Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010CJ0412

    Abstrakt rozsudku

    Keywords
    Summary

    Keywords

    Súdna spolupráca v občianskych veciach – Rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky – Nariadenie č. 864/2007 – Pôsobnosť ratione temporis – Rozdiel medzi dátumom nadobudnutia účinnosti a dátumom uplatnenia – Rozsah

    (Článok 297 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 864/2007, články 31 a 32)

    Summary

    Články 31 a 32 nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) v spojení s článkom 297 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný uplatniť toto nariadenie len na skutočnosti, ktoré viedli k vzniku škody a ku ktorým došlo od 11. januára 2009, a že dátum začatia konania o náhradu škody alebo dátum určenia rozhodného práva súdom, ktorému bola vec predložená, nemá vplyv na účely vymedzenia časovej pôsobnosti tohto nariadenia.

    Nariadenie č. 864/2007 totiž obsahuje jednak článok 31, ktorý má názov „Časové uplatnenie“, podľa ktorého sa toto nariadenie uplatní na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu a ku ktorým došlo po nadobudnutí jeho účinnosti, a jednak článok 32 nazvaný „Dátum uplatnenia“, podľa ktorého sa uvedené nariadenie v podstate uplatňuje od 11. januára 2009. Vzhľadom na neexistenciu osobitného ustanovenia, ktoré by stanovovalo dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia, však tento dátum musí byť určený podľa všeobecného pravidla zakotveného v článku 297 ods. 1 treťom pododseku ZFEÚ. Vzhľadom na to, že nariadenie bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené 31. júla 2007, nadobudlo účinnosť dvadsiatym dňom po svojom uverejnení, teda 20. augusta 2007.

    Za týchto podmienok nemožno článok 31 nariadenia vykladať bez zohľadnenia dátumu uplatniteľnosti stanoveného v článku 32 nariadenia, teda 11. januára 2009. Jedine takýto výklad umožňuje úplne dosiahnuť ciele nariadenia podľa jeho odôvodnení č. 6, 13, 14 a 16, teda zaručenie predvídateľnosti výsledku sporov, právnej istoty, pokiaľ ide o rozhodné právo, a jednotného uplatňovania uvedeného nariadenia vo všetkých členských štátoch. Tieto ciele by naopak boli ohrozené, pokiaľ by sa nariadenie uplatnilo na skutočnosti, ku ktorým došlo pred dátumom nadobudnutia jeho účinnosti a dátumom stanoveným v jeho článku 32.

    (pozri body 23, 30, 33 – 35, 37 a výrok)

    Top