Vec C-282/10

Maribel Dominguez

proti

Centre informatique du Centre Ouest Atlantique

a

Préfet de la région Centre

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Francúzsko)]

„Sociálna politika — Smernica 2003/88/ES — Článok 7 — Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok — Podmienka vzniku práva stanovená vnútroštátnou právnou úpravou — Neprítomnosť pracovníka — Dĺžka trvania práva na dovolenku v závislosti od povahy neprítomnosti — Vnútroštátna právna úprava odporujúca smernici 2003/88 — Úloha vnútroštátneho súdu“

Abstrakt rozsudku

1. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej právo na platenú dovolenku za kalendárny rok podlieha podmienke skutočného výkonu práce v minimálnej dĺžke počas referenčného obdobia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 1)

2. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok – Smernica 2003/88 – Článok 7 ods. 1 – Povinnosti a oprávnenia vnútroštátneho súdu – Výklad vnútroštátnej právnej úpravy v súlade s právom Únie – Hranice – Prípadná povinnosť dotknutého členského štátu nahradiť škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu nesúladu vnútroštátneho práva s právom Únie

   (Článok 4 ods. 3 ZEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 1)

3. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok – Vnútroštátne ustanovenie, ktoré v závislosti od príčiny neprítomnosti pracovníka stanovuje platenú dovolenku za kalendárny rok v minimálnej dĺžke alebo dlhšiu

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 1)

1.  Článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam alebo vnútroštátnej praxi, podľa ktorých právo na platenú dovolenku za kalendárny rok podlieha podmienke skutočného výkonu práce v minimálnej dĺžke desať dní alebo jeden mesiac počas referenčného obdobia.

   Členské štáty síce vo vnútroštátnej právnej úprave môžu stanoviť podmienky výkonu a uplatnenia práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, avšak nemôžu zaviesť nijakú podmienku týkajúcu sa samotného vzniku tohto práva. Pravidlá výkonu a uplatňovania, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie ustanovení smernice 93/104 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, kodifikovanej smernicou 2003/88, tak môžu zahŕňať určité odchýlky od podmienok výkonu práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ale táto smernica neoprávňuje členské štáty vylúčiť samotný vznik práva, ktoré je výslovne priznané každému pracovníkovi.

   (pozri body 18, 19, 21, bod 1 výroku)

2.  V prípade sporu medzi jednotlivcami, v ktorom vnútroštátne právo odporuje článku 7 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či môže dospieť k výkladu vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje zahrnúť neprítomnosť pracovníka na pracovisku z dôvodu úrazu na ceste do práce pod niektorý z prípadov spomínaných v relevantnom ustanovení vnútroštátneho pracovného práva, pričom zohľadní vnútroštátne právo ako celok, predovšetkým relevantné pracovné právo, a uplatní výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť uvedeného ustanovenia a dospieť k riešeniu v súlade s účelom, ktorý sleduje.

   Ak taký výklad nie je možný, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa vzhľadom na právnu povahu žalovaných vo veci samej voči nim možno dovolávať priameho účinku článku 7 ods. 1 smernice 2003/88.

   Pokiaľ však vnútroštátny súd nedospeje k riešeniu stanovenému v uvedenom článku 7, účastník konania, ktorý bol poškodený nesúladom vnútroštátneho práva s právom Únie, sa môže odvolať na rozsudok z 19. novembra 1991, Francovich a i. (C-6/90 a C-9/90), aby mu prípadne bola priznaná náhrada utrpenej škody.

   (pozri bod 44, bod 2 výroku)

3.  Článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v závislosti od príčiny neprítomnosti pracovníka čerpajúceho nemocenskú dovolenku stanovuje platenú dovolenku za kalendárny rok v minimálnej dĺžke štyroch týždňov, ktorú zaručuje táto smernica, alebo dlhšiu.

   (pozri bod 50, bod 3 výroku)