Vec C-480/10

Európska komisia

proti

Švédskemu kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Dane — Smernica 2006/112/ES — Článok 11 — Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno na účely DPH považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na podniky vo finančnom a poisťovacom sektore“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby – Nové výhrady uvedené v žalobe – Neprípustnosť

   (Článok 258 ZFEÚ)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada daňovej neutrality – Neexistencia zhody

   (Smernica Rady 2006/112, článok 11)

3. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné osoby – Pojem – Samostatný a jednotný výklad

   (Smernica Rady 2006/112, článok 11)

4. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné osoby – Pojem – Možnosť pre členské štáty považovať úzko prepojené osoby za jedinú zdaniteľnú osobu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá v praxi obmedzuje možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na poskytovateľov finančných a poisťovacích služieb – Nesplnenie povinnosti – Neexistencia

   (Smernica Rady 2006/112, článok 11)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 15, 16, 18, 19)

2.  Zásada daňovej neutrality predstavuje v oblasti DPH vyjadrenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne okrem prípadu, že takéto rozdielne zaobchádzanie by bolo možné objektívne odôvodniť. Zatiaľ čo však o porušenie zásady daňovej neutrality môže ísť len medzi konkurujúcimi si hospodárskymi subjektmi, porušenie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania sa môže prejavovať ďalšími formami diskriminácie týkajúcej sa hospodárskych subjektov, ktoré si nie sú nevyhnutne konkurentmi, ale nachádzajú sa v porovnateľnej situácii z iných hľadísk. Zásada rovnosti zaobchádzania v daňovej oblasti sa však nezhoduje so zásadou daňovej neutrality.

   (pozri body 17, 18)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 34)

4.  Členský štát, ktorý v praxi obmedzuje možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno na účely dane z pridanej hodnoty považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na poskytovateľov finančných a poisťovacích služieb, spĺňa povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 11 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

   Pokiaľ totiž ide o ciele sledované článkom 11 smernice 2006/112, normotvorca Únie chcel členským štátom v záujme administratívneho zjednodušenia alebo boja proti zneužívaniu, akým je napríklad rozdelenie jedného hospodárskeho subjektu na viaceré zdaniteľné osoby, aby pre každú z nich mohol platiť osobitný režim, umožniť, aby systematicky nespájali povahu zdaniteľnej osoby s výlučne právnou nezávislosťou.

   Okrem toho článok 11 druhý odsek smernice 2006/112 členským štátom rovnako umožňuje prijať akékoľvek opatrenia potrebné na zabránenie daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani prostredníctvom uplatnenia prvého pododseku tohto článku. S touto výhradou teda členské štáty môžu obmedziť uplatnenie režimu stanoveného v uvedenom článku 11, aby sa zabránilo daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani.

   Komisia však presvedčivým spôsobom nepreukázala, že toto opatrenie nie je vzhľadom na boj proti daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani dôvodné.

   (pozri body 37 – 40)

Vec C-480/10

Európska komisia

proti

Švédskemu kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Dane — Smernica 2006/112/ES — Článok 11 — Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno na účely DPH považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na podniky vo finančnom a poisťovacom sektore“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. apríla 2013

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti — Predmet konania — Určenie počas konania pred podaním žaloby — Nové výhrady uvedené v žalobe — Neprípustnosť

   (Článok 258 ZFEÚ)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Zásada rovnosti zaobchádzania — Zásada daňovej neutrality — Neexistencia zhody

   (Smernica Rady 2006/112, článok 11)

3. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Zdaniteľné osoby — Pojem — Samostatný a jednotný výklad

   (Smernica Rady 2006/112, článok 11)

4. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Zdaniteľné osoby — Pojem — Možnosť pre členské štáty považovať úzko prepojené osoby za jedinú zdaniteľnú osobu — Vnútroštátna právna úprava, ktorá v praxi obmedzuje možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na poskytovateľov finančných a poisťovacích služieb — Nesplnenie povinnosti — Neexistencia

   (Smernica Rady 2006/112, článok 11)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 15, 16, 18, 19)

2.  Zásada daňovej neutrality predstavuje v oblasti DPH vyjadrenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne okrem prípadu, že takéto rozdielne zaobchádzanie by bolo možné objektívne odôvodniť. Zatiaľ čo však o porušenie zásady daňovej neutrality môže ísť len medzi konkurujúcimi si hospodárskymi subjektmi, porušenie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania sa môže prejavovať ďalšími formami diskriminácie týkajúcej sa hospodárskych subjektov, ktoré si nie sú nevyhnutne konkurentmi, ale nachádzajú sa v porovnateľnej situácii z iných hľadísk. Zásada rovnosti zaobchádzania v daňovej oblasti sa však nezhoduje so zásadou daňovej neutrality.

   (pozri body 17, 18)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 34)

4.  Členský štát, ktorý v praxi obmedzuje možnosť vytvoriť skupinu osôb, ktorú možno na účely dane z pridanej hodnoty považovať za jedinú zdaniteľnú osobu, na poskytovateľov finančných a poisťovacích služieb, spĺňa povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 11 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

   Pokiaľ totiž ide o ciele sledované článkom 11 smernice 2006/112, normotvorca Únie chcel členským štátom v záujme administratívneho zjednodušenia alebo boja proti zneužívaniu, akým je napríklad rozdelenie jedného hospodárskeho subjektu na viaceré zdaniteľné osoby, aby pre každú z nich mohol platiť osobitný režim, umožniť, aby systematicky nespájali povahu zdaniteľnej osoby s výlučne právnou nezávislosťou.

   Okrem toho článok 11 druhý odsek smernice 2006/112 členským štátom rovnako umožňuje prijať akékoľvek opatrenia potrebné na zabránenie daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani prostredníctvom uplatnenia prvého pododseku tohto článku. S touto výhradou teda členské štáty môžu obmedziť uplatnenie režimu stanoveného v uvedenom článku 11, aby sa zabránilo daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani.

   Komisia však presvedčivým spôsobom nepreukázala, že toto opatrenie nie je vzhľadom na boj proti daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani dôvodné.

   (pozri body 37 – 40)