Keywords
Summary

Keywords

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Osobitný režim zdanenia podniku, ktorý mu zabezpečuje výhodu

(Článok 87 ods. 1 ES)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Osobitný režim zdanenia podniku – Kompenzácia pozitívneho daňového rozdielu v určitom období nadmerným zdanením odvedeným v inom období z dôvodu paušálneho odvodu

(Článok 87 ods. 1 ES)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 88 ES – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Ochrana – Podmienky a obmedzenia

(Článok 88 ods. 3 ES)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Desaťročná premlčacia doba článku 15 nariadenia č. 659/1999 – Začiatok plynutia premlčacej lehoty – Dátum poskytnutia pomoci príjemcovi

(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 15)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie – Možnosť Komisie prenechať výpočet presnej sumy, ktorá sa má vrátiť, vnútroštátnym orgánom – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia

Summary

1. Osobitný daňový režim môže podniku priznať výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 ES, hoci presná výška pomoci priznanej na základe daného režimu sa má stanoviť prostredníctvom určitých externých faktorov.

Hoci konštatovanie existencie pomoci závisí od viacerých okolností „existujúcich mimo“ osobitného daňového režimu, akými sú ročná splatnosť živnostenskej dane a výška sadzieb dane každoročne odhlasovaných územnými celkami, tieto okolnosti vôbec nebránia tomu, aby osobitný daňový režim mohol byť v čase svojho prijatia kvalifikovaný ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Treba totiž rozlišovať medzi prijatím režimu pomoci a každoročným priznaním pomoci v prospech podniku na základe daného režimu, ktorej presná výška závisela od určitých externých faktorov.

V takom prípade môže byť existencia výhody vyvodzovaná jednak z pevného prvku, ktorý sa viaže na osobitný daňový režim uplatniteľný na podnik v porovnaní so všeobecným režimom zdaňovania, a jednak z premenlivého prvku, ktorý závisí od okolností konkrétneho prípadu, konkrétne od umiestnenia priestorov alebo pozemkov na rôznych územných celkoch, ako aj od daňovej sadzby uplatniteľnej na týchto územných celkoch.

(pozri body 21 – 23, 27)

2. Pokiaľ ide o pojem pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, opatrenie sa nemôže vyhnúť kvalifikácii ako štátna pomoc, ak jej príjemca podlieha odlišnému špecifickému zaťaženiu, ktoré nemá žiadny vzťah k dotknutej pomoci.

Určenie, či nadmerná suma zdanenia zaplatená podnikom v určitom období z dôvodu jeho zdanenia paušálnym odvodom kompenzuje daňový rozdiel, ktorého príjemcom bol v inom období, závisí od analýzy objektívnych vlastností tohto paušálneho odvodu a od otázky, či ho možno považovať za zaťaženie vnútorne späté s výhodou, ktorá pre podnik prípadne vyplývala z jej podriadenia osobitnému daňovému režimu. Samotná okolnosť, že paušálny odvod a osobitný daňový režim boli zavedené tým istým zákonom, neumožňuje preukázať, že podriadenie podniku tomuto paušálnemu odvodu bolo vnútorne späté so zavedením osobitného daňového režimu.

(pozri body 43, 44, 48)

3. Vzhľadom na kogentnú povahu kontroly štátnej pomoci vykonávanej Komisiou môžu mať podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v legálnosť pomoci len vtedy, ak im bola pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v článku 88 ES, a že obozretný podnikateľ musí byť za normálnych okolností schopný ubezpečiť sa, či bol tento postup dodržaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takže podľa článku 88 ods. 3 ES je protiprávna, príjemca danej pomoci nemôže mať v takom prípade legitímnu dôveru v legálnosť jej poskytnutia.

Navyše, ak pomoc nebola Komisii oznámená, nečinnosť tejto inštitúcie v súvislosti s daným opatrením nič neznamená.

(pozri body 59, 60)

4. Právomoc Komisie v záležitostiach vymáhania pomoci podlieha podľa článku 15 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES, desaťročnej premlčacej lehote. Z odseku 2 toho istého článku vyplýva, že premlčacia lehota začína plynúť až od momentu, keď bola protiprávna pomoc príjemcovi priznaná. Rozhodujúci prvok na určenie premlčacej lehoty stanovenej v uvedenom článku 15 nariadenia je preto moment skutočného poskytnutia pomoci.

Z uvedeného článku 15 ods. 2 vyplýva, že na stanovenie dátumu, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota, toto ustanovenie odkazuje na poskytnutie pomoci príjemcovi, a nie na prijatie režimu pomoci.

V tejto súvislosti sa určenie momentu poskytnutia pomoci môže líšiť v závislosti od povahy predmetnej pomoci. V prípade viacročného režimu, ktorý sa prejavuje opakujúcimi sa platbami alebo opakujúcim sa udeľovaním výhod, môže byť deň prijatia právneho aktu predstavujúceho právny základ pomoci značne vzdialený odo dňa, keď bude podnikom skutočne poskytnutý prospech z výhody. Za takých okolností sa musí na účely výpočtu premlčacej lehoty pomoc považovať za priznanú jej príjemcovi až vtedy, keď mu bola skutočne poskytnutá.

(pozri body 80 – 82)

5. Zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné, presné a mali predvídateľné účinky s cieľom umožniť dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie.

V oblasti štátnej pomoci žiadne ustanovenie práva Únie nevyžaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola označená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, stanovila presnú výšku pomoci, ktorá má byť vrátená. Stačí, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje, ktoré umožňujú jeho adresátovi určiť túto výšku bez neprimeraných ťažkostí.

(pozri body 100, 102)