Vec C-589/10

Janina Wencel

proti

Zakład Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Sąd Apelacyjny w Białymstoku)

„Článok 45 ZFEÚ — Nariadenie (EHS) č. 1408/71 — Článok 10 — Dávky v starobe — Zvyčajné bydlisko v dvoch rôznych členských štátoch — Priznanie pozostalostného dôchodku v jednom z týchto štátov a priznanie starobného dôchodku v druhom štáte — Zrušenie jednej z týchto dávok — Vrátenie údajne neoprávnene poberaných dávok“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. mája 2013

1. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Nariadenie č. 1408/71 – Pôsobnosť ratione temporis

   (Nariadenie Rady č. 1408/71)

2. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Nariadenie č. 1408/71 – Vecná pôsobnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71)

3. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Osoba majúca súčasne dve miesta zvyčajného bydliska na území dvoch rôznych členských štátov – Neprípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 10)

4. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Dávky – Vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu – Priznanie pozostalostného dôchodku v jednom členskom štáte a priznanie starobného dôchodku v druhom členskom štáte – Retroaktívne zrušenie nároku na starobný dôchodok a žiadosť o vrátenie údajne neoprávnene vyplateného dôchodku – Neprípustnosť – Zníženie starobného dôchodku o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte – Prípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71, článok. 12 ods. 2 a článok 46a)

5. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Dávky – Vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu – Zníženie starobného dôchodku o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte – Prípustnosť – Podmienky – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   (Článok 45 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 30 – 34)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 35 – 40)

3.  Článok 10 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, naposledy zmeneného a doplneného nariadením č. 592/2008, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia uvedeného nariadenia nemôže mať osoba súčasne dve miesta zvyčajného bydliska na území dvoch rôznych členských štátov.

   V rozsahu, v akom článok 10 neumožňuje dať odpoveď na otázku, či je podľa tohto nariadenia prípustná existencia dvoch zvyčajných bydlísk v dvoch rôznych členských štátoch, toto nariadenie vytvára systém koordinácie vnútroštátnych režimov sociálneho zabezpečenia a v hlave II zavádza pravidlá, ktoré určujú uplatniteľnú právnu úpravu. Tieto ustanovenia majú za cieľ nielen zabrániť tomu, aby dotknuté osoby zostali bez ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia v dôsledku chýbajúcej právnej úpravy, ktorá by sa na nich uplatnila, ale ich cieľom zároveň je zabezpečiť, aby sa na dotknuté osoby vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak zabránilo súbehu uplatniteľných vnútroštátnych právnych úprav a komplikáciám, ktoré z neho môžu vyplynúť.

   V miere, v akej systém zavedený nariadením č. 1408/71 používa bydlisko ako kritérium určenia uplatniteľnej právnej úpravy, teda nie je prípustné, aby na účely uvedeného nariadenia mala osoba súčasne viacero bydlísk v rôznych členských štátoch, lebo inak by citované ustanovenia boli zbavené akéhokoľvek potrebného účinku.

   (pozri body 45, 46, 48, 51, 73 a výrok)

4.  Podľa ustanovení nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, naposledy zmeneného a doplneného nariadením č. 592/2008, konkrétne článku 12 ods. 2 a článku 46a, nemôže príslušná inštitúcia členského štátu príjemcovi oprávnene retroaktívne odňať nárok na starobný dôchodok a požadovať vrátenie údajne neoprávnene vyplateného dôchodku z dôvodu, že príjemca poberá pozostalostný dôchodok v inom členskom štáte, na ktorého území tiež mal bydlisko. Výšku tohto starobného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte však možno znížiť o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte na základe prípadného vnútroštátneho predpisu o zamedzení súbehu dávok.

   Na jednej strane totiž podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 toto nariadenie nemôže ani priznať, ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu poistenia. Na druhej strane z článku 12 ods. 2 uvedeného nariadenia vyplýva, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, ustanovenia právnej úpravy členského štátu upravujúce zníženie dávok sa uplatňujú voči osobám poberajúcim dávku, ktorú vypláca tento členský štát, pokiaľ môžu poberať iné dávky sociálneho zabezpečenia, a to aj v prípade, že takéto dávky boli získané podľa právnej úpravy iného členského štátu. V dôsledku toho nariadenie č. 1408/71 nebráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy zameranej na zníženie sumy dôchodku, na ktorý má poistenec nárok, na základe skutočnosti, že poberá dávku v starobe v inom členskom štáte, avšak za podmienky dodržania obmedzení stanovených týmto nariadením.

   (pozri body 57, 59, 60, 73 a výrok)

5.  Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni rozhodnutiu o znížení sumy starobného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte na základe prípadného vnútroštátneho predpisu o zamedzení súbehu dávok, pokiaľ toto rozhodnutie v prípade príjemcu týchto dávok nevedie k nevýhodnejšej situácii v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádza osoba, ktorej situácia nevykazuje žiadny cezhraničný prvok, a ak by takéto znevýhodnenie bolo zistené, pokiaľ je táto právna úprava odôvodnená objektívnymi dôvodmi a primeraná vzhľadom na legitímny cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

   (pozri bod 73 a výrok)

Vec C-589/10

Janina Wencel

proti

Zakład Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Sąd Apelacyjny w Białymstoku)

„Článok 45 ZFEÚ — Nariadenie (EHS) č. 1408/71 — Článok 10 — Dávky v starobe — Zvyčajné bydlisko v dvoch rôznych členských štátoch — Priznanie pozostalostného dôchodku v jednom z týchto štátov a priznanie starobného dôchodku v druhom štáte — Zrušenie jednej z týchto dávok — Vrátenie údajne neoprávnene poberaných dávok“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. mája 2013

1. Sociálne zabezpečenie — Migrujúci pracovníci — Nariadenie č. 1408/71 — Pôsobnosť ratione temporis

   (Nariadenie Rady č. 1408/71)

2. Sociálne zabezpečenie — Migrujúci pracovníci — Nariadenie č. 1408/71 — Vecná pôsobnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71)

3. Sociálne zabezpečenie — Migrujúci pracovníci — Osoba majúca súčasne dve miesta zvyčajného bydliska na území dvoch rôznych členských štátov — Neprípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 10)

4. Sociálne zabezpečenie — Migrujúci pracovníci — Dávky — Vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu — Priznanie pozostalostného dôchodku v jednom členskom štáte a priznanie starobného dôchodku v druhom členskom štáte — Retroaktívne zrušenie nároku na starobný dôchodok a žiadosť o vrátenie údajne neoprávnene vyplateného dôchodku — Neprípustnosť — Zníženie starobného dôchodku o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte — Prípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71, článok. 12 ods. 2 a článok 46a)

5. Sociálne zabezpečenie — Migrujúci pracovníci — Dávky — Vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu — Zníženie starobného dôchodku o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte — Prípustnosť — Podmienky — Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   (Článok 45 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 30 – 34)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 35 – 40)

3.  Článok 10 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, naposledy zmeneného a doplneného nariadením č. 592/2008, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia uvedeného nariadenia nemôže mať osoba súčasne dve miesta zvyčajného bydliska na území dvoch rôznych členských štátov.

   V rozsahu, v akom článok 10 neumožňuje dať odpoveď na otázku, či je podľa tohto nariadenia prípustná existencia dvoch zvyčajných bydlísk v dvoch rôznych členských štátoch, toto nariadenie vytvára systém koordinácie vnútroštátnych režimov sociálneho zabezpečenia a v hlave II zavádza pravidlá, ktoré určujú uplatniteľnú právnu úpravu. Tieto ustanovenia majú za cieľ nielen zabrániť tomu, aby dotknuté osoby zostali bez ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia v dôsledku chýbajúcej právnej úpravy, ktorá by sa na nich uplatnila, ale ich cieľom zároveň je zabezpečiť, aby sa na dotknuté osoby vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak zabránilo súbehu uplatniteľných vnútroštátnych právnych úprav a komplikáciám, ktoré z neho môžu vyplynúť.

   V miere, v akej systém zavedený nariadením č. 1408/71 používa bydlisko ako kritérium určenia uplatniteľnej právnej úpravy, teda nie je prípustné, aby na účely uvedeného nariadenia mala osoba súčasne viacero bydlísk v rôznych členských štátoch, lebo inak by citované ustanovenia boli zbavené akéhokoľvek potrebného účinku.

   (pozri body 45, 46, 48, 51, 73 a výrok)

4.  Podľa ustanovení nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, naposledy zmeneného a doplneného nariadením č. 592/2008, konkrétne článku 12 ods. 2 a článku 46a, nemôže príslušná inštitúcia členského štátu príjemcovi oprávnene retroaktívne odňať nárok na starobný dôchodok a požadovať vrátenie údajne neoprávnene vyplateného dôchodku z dôvodu, že príjemca poberá pozostalostný dôchodok v inom členskom štáte, na ktorého území tiež mal bydlisko. Výšku tohto starobného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte však možno znížiť o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte na základe prípadného vnútroštátneho predpisu o zamedzení súbehu dávok.

   Na jednej strane totiž podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 toto nariadenie nemôže ani priznať, ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu poistenia. Na druhej strane z článku 12 ods. 2 uvedeného nariadenia vyplýva, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, ustanovenia právnej úpravy členského štátu upravujúce zníženie dávok sa uplatňujú voči osobám poberajúcim dávku, ktorú vypláca tento členský štát, pokiaľ môžu poberať iné dávky sociálneho zabezpečenia, a to aj v prípade, že takéto dávky boli získané podľa právnej úpravy iného členského štátu. V dôsledku toho nariadenie č. 1408/71 nebráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy zameranej na zníženie sumy dôchodku, na ktorý má poistenec nárok, na základe skutočnosti, že poberá dávku v starobe v inom členskom štáte, avšak za podmienky dodržania obmedzení stanovených týmto nariadením.

   (pozri body 57, 59, 60, 73 a výrok)

5.  Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni rozhodnutiu o znížení sumy starobného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte na základe prípadného vnútroštátneho predpisu o zamedzení súbehu dávok, pokiaľ toto rozhodnutie v prípade príjemcu týchto dávok nevedie k nevýhodnejšej situácii v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádza osoba, ktorej situácia nevykazuje žiadny cezhraničný prvok, a ak by takéto znevýhodnenie bolo zistené, pokiaľ je táto právna úprava odôvodnená objektívnymi dôvodmi a primeraná vzhľadom na legitímny cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

   (pozri bod 73 a výrok)