérov infraštruktúry k znižovaniu nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry a úrovne prístupových poplatkov — Povinnosť stanoviť odlišné opatrenia — Neexistencia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady, článok 6 ods. 2 a 3, článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 43)

2.  Podľa prílohy II smernice 91/440 o rozvoji železníc spoločenstva sa za základné funkcie v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice považujú príprava a rozhodovanie súvisiace s udeľovaním licencií železničným podnikom, rozhodovanie súvisiace s prideľovaním trasy vrátane určenia a posúdenia dostupnosti a prideľovania individuálnych vlakových trás, rozhodovanie súvisiace so spoplatňovaním infraštruktúry a monitorovanie dodržiavania záväzkov služby vo verejnom záujme vyžadovaných pri zabezpečovaní niektorých služieb.

   Z tohto výpočtu vyplýva, že uskutočňovanie vykonávacích technických štúdií potrebných na rozhodovanie o žiadostiach o vlakové trasy pred prijatím rozhodnutia a prideľovanie vlakových trás na poslednú chvíľu nemožno zveriť železničnému podniku, lebo uvedené štúdie sa na jednej strane podieľajú na definovaní a posudzovaní dostupnosti vlakových trás a na druhej strane prideľovanie vlakových trás na poslednú chvíľu predstavuje prideľovanie individuálnych vlakových trás, ktoré je uvedené v prílohe II smernice 91/440 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry, a tieto funkcie teda musia byť zverené nezávislému subjektu. Článok 14 ods. 2 smernice 2001/14 totiž stanovuje, že subjekty poverené funkciou prideľovania sú z právneho, organizačného alebo rozhodovacieho hľadiska nezávislé na ktoromkoľvek železničnom podniku.

   (pozri body 46 – 48)

3.  Z článku 11 ods. 1 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry jednak vyplýva, že členské štáty musia vytvoriť systém zvyšovania výkonnosti, ktorý je súčasťou systémov spoplatňovania infraštruktúry a ktorý má podporiť železničné podniky a manažéra infraštruktúry pri zvyšovaní výkonnosti železničnej siete. Ďalej pokiaľ ide o stimulačné opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať, členské štáty si môžu slobodne zvoliť konkrétne vhodné opatrenia, ktoré tvoria súčasť tohto systému, ak tvoria súvislý a transparentný celok, ktorý možno označiť za „systém zvyšovania výkonnosti“.

   V tejto súvislosti systém, ktorý upravuje len osobitné spoplatnenie rezervácie trasy pre nákladnú dopravu, ktorej celková dĺžka presahuje 300 km a ktorej rýchlosť je 70 km/h alebo vyššia, netvorí koherentný a transparentný celok, ktorý by bolo možné označiť za systém zvyšovania výkonnosti v zmysle článku 11 smernice 2001/14. Uvedený článok totiž vyžaduje, aby členské štáty skutočne vytvorili systém zvyšovania výkonnosti, ktorý je súčasťou systému spoplatňovania.

   Okrem toho ani ustanovenia o odškodnení manažéra infraštruktúry v prípade nevyužitia trasy z dôvodu pochybenia na strane železničného podniku a o odškodnení železničného podniku v prípade zrušenia trasy zo strany manažéra infraštruktúry nepredstavujú systém zvyšovania výkonnosti.

   Pokiaľ ide napokon o skúšobné zavedenie osobitného systému zvyšovania výkonnosti stanoveného v zmluve o poskytovaní služieb, náklady na tento mechanizmus nesie výlučne manažér infraštruktúry. Zmluva o poskytovaní služieb teda nepredstavuje systém zvyšovania výkonnosti, ktorý by podporoval nielen manažéra infraštruktúry, ale aj železničné podniky. Okrem toho základné princípy systému zvyšovania výkonnosti platia podľa článku 11 ods. 2 smernice 2001/14 pre celú sieť. Ustanovenia zmluvy o poskytovaní služieb sa však vzťahujú len na nákladnú dopravu.

   (pozri body 70, 72 – 74)

4.  Článok 6 ods. 2 a 3 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry stanovuje, že povinnosť prijať opatrenia motivujúce k znižovaniu nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry a úrovne prístupových poplatkov môžu členské štáty vykonať buď prostredníctvom zmluvného dojednania na obdobie niekoľkých rokov, alebo zavedením vhodných regulačných opatrení. Naopak žiadne ustanovenie nestanovuje, že tieto opatrenia treba prijať oddelene.

   Okrem toho opatrenia na podporu znižovania nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry musia nevyhnutne viesť k zníženiu prístupových poplatkov bez ohľadu na to, či prístupové poplatky sú stanovené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2001/14 alebo článku 8 ods. 1 tejto smernice.

   (pozri body 78, 83, 86)