Keywords
Summary

Keywords

1. Právo Únie – Priamy účinok – Vnútroštátne príspevky nezlučiteľné s právom Únie – Vrátenie – Podmienky – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Stanovenie premlčacích alebo prekluzívnych dôb týmto právom

2. Právo Únie – Priamy účinok – Vnútroštátne príspevky nezlučiteľné s právom Únie – Vrátenie – Podmienky – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Skutočnosť, že vnútroštátne právo stanovuje dlhšiu premlčaciu dobu na vrátenie príspevkov v prípade jednotlivca sprostredkovateľa než štátu – Prípustnosť – Podmienka

3. Prejudiciálne otázky – Výklad – Časové účinky rozsudkov o výklade – Retroaktívny účinok – Rozsudok, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť retroaktívneho účinku vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie

(Článok 267 ZFEÚ)

Summary

1. Právu Únie neodporuje uplatňovanie päťročnej premlčacej doby, ktorú vnútroštátny právny poriadok stanovuje pre pohľadávky voči štátu, na žaloby o vrátenie príspevkov, ktoré boli zaplatené v rozpore s právom Únie na základe „zmiešaného systému príspevkov a pomoci“.

V prípade neexistencie harmonizovaných pravidiel upravujúcich vrátenie poplatkov uložených v rozpore s právom Únie je totiž členským štátom ponechané právo riadiť sa procesnými podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom právnom poriadku, najmä v oblasti prekluzívnych lehôt, pričom musia dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity.

Zásada ekvivalencie však nie je porušená, ak sa päťročná premlčacia doba uplatňuje na všetky pohľadávky voči dotknutému členskému štátu a ak jej uplatniteľnosť nezávisí od otázky, či uvedené pohľadávky vyplynuli z porušenia vnútroštátneho práva alebo práva Únie, ktorej overenie prináleží vnútroštátnemu súdu. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou premlčania v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu, ako aj dotknutý správny orgán, je zlučiteľné s právom Únie. Tieto lehoty totiž nie sú takej povahy, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo k neprimeranému sťaženiu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie, aj keď ich uplynutie, ako vyplýva z ich podstaty, spôsobuje úplné alebo čiastočné zamietnutie podanej žaloby.

(pozri body 34 – 36, 38, bod 1 výroku)

2. Právu Únie neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva jednotlivcovi dlhšiu lehotu na vymáhanie príspevkov od iného jednotlivca vystupujúceho ako sprostredkovateľ, ktorému tieto príspevky zaplatil bez právneho dôvodu a ktorý ich v mene prvého jednotlivca odviedol štátu, pričom ak by tieto príspevky zaplatil priamo štátu, mal by na podanie žaloby kratšiu lehotu, ktorá sa odchyľuje od všeobecného režimu žaloby na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ak jednotlivci vystupujúci ako sprostredkovatelia môžu od štátu skutočne požadovať sumy prípadne vyplatené iným jednotlivcom.

(pozri bod 45, bod 2 výroku)

3. Skutočnosť, že Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní rozhodol o nezlučiteľnosti retroaktívneho účinku vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby stanovenej vnútroštátnym právnym poriadkom pre pohľadávky voči dotknutému členskému štátu.

Otázku začiatku plynutia premlčacej doby totiž v zásade rieši vnútroštátne právo. Okrem toho rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní nemá konštitutívny, ale iba deklaratórny charakter s tým dôsledkom, že jeho účinky sa v zásade vracajú do okamihu nadobudnutia účinnosti pravidla, ktoré je predmetom výkladu. V dôsledku toho právo Únie bráni vnútroštátnemu orgánu vzniesť námietku uplynutia primeranej premlčacej doby len v prípade, ak konanie vnútroštátnych orgánov spolu s existenciou premlčacej doby vedie k tomu, že dotknutá osoba je úplne pozbavená možnosti uplatniť si svoje práva pred vnútroštátnymi súdmi.

(pozri body 47, 48, 51, 53, bod 3 výroku)