Vec C-591/10

Littlewoods Retail Ltd a i.

proti

Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division]

„Druhá a šiesta smernica o DPH — Daň zaplatená na vstupe — Vrátenie preplatku — Zaplatenie úrokov — Podmienky“

Abstrakt rozsudku

Právo Európskej únie – Práva priznané jednotlivcom – Dane vybraté v rozpore s právom Únie – Vrátenie dane z pridanej hodnoty, ako aj úrokov z tejto dane – Podmienky – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Obmedzenia – Dodržiavanie zásady efektivity a ekvivalencie – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

(Smernica Rady 77/388, článok 11 C ods. 1)

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby zdaniteľná osoba, ktorá zaplatila preplatok dane z pridanej hodnoty vybratý dotknutým členským štátom v rozpore s právnou úpravou Únie v oblasti dane z pridanej hodnoty, mala nárok na vrátenie dane vybratej v rozpore s právom Únie, ako aj na zaplatenie úrokov z tejto sumy. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby pri rešpektovaní zásad efektivity a ekvivalencie určil, či sa má hlavná suma úročiť na základe režimu jednoduchých úrokov alebo režimu zložených úrokov, alebo na základe iného režimu úrokov.

Zásada efektivity, ktorá členskému štátu zakazuje, aby prakticky znemožnil alebo nadmerne sťažil výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie, vyžaduje, aby vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä výpočtu prípadne dlhovaných úrokov neviedli k tomu, aby bola zdaniteľná osoba zbavená primeranej náhrady za stratu spôsobenú bezdôvodným zaplatením dane z pridanej hodnoty. Súdu prislúcha vykonať v tejto súvislosti potrebné zisťovanie.

Zásada ekvivalencie vyžaduje, aby sa dotknutá vnútroštátna norma uplatnila nezávisle od toho, či žaloby, ktoré majú podobný predmet a dôvody, sú založené na porušení práva Únie alebo na porušení vnútroštátneho práva. Túto zásadu však nemožno vykladať tak, že ukladá členskému štátu povinnosť rozšíriť svoj najvýhodnejší vnútorný režim na všetky žaloby, ktoré boli podané v určitej právnej oblasti. Na účely zabezpečenia rešpektovania tejto zásady prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný priame poznatky o procesných podmienkach žalôb o náhradu uplatňovaných voči štátu, aby overil, či procesné podmienky zabezpečujúce vo vnútroštátnom práve ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, sú v súlade s touto zásadou, a aby preskúmal predmet a podstatné náležitosti údajne podobných žalôb vnútroštátnej povahy. Z tohto dôvodu musí vnútroštátny súd overiť podobnosť dotknutých opravných prostriedkov z pohľadu ich predmetu, príčiny a podstatných prvkov.

(pozri body 28 – 31, 34 a výrok)

Vec C-591/10

Littlewoods Retail Ltd a i.

proti

Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division]

„Druhá a šiesta smernica o DPH — Daň zaplatená na vstupe — Vrátenie preplatku — Zaplatenie úrokov — Podmienky“

Abstrakt rozsudku

Právo Európskej únie — Práva priznané jednotlivcom — Dane vybraté v rozpore s právom Únie — Vrátenie dane z pridanej hodnoty, ako aj úrokov z tejto dane — Podmienky — Uplatnenie vnútroštátneho práva — Obmedzenia — Dodržiavanie zásady efektivity a ekvivalencie — Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

(Smernica Rady 77/388, článok 11 C ods. 1)

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby zdaniteľná osoba, ktorá zaplatila preplatok dane z pridanej hodnoty vybratý dotknutým členským štátom v rozpore s právnou úpravou Únie v oblasti dane z pridanej hodnoty, mala nárok na vrátenie dane vybratej v rozpore s právom Únie, ako aj na zaplatenie úrokov z tejto sumy. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby pri rešpektovaní zásad efektivity a ekvivalencie určil, či sa má hlavná suma úročiť na základe režimu jednoduchých úrokov alebo režimu zložených úrokov, alebo na základe iného režimu úrokov.

Zásada efektivity, ktorá členskému štátu zakazuje, aby prakticky znemožnil alebo nadmerne sťažil výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie, vyžaduje, aby vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä výpočtu prípadne dlhovaných úrokov neviedli k tomu, aby bola zdaniteľná osoba zbavená primeranej náhrady za stratu spôsobenú bezdôvodným zaplatením dane z pridanej hodnoty. Súdu prislúcha vykonať v tejto súvislosti potrebné zisťovanie.

Zásada ekvivalencie vyžaduje, aby sa dotknutá vnútroštátna norma uplatnila nezávisle od toho, či žaloby, ktoré majú podobný predmet a dôvody, sú založené na porušení práva Únie alebo na porušení vnútroštátneho práva. Túto zásadu však nemožno vykladať tak, že ukladá členskému štátu povinnosť rozšíriť svoj najvýhodnejší vnútorný režim na všetky žaloby, ktoré boli podané v určitej právnej oblasti. Na účely zabezpečenia rešpektovania tejto zásady prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný priame poznatky o procesných podmienkach žalôb o náhradu uplatňovaných voči štátu, aby overil, či procesné podmienky zabezpečujúce vo vnútroštátnom práve ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, sú v súlade s touto zásadou, a aby preskúmal predmet a podstatné náležitosti údajne podobných žalôb vnútroštátnej povahy. Z tohto dôvodu musí vnútroštátny súd overiť podobnosť dotknutých opravných prostriedkov z pohľadu ich predmetu, príčiny a podstatných prvkov.

(pozri body 28 – 31, 34 a výrok)