Vec C-602/10

SC Volksbank România SA

proti

Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor – Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Judecătoria Călăraşi)

„Ochrana spotrebiteľa — Zmluvy o spotrebiteľskom úvere — Smernica 2008/48/ES — Články 22, 24 a 30 — Vnútroštátna právna úprava preberajúca túto smernicu — Uplatniteľnosť na zmluvy nezahrnuté do vecnej a časovej pôsobnosti uvedenej smernice — Povinnosti nestanovené tou istou smernicou — Obmedzenie bankových poplatkov, ktoré môže vyberať veriteľ — Články 56 ZFEÚ, 58 ZFEÚ a 63 ZFEÚ — Povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva primerané a účinné postupy mimosúdneho riešenia sporov“

Abstrakt rozsudku

1. Ochrana spotrebiteľa – Smernica 2008/48 – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Pôsobnosť – Úverové zmluvy zaručené nehnuteľnosťou – Vylúčenie – Preberajúca vnútroštátna právna úprava zahŕňajúca do svojej pôsobnosti tieto úverové zmluvy a ukladajúce pre ne povinnosti úverovým inštitúciám – Prípustnosť

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, odôvodnenie 10 a článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 22 ods. 1]

2. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Podmienky – Otázky, ktoré súvisia so skutočnosťou alebo predmetom sporu – Návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytujúci Súdnemu dvoru dostatok informácií o skutkovom a právnom kontexte

   (Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23)

3. Ochrana spotrebiteľa – Smernica 2008/48 – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Pôsobnosť – Preberajúca vnútroštátna právna úprava zahŕňajúca do svojej pôsobnosti úverové zmluvy zaručené nehnuteľnosťou vylúčené z pôsobnosti smernice – Uplatniteľnosť na zmluvy, ktoré už platili v čase nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy – Prípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, článok 30 ods. 1)

4. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca úverovým inštitúciám vyberanie určitých bankových poplatkov – Právna úprava nespôsobujúca dodatočné bremeno pre úverové inštitúcie usadené v iných členských štátoch – Prípustnosť

   (Článok 56 ZFEÚ)

5. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Výklad požadovaný z dôvodu uplatniteľnosti ustanovení smernice prebratých do vnútroštátneho práva na situácie neupravené právom Únie – Právomoc poskytnúť tento výklad

   (Článok 267 ZFEÚ)

6. Ochrana spotrebiteľa – Smernica 2008/48 – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Mimosúdne riešenie sporov – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca spotrebiteľom obrátiť sa na orgán ochrany spotrebiteľov bez toho, aby museli predtým využiť postupy mimosúdneho riešenia sporov – Prípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, článok 24 ods. 1)

1.  Ako vyplýva z odôvodnenia 10 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty môžu v súlade s právom Únie uplatňovať ustanovenia tejto smernice na oblasti, ktoré nepatria do jej pôsobnosti. Môžu teda zachovať alebo zaviesť vnútroštátne opatrenia zodpovedajúce ustanoveniam tejto smernice alebo niektorým z nich, pokiaľ ide o úverové zmluvy, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedenej smernice.

   Z toho vyplýva, že článok 22 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie preberajúce túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré zahrnulo do svojej vecnej pôsobnosti úverové zmluvy, ktorých cieľom je poskytnutie úveru zaručeného nehnuteľnosťou, hoci takéto zmluvy sú z vecnej pôsobnosti uvedenej smernice podľa článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice výslovne vylúčené.

   Okrem toho nie je v rozpore s článkom 22 ods. 1 uvedenej smernice, keď členský štát v prípade týchto zmlúv uloží povinnosti nestanovené uvedenou smernicou úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o druhy poplatkov, ktoré tieto inštitúcie môžu vyberať v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere patriacej do pôsobnosti tohto opatrenia.

   Nezdá sa totiž, že by také pravidlo ochrany spotrebiteľov v oblasti neharmonizovanej smernicou 2008/48 bolo takej povahy, aby ovplyvnilo rovnováhu, na ktorej sa zakladá táto smernica v ňou harmonizovanej oblasti, medzi cieľmi ochrany spotrebiteľov a cieľom, ktorý má zabezpečiť zriadenie výkonného vnútorného trhu v oblasti spotrebiteľských úverov.

   (pozri body 40, 44, 62, 67, body 1 a 3 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 48 – 51)

3.  Článok 30 ods. 1 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prebrať túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré definuje svoju časovú pôsobnosť takým spôsobom, že toto opatrenie sa vzťahuje aj na úverové zmluvy, ktorých predmetom je poskytnutie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti tejto smernice a sú platné k dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného vnútroštátneho opatrenia.

   Ak v prípade týchto zmlúv môžu členské štáty zaviesť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, ktorej cieľom je prebrať smernicu 2008/48, pravidlo zodpovedajúce špecificky prechodnému opatreniu uvedenému v článku 30 ods. 1 uvedenej smernice, môžu v zásade takisto pri dodržaní pravidiel Zmluvy o FEÚ a bez toho, aby tým boli dotknuté iné prípadne relevantné akty sekundárneho práva, stanoviť také odlišné prechodné opatrenie, ktoré implikuje, že uvedená právna úprava sa uplatňuje takisto na zmluvy, ktoré sú platné k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto úpravy.

   (pozri body 53, 54, bod 2 výroku)

4.  Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje úverovým inštitúciám výber určitých bankových poplatkov v rámci zmlúv o spotrebiteľskom úvere, nepredstavuje obmedzenie voľného poskytovania služieb. Toto vnútroštátne ustanovenie, hoci si môže vyžadovať upravenie niektorých zmluvných ustanovení, totiž nespôsobuje samo osebe dodatočnú ťarchu pre úverové inštitúcie usadené v iných členských štátoch, a teda už vôbec nie potrebu, aby tieto podniky museli zrevidovať svoju politiku a obchodnú stratégiu na to, aby mohli mať prístup na trh členského štátu za podmienok zlučiteľných s jeho právnou úpravou. Z toho vyplýva, že sa nezdá, že by uvedené vnútroštátne ustanovenie znižovalo atraktívnosť prístupu na uvedený trh a v prípade prístupu naň v skutočnosti zmenšovalo možnosť dotknutých podnikov vytvárať bez ďalšieho účinnú hospodársku súťaž vo vzťahu k podnikom tradične usadeným v tomto štáte.

   (pozri body 78 – 80, 83, bod 4 výroku)

5.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 86, 87)

6.  Článok 24 ods. 1 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore pravidlo, ktoré je súčasťou vnútroštátneho opatrenia preberajúceho túto smernicu, ktoré v oblasti sporov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov umožňuje spotrebiteľom obrátiť sa priamo na orgán ochrany spotrebiteľov, ktorý môže následne uložiť sankcie úverovým inštitúciám za porušenie tohto vnútroštátneho pravidla bez toho, aby predtým musel použiť postup mimosúdneho riešenia stanovený vnútroštátnou právnou úpravou pre takéto spory.

   Ani uvedený článok 24 ods. 1, ktorý vyžaduje, aby postupy v oblasti mimosúdneho riešenia sporov boli primerané a účinné, ani žiadny iný prvok smernice 2008/48 totiž nestanovujú podrobnosti alebo charakteristické vlastnosti týchto postupov. Preto prináleží členským štátom, aby upravili podrobnosti uvedených postupov vrátane ich povinného charakteru pri plnom rešpektovaní potrebného účinku tejto smernice.

   Táto smernica teda nemôže prekážať tomu, aby členský štát v rámci veľkého rozsahu voľnej úvahy, ktorú mu necháva táto smernica, umožnil čo najširší prístup spotrebiteľov k orgánom špeciálne zriadeným na obranu ich záujmov najmä z dôvodu rizika, že spotrebitelia, ktorí sa nachádzajú všeobecne v horšom postavení ako veritelia, pokiaľ ide tak o silu vyjednávať, ako aj o úroveň informácií, nebudú vedieť o svojich právach alebo budú mať ťažkosti ich vykonávať. Okrem toho sa nemožno domnievať, že by takéto vnútroštátne ustanovenie spôsobovalo, že by boli postupy mimosúdneho riešenia sporov týkajúcich sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere neprimerané, neúčinné alebo že by nezabezpečovali potrebný účinok smernice 2008/48.

   (pozri body 94, 95, 98 – 100, bod 5 výroku)

Vec C-602/10

SC Volksbank România SA

proti

Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor – Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Judecătoria Călăraşi)

„Ochrana spotrebiteľa — Zmluvy o spotrebiteľskom úvere — Smernica 2008/48/ES — Články 22, 24 a 30 — Vnútroštátna právna úprava preberajúca túto smernicu — Uplatniteľnosť na zmluvy nezahrnuté do vecnej a časovej pôsobnosti uvedenej smernice — Povinnosti nestanovené tou istou smernicou — Obmedzenie bankových poplatkov, ktoré môže vyberať veriteľ — Články 56 ZFEÚ, 58 ZFEÚ a 63 ZFEÚ — Povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva primerané a účinné postupy mimosúdneho riešenia sporov“

Abstrakt rozsudku

1. Ochrana spotrebiteľa — Smernica 2008/48 — Zmluvy o spotrebiteľskom úvere — Pôsobnosť — Úverové zmluvy zaručené nehnuteľnosťou — Vylúčenie — Preberajúca vnútroštátna právna úprava zahŕňajúca do svojej pôsobnosti tieto úverové zmluvy a ukladajúce pre ne povinnosti úverovým inštitúciám — Prípustnosť

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, odôvodnenie 10 a článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 22 ods. 1]

2. Prejudiciálne otázky — Prípustnosť — Podmienky — Otázky, ktoré súvisia so skutočnosťou alebo predmetom sporu — Návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytujúci Súdnemu dvoru dostatok informácií o skutkovom a právnom kontexte

   (Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23)

3. Ochrana spotrebiteľa — Smernica 2008/48 — Zmluvy o spotrebiteľskom úvere — Pôsobnosť — Preberajúca vnútroštátna právna úprava zahŕňajúca do svojej pôsobnosti úverové zmluvy zaručené nehnuteľnosťou vylúčené z pôsobnosti smernice — Uplatniteľnosť na zmluvy, ktoré už platili v čase nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy — Prípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, článok 30 ods. 1)

4. Slobodné poskytovanie služieb — Obmedzenia — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca úverovým inštitúciám vyberanie určitých bankových poplatkov — Právna úprava nespôsobujúca dodatočné bremeno pre úverové inštitúcie usadené v iných členských štátoch — Prípustnosť

   (Článok 56 ZFEÚ)

5. Prejudiciálne otázky — Právomoc Súdneho dvora — Hranice — Výklad požadovaný z dôvodu uplatniteľnosti ustanovení smernice prebratých do vnútroštátneho práva na situácie neupravené právom Únie — Právomoc poskytnúť tento výklad

   (Článok 267 ZFEÚ)

6. Ochrana spotrebiteľa — Smernica 2008/48 — Zmluvy o spotrebiteľskom úvere — Mimosúdne riešenie sporov — Vnútroštátna právna úprava umožňujúca spotrebiteľom obrátiť sa na orgán ochrany spotrebiteľov bez toho, aby museli predtým využiť postupy mimosúdneho riešenia sporov — Prípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48, článok 24 ods. 1)

1.  Ako vyplýva z odôvodnenia 10 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty môžu v súlade s právom Únie uplatňovať ustanovenia tejto smernice na oblasti, ktoré nepatria do jej pôsobnosti. Môžu teda zachovať alebo zaviesť vnútroštátne opatrenia zodpovedajúce ustanoveniam tejto smernice alebo niektorým z nich, pokiaľ ide o úverové zmluvy, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedenej smernice.

   Z toho vyplýva, že článok 22 ods. 1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie preberajúce túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré zahrnulo do svojej vecnej pôsobnosti úverové zmluvy, ktorých cieľom je poskytnutie úveru zaručeného nehnuteľnosťou, hoci takéto zmluvy sú z vecnej pôsobnosti uvedenej smernice podľa článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice výslovne vylúčené.

   Okrem toho nie je v rozpore s článkom 22 ods. 1 uvedenej smernice, keď členský štát v prípade týchto zmlúv uloží povinnosti nestanovené uvedenou smernicou úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o druhy poplatkov, ktoré tieto inštitúcie môžu vyberať v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere patriacej do pôsobnosti tohto opatrenia.

   Nezdá sa totiž, že by také pravidlo ochrany spotrebiteľov v oblasti neharmonizovanej smernicou 2008/48 bolo takej povahy, aby ovplyvnilo rovnováhu, na ktorej sa zakladá táto smernica v ňou harmonizovanej oblasti, medzi cieľmi ochrany spotrebiteľov a cieľom, ktorý má zabezpečiť zriadenie výkonného vnútorného trhu v oblasti spotrebiteľských úverov.

   (pozri body 40, 44, 62, 67, body 1 a 3 výroku)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 48 – 51)

3.  Článok 30 ods. 1 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore vnútroštátne opatrenie, ktorého cieľom je prebrať túto smernicu do vnútroštátneho práva, ktoré definuje svoju časovú pôsobnosť takým spôsobom, že toto opatrenie sa vzťahuje aj na úverové zmluvy, ktorých predmetom je poskytnutie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti tejto smernice a sú platné k dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného vnútroštátneho opatrenia.

   Ak v prípade týchto zmlúv môžu členské štáty zaviesť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, ktorej cieľom je prebrať smernicu 2008/48, pravidlo zodpovedajúce špecificky prechodnému opatreniu uvedenému v článku 30 ods. 1 uvedenej smernice, môžu v zásade takisto pri dodržaní pravidiel Zmluvy o FEÚ a bez toho, aby tým boli dotknuté iné prípadne relevantné akty sekundárneho práva, stanoviť také odlišné prechodné opatrenie, ktoré implikuje, že uvedená právna úprava sa uplatňuje takisto na zmluvy, ktoré sú platné k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto úpravy.

   (pozri body 53, 54, bod 2 výroku)

4.  Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje úverovým inštitúciám výber určitých bankových poplatkov v rámci zmlúv o spotrebiteľskom úvere, nepredstavuje obmedzenie voľného poskytovania služieb. Toto vnútroštátne ustanovenie, hoci si môže vyžadovať upravenie niektorých zmluvných ustanovení, totiž nespôsobuje samo osebe dodatočnú ťarchu pre úverové inštitúcie usadené v iných členských štátoch, a teda už vôbec nie potrebu, aby tieto podniky museli zrevidovať svoju politiku a obchodnú stratégiu na to, aby mohli mať prístup na trh členského štátu za podmienok zlučiteľných s jeho právnou úpravou. Z toho vyplýva, že sa nezdá, že by uvedené vnútroštátne ustanovenie znižovalo atraktívnosť prístupu na uvedený trh a v prípade prístupu naň v skutočnosti zmenšovalo možnosť dotknutých podnikov vytvárať bez ďalšieho účinnú hospodársku súťaž vo vzťahu k podnikom tradične usadeným v tomto štáte.

   (pozri body 78 – 80, 83, bod 4 výroku)

5.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 86, 87)

6.  Článok 24 ods. 1 smernice 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je s ním v rozpore pravidlo, ktoré je súčasťou vnútroštátneho opatrenia preberajúceho túto smernicu, ktoré v oblasti sporov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov umožňuje spotrebiteľom obrátiť sa priamo na orgán ochrany spotrebiteľov, ktorý môže následne uložiť sankcie úverovým inštitúciám za porušenie tohto vnútroštátneho pravidla bez toho, aby predtým musel použiť postup mimosúdneho riešenia stanovený vnútroštátnou právnou úpravou pre takéto spory.

   Ani uvedený článok 24 ods. 1, ktorý vyžaduje, aby postupy v oblasti mimosúdneho riešenia sporov boli primerané a účinné, ani žiadny iný prvok smernice 2008/48 totiž nestanovujú podrobnosti alebo charakteristické vlastnosti týchto postupov. Preto prináleží členským štátom, aby upravili podrobnosti uvedených postupov vrátane ich povinného charakteru pri plnom rešpektovaní potrebného účinku tejto smernice.

   Táto smernica teda nemôže prekážať tomu, aby členský štát v rámci veľkého rozsahu voľnej úvahy, ktorú mu necháva táto smernica, umožnil čo najširší prístup spotrebiteľov k orgánom špeciálne zriadeným na obranu ich záujmov najmä z dôvodu rizika, že spotrebitelia, ktorí sa nachádzajú všeobecne v horšom postavení ako veritelia, pokiaľ ide tak o silu vyjednávať, ako aj o úroveň informácií, nebudú vedieť o svojich právach alebo budú mať ťažkosti ich vykonávať. Okrem toho sa nemožno domnievať, že by takéto vnútroštátne ustanovenie spôsobovalo, že by boli postupy mimosúdneho riešenia sporov týkajúcich sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere neprimerané, neúčinné alebo že by nezabezpečovali potrebný účinok smernice 2008/48.

   (pozri body 94, 95, 98 – 100, bod 5 výroku)