ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 12. júla 2011

Vec T-80/09 P

Európska komisia

proti

Q

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Vzájomné odvolanie – Psychické obťažovanie – Článok 12a služobného poriadku – Oznámenie o politike v oblasti psychického obťažovania na Komisii – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Článok 24 služobného poriadku – Rozsah – Žiadosť o pomoc – Dočasné opatrenia na odsun z pracovného miesta – Povinnosť starostlivosti – Zodpovednosť – Návrh na náhradu škody – Neobmedzená právomoc – Podmienky vykonania – Správa o služobnom postupe – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 9. decembra 2008, Q/Komisia (F-52/05, Zb. VS s. I-A-1-409, II-A-1-2235), ktoré smeruje k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 9. decembra 2008, Q/Komisia (F-52/05, Zb. VS s. I-A-1-409, II-A-1-2235), sa zrušuje v rozsahu, v akom je ním v bode 2 výroku Komisii uložená povinnosť zaplatiť Q náhradu škody vo výške 500 eur, ako aj sumu 15 000 eur v časti, v akej má táto suma nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú Q údajným omeškaním, ku ktorému došlo pri začatí správneho vyšetrovania, a v rozsahu, v akom sa v ňom na účely zamietnutia prvostupňovej žaloby v zostávajúcej časti v bode 3 výroku v bodoch 147 až 189 odôvodnenia rozhoduje o „výhrade týkajúcej sa psychického obťažovania vznesenej [Q]“ a v bode 230 odôvodnenia sa vyslovuje, že nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na zrušenie správ o služobnom postupe týkajúcich sa Q, vypracovaných za obdobia od 1. januára 2003 do 31. októbra 2003 a od 1. novembra 2003 do 31. decembra 2003. V zostávajúcej časti sa hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie zamietajú. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu na rozhodnutie o návrhoch na zrušenie uvedených správ o služobnom postupe, ako aj o sume, ktorú má Komisia zaplatiť Q výlučne z dôvodu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z toho, že Komisia odmietla prijať dočasné opatrenie na odsun z pracovného miesta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Prípustnosť – Právne otázky – Preskúmanie vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie

(Článok 225a ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

2.      Úradníci – Žaloba – Procesný rámec – Článok 236 ES a články 90 a 91 služobného poriadku úradníkov

(Článok 236 ES; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Služobný poriadok – Účel – Stanovenie vzájomných práv a povinností medzi inštitúciami a ich úradníkmi

(Služobný poriadok úradníkov)

4.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Protiprávnosť – Pojem – Rozlišovanie medzi úpravou zodpovednosti Únie voči jej úradníkom a všeobecnou úpravou zodpovednosti Únie a členských štátov v prípade porušenia práva Únie

(Článok 288 druhý odsek ES)

5.      Úradníci – Žaloba –Neobmedzená právomoc – Rozsah – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)

6.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Podmienky – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 prvý odsek)

7.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Žaloba z dôvodu povinnosti administratívy nahradiť škodu spôsobenú úradníkovi tretími osobami – Prípustnosť – Podmienka – Povinnosť obrátiť sa najprv na vnútroštátne súdy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3, článok 24 druhý odsek a článok 91)

8.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 prvý odsek)

9.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Preradenie – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Služobný záujem – Dodržanie zhody medzi pracovným miestom a platovou triedou

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1 a článok 24 prvý odsek)

10.    Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 prvý odsek)

11.    Konanie – Prekážka konania z dôvodu verejného záujmu – Preskúmanie súdom bez návrhu – Dodržiavanie zásady kontradiktórnosti

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 113; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

12.    Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutia prijaté na základe vyšetrovacej správy v nadväznosti na konanie podľa článku 86 služobného poriadku – Prípravný akt – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 a článok 86 ods. 3; príloha IX, článok 3)

13.    Úradníci – Žaloba – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Preskúmanie podmienok prípustnosti

14.    Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Posúdenie v čase podania žaloby – Neskorší zánik záujmu na konaní – Zastavenie konania

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

15.    Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba o neplatnosť správy o služobnom postupe – Úradník, ktorý počas sporového konania odišiel do dôchodku z dôvodu trvalej a úplnej invalidity – Zachovanie záujmu na konaní – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, články 53, 78, 90 a 91; príloha VIII, články 13 až 15)

16.    Súdny dvor – Rozsudky – Výklad právnych pravidiel

1.      Z článku 225a Zmluvy o ES a z článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie sa môže zakladať iba na dôvodoch týkajúcich sa porušenia právnych noriem a vylúčené je akékoľvek posudzovanie skutkového stavu.

Je teda prípustné počas odvolacieho konania na Všeobecnom súde dovolávať sa porušenia podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie spočívajúcej v existencii protiprávneho správania.

(pozri body 24, 25, 27 a 28)

Odkaz: Súdny dvor, 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 43 a 44; Súd prvého stupňa: 12. marca 2008, Rossi Ferreras/Komisia, T-107/07 P, Zb. VS s. I-B-1-5, II-B-1-31, bod 29 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 10. decembra 2008, Nardone/Komisia, T-57/99, Zb. VS s. I-A-2-83, II-A-2-505, body 162 až 164

2.      Spor o náhradu škody medzi úradníkom a inštitúciou, ku ktorej patrí alebo patril, spadá v prípade, ak má táto škoda pôvod v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý spája dotknutú osobu a inštitúciu, do pôsobnosti článku 236 ES a článkov 90 a 91 služobného poriadku a nachádza sa, najmä pokiaľ ide o prípustnosť, mimo pôsobnosti tak článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES, ako aj článku 46 Štatútu Súdneho dvora.

(pozri bod 40)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 26. júna 2009, Marcuccio/Komisia, T-114/08 P, Zb. VS s. I-B-1-53, II-B-1-313, bod 12 a tam citovaná judikatúra

3.      Služobný poriadok je autonómnym nástrojom, ktorého jediným účelom je upravovať právne vzťahy medzi inštitúciami a ich úradníkmi tým, že im priznáva vzájomné práva a ukladá vzájomné povinnosti. Služobný poriadok tak vo vzťahoch medzi inštitúciami a ich úradníkmi vytvoril rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú nesmú narušiť ani inštitúcie, ani úradníci. Táto rovnováha vzájomných práv a povinností má v podstate chrániť vzťah dôvery, ktorý musí existovať medzi inštitúciami a ich úradníkmi, aby bolo európskym občanom garantované riadne plnenie úloh vo všeobecnom záujme, ktoré sú zverené inštitúciám.

(pozri bod 41)

Odkaz: Súdny dvor, 31. mája 1988, Rousseau/Dvor audítorov, 167/86, Zb. s. 2705, bod 13; Súdny dvor, 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, body 44 až 47; Súd prvého stupňa, 18. apríla 1996, Kyrpitsis/HSV, T-13/95, Zb. VS s. I-A-167, II-503, bod 52; Súd prvého stupňa, 22. februára 2006, Adam/Komisia, T-342/04, Zb. VS s. I-A-2-23, II-A-2-107, bod 34

4.      V sporoch vyplývajúcich zo vzťahov medzi inštitúciami a ich úradníkmi sa priznáva právo na náhradu, ak sú splnené tri podmienky, a to protiprávnosť správania vytýkaného inštitúciám, vznik škody a príčinná súvislosť medzi správaním a uvádzanou ujmou.

Pokiaľ ide o podmienku spočívajúcu v protiprávnosti správania, požiadavka, aby bolo preukázané dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom, sa neuplatňuje. Týka sa totiž iba mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva podľa článku 288 druhého odseku ES a zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Spoločenstva. Naopak v sporoch vyplývajúcich zo vzťahov medzi inštitúciami a ich úradníkmi stačí na to, aby sa prvá z uvedených troch podmienok považovala za splnenú, samotné zistenie protiprávnosti.

Rozdiel medzi podmienkami zodpovednosti Spoločenstva za škody spôsobené jeho úradníkom a bývalým úradníkom porušením ustanovení služobného poriadku a podmienkami, ktoré upravujú zodpovednosť Spoločenstva vo vzťahu k tretím osobám z dôvodu porušenia iných ustanovení práva Spoločenstva, je totiž odôvodnený vzhľadom na rovnováhu práv a povinností, ktorú služobný poriadok špecificky vytvoril vo vzťahoch medzi inštitúciami a ich úradníkmi s cieľom garantovať európskym občanom riadne plnenie úloh vo všeobecnom záujme, ktoré sú zverené inštitúciám.

(pozri body 42 – 45)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 9. februára 1994, Latham/Komisia, T-82/91, Zb. VS s. I-A-15, II-61, bod 72; Súd prvého stupňa, 24. apríla 2001, Pierard/Komisia, T-172/00, Zb. VS s. I-A-91, II-429, bod 34; Súd prvého stupňa, 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T-249/04, Zb. VS s. I-A-2-181, II-A-2-1219, bod 49

5.      Prvá veta článku 91 ods. 1 služobného poriadku podmieňuje vetu druhú, takže toto ustanovenie priznáva súdu neobmedzenú právomoc iba v prípade, ak existuje spor týkajúci sa zákonnosti aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

V dôsledku toho Súd pre verejnú službu, na ktorý podá osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, žalobu týkajúcu sa zákonnosti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, môže na základe neobmedzenej právomoci priznať takejto osobe dokonca aj z úradnej moci náhradu škody iba vtedy, ak má táto náhrada napraviť ujmu, ktorú táto osoba utrpela z dôvodu nezákonnosti aktu spôsobujúceho ujmu, ktorý je predmetom žaloby, alebo aspoň ujmu vyplývajúcu z nezákonnosti, ktorá má k tomuto aktu úzky vzťah.

V tejto súvislosti nemôže existovať úzky vzťah medzi žiadosťou o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku uvádzajúcou psychické obťažovanie zo strany nadriadeného dotknutej osoby a implicitným rozhodnutím o zamietnutí tejto žiadosti a žiadosti o náhradu škody spôsobnej tým, že daná inštitúcia si nesplnila povinnosť starostlivosti. Zatiaľ čo totiž konania uvedené v žiadosti o pomoc treba považovať za konania pripísateľné osobám, ktoré sa ich dopustili, nie je to prípad implicitného rozhodnutia, ktoré je úkonom pripísateľným danej inštitúcii. Nesprávny služobný postup pripisovaný inštitúcii však predchádzal zamietavému implicitnému rozhodnutiu, a preto sa nemožno domnievať, že má k tomuto rozhodnutiu úzky vzťah.

Za týchto okolností Súd pre verejnú službu nemôže bez toho, aby porušil články 90 a 91 služobného poriadku, rozhodovať o tom, či niektoré konania uvedené v žiadosti o pomoc bolo možné v súhrne kvalifikovať ako nesprávny služobný postup inštitúcie, ktorý bol príčinou nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca utrpel a ktorú bolo treba nahradiť.

(pozri body 58, 63, 71 – 73)

Odkaz: Súdny dvor, 14. decembra 2006, Meister/ÚHVT, C-12/05 P, neuverejnené v Zbierke, body 112 až 116; Súdny dvor, 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C-583/08 P, Zb. s. I-4469, body 49 až 53; Súd prvého stupňa, 1. decembra 1994, Schneider/Komisia, T-54/92, Zb. VS s. I-A-281, II-887, bod 49 a tam citovaná judikatúra, a Ditterich/Komisia, T-79/92, Zb. VS s. I-A-289, II-907, bod 37 a tam citovaná judikatúra

6.      Cieľom povinnosti poskytnúť pomoc uvedenej v článku 24 prvom odseku služobného poriadku je ochrana úradníkov, ktorú poskytuje inštitúcia pred konaním tretích osôb, a nie pred úkonmi samotnej inštitúcie, na ktorých preskúmanie sa vzťahujú iné ustanovenia služobného poriadku. Hoci má článok 24 prvý odsek služobného poriadku predovšetkým chrániť úradníkov pred útokmi a zlým zaobchádzaním zo strany tretích osôb, ukladá administratíve povinnosť poskytnúť pomoc aj v prípade, keď je osobou, ktorá sa dopúšťa v ňom uvedených konaní, iný úradník.

(pozri bod 66)

Odkaz: Súdny dvor, 14. júna 1979, V./Komisia, 18/78, Zb. s. 2093, bod 15; Súdny dvor, 17. decembra 1981, Bellardi-Ricci a i./Komisia, 178/80, Zb. s. 3187, bod 23; Súdny dvor, 25. marca 1982, Munk/Komisia, 98/81, Zb. s. 1155, bod 21; Súd prvého stupňa, 9. marca 2005, L/Komisia, T-254/02, Zb. VS s. I-A-63, II-277, bod 85 a tam citovaná judikatúra

7.      Prípustnosť žaloby o náhradu škody podanej úradníkom podľa článku 24 druhého odseku služobného poriadku je podmienená vyčerpaním vnútroštátnych právnych prostriedkov, pokiaľ tieto prostriedky účinne zabezpečujú ochranu dotknutých osôb a môžu viesť k náhrade uplatňovanej škody.

V tejto súvislosti je špeciálna úprava zodpovednosti, úprava zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, zavedená uvedeným ustanovením, založená na povinnosti administratívy chrániť zdravie a bezpečnosť svojich úradníkov a iných zamestnancov pred útokmi alebo zlým zaobchádzaním zo strany tretích osôb alebo iných úradníkov, ktorého obeťami sa môžu stať pri plnení svojich úloh, najmä vo forme psychického obťažovania v zmysle článku 12a ods. 3 služobného poriadku.

(pozri body 67 a 68)

Odkaz: Súdny dvor, 5. októbra 2006, Schmidt-Brown/Komisia, C-365/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 78; Súd prvého stupňa, 26. októbra 1993, Caronna/Komisia, T-59/92, Zb. s. II-1129, body 25 a 68; L/Komisia, už citovaný, bod 148 a tam citovaná judikatúra a body 143 až 146 a 147 až 153

8.      Na základe povinnosti poskytnúť pomoc podľa článku 24 prvého odseku služobného poriadku musí administratíva v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebnou razantnosťou a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci z neho vyvodiť vhodné dôsledky. Na tento účel stačí, aby úradník, ktorý žiada svoju inštitúciu o ochranu, osvedčil existenciu útokov, ktorých obeťou údajne bol. Ak je existencia útokov takto osvedčená, je povinnosťou dotknutej inštitúcie prijať vhodné opatrenia, najmä vykonať správne vyšetrovanie, aby v spolupráci so sťažovateľom zistil skutkový stav, ktorý predchádzal sťažnosti, bez čoho inštitúcia nemôže zaujať definitívne stanovisko predovšetkým k tomu, či treba konanie o sťažnosti zastaviť alebo či treba začať disciplinárne konanie a prípadne uložiť disciplinárne sankcie.

Navyše keď úradník podá administratíve žiadosť o pomoc podľa článku 24 prvého odseku služobného poriadku, je administratíva na základe povinnosti poskytnúť ochranu, ktorú jej tento článok ukladá, tiež povinná prijať vhodné preventívne opatrenia, akými sú napríklad dočasné preradenie alebo preloženie obete, ktoré ju majú chrániť pred opakovaním oznámeného správania počas celého obdobia potrebného na správne vyšetrovanie. V súlade s ich ochranným cieľom takéto opatrenia nemôžu závisieť od existencie voľného miesta v službách.

Pri výbere dočasných i definitívnych opatrení, ktoré treba prijať podľa článku 24 služobného poriadku, totiž administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá podlieha preskúmaniu súdom Únie. Preskúmanie súdom Únie sa obmedzuje na otázku, či dotknutá inštitúcia nevybočila z primeraných medzí a nevyužila svoju voľnú úvahu zjavne nesprávne.

(pozri body 84 – 86 a 92)

Odkaz: Súdny dvor, 11. júla 1974, Guillot/Komisia, 53/72, Zb. s. 791, body 3, 12 a 21; Súdny dvor, 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, body 15 a 16; Súdny dvor, 9. novembra 1989, Katsoufros/Súdny dvor, 55/88, Zb. s. 3579, bod 16; Súdny dvor, 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C-294/95 P, Zb. s. 5863, body 40 a 41 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 5. decembra 2000, Campogrande/Komisia, T-136/98, Zb. VS s. I-A-267, II-1225, bod 55; L/Komisia, už citovaný, bod 84 a tam citovaná judikatúra

9.      Cieľom rozhodnutí o preradení v záujme služby, prijatých na základe článku 7 ods. 1 služobného poriadku, je riadne fungovanie služby, a to aj vtedy, keď sú odôvodnené internými problémami vo vzťahoch, a v dôsledku toho sa na ne vzťahuje široká miera voľnej úvahy inštitúcií pri organizácii ich služieb v závislosti od úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sa s prihliadnutím na tieto úlohy nachádzajú v ich dispozícii, pod podmienkou, že takéto prideľovanie rešpektuje požiadavku, aby pracovné miesto zodpovedalo platovej triede.

(pozri bod 92)

Odkaz: Súdny dvor, Ojha/Komisia, už citovaný, body 40 a 41 a tam citovaná judikatúra

10.    Povinnosť poskytnúť pomoc podľa článku 24 prvého odseku služobného poriadku ukladá administratíve, aby reagovala s rýchlosťou, ktorú si vyžadujú okolnosti veci, najmä tým, že vykoná správne vyšetrovanie, aby v spolupráci so sťažovateľom zistila skutkový stav, ktorý predchádzal sťažnosti. To však nevylučuje, že objektívne dôvody, ktoré môžu vyplývať najmä z organizácie vyšetrovania, môžu odôvodňovať určitú lehotu pri jeho začatí.

(pozri bod 105)

Odkaz: Súd prvého stupňa, Campogrande/Komisia, už citovaný, body 42, 53 a 56

11.    Podľa článku 113 svojho rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd kedykoľvek z úradnej moci preskúmať prekážky konania z dôvodu verejného záujmu.

V tejto súvislosti, keďže podmienky prípustnosti žaloby podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku sú podmienkami z dôvodu verejného záujmu, je úlohou súdu Únie, aby ich v prípade potreby preskúmal z úradnej moci s tým, že najprv vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky.

(pozri body 129 a 130)

Odkaz: Súdny dvor, 17. decembra 2009, Réexamen M/EMEA, C-197/09 RX-II, Zb. s. I-12033, bod 57 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 8. júna 2009, Krčová/Súdny dvor, T-498/07 P, Zb. VS s. I-B-1-35, II-B-1-197, bod 52 a tam citovaná judikatúra

12.    Záverom vyšetrovania vedeného podľa článku 86 ods. 3 služobného poriadku na účely toho, aby bolo možné rozhodnúť o žiadosti úradníka o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku, je konečné rozhodnutie menovacieho orgánu, prijaté na základe vyšetrovacej správy, ako to vyplýva z článku 3 prílohy IX služobného poriadku. V okamihu prijatia tohto rozhodnutia je právne postavenie úradníka dotknuté.

V tejto súvislosti, pokiaľ konečné rozhodnutie odkazuje na závery vyšetrovacej správy, ktorá bola dokončená po implicitnom rozhodnutí a v ktorej boli tvrdenia dotknutého úradníka týkajúce sa existencie psychického obťažovania podrobne preskúmané na základe dokumentov a svedectiev, ktoré boli predložené alebo zhromaždené počas vyšetrovania, nemožno ho považovať za rozhodnutie, ktoré iba potvrdzuje implicitné rozhodnutie, ale za rozhodnutie, ktoré po opätovnom preskúmaní situácie administratívou toto implicitné rozhodnutie nahrádza.

(pozri body 137 a 138)

Odkaz: Súdny dvor, Guillot/Komisia, už citovaný, body 21, 22 a 36; Súdny dvor, 1. júna 1983, Seton/Komisia, 36/81, 37/81 a 218/81, Zb. s. 1789, body 29 až 31; L/Komisia, už citovaný, bod 123; Súd prvého stupňa, 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T-154/05, Zb. VS s. I-A-2-203, II-A-2-1309, body 47 a 48

13.    Súdu Únie nemožno vytýkať, že urobil skutkové zistenia, keď z úradnej moci skúmal podmienky prípustnosti návrhu na náhradu škody, ktorý mu bol predložený v rámci takejto žaloby, keďže tieto skutkové zistenia vyplývajú z listín nachádzajúcich sa v spise, ktorý mu účastníci konania predložili na to, aby rozhodol o ich návrhu.

(pozri bod 150)

14.    Aby bolo prípustné, aby osoba patriaca do pôsobnosti služobného poriadku v žalobe podanej podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku navrhovala zrušenie aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu v zmysle článku 90 ods. 2, musí mať táto osoba v čase podania žaloby dostatočne kvalifikovaný záujem, ktorý už vznikol a trvá, na zrušení tohto aktu, pričom takýto záujem predpokladá, že výsledok konania o návrhu jej môže byť na prospech. Záujem žalobcu na konaní ako podmienka prípustnosti sa musí posudzovať v okamihu podania žaloby. Na to, aby mohla osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, pokračovať v konaní o žalobe o zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu je však potrebné, aby si zachovávala osobný záujem na jeho zrušení. Ak v tomto ohľade neexistuje skutočný záujem na konaní, treba konanie o žalobe zastaviť.

(pozri bod 156)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T-159/98, Zb. VS s. I-A-83, II-395, body 30 a 31 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 28. júna 2005, Ross/Komisia, T-147/04, Zb. VS s. I-A-171, II-771, bod 25 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 29. novembra 2006, Agne-Dapper a i./Komisia a i., T-35/05, T-61/05, T-107/05, T-108/05 a T-139/05, Zb. VS s. I-A-2-291, II-A-2-1497, bod 35 a tam citovaná judikatúra

15.    Pokiaľ ide o záujem úradníka alebo bývalého úradníka na konaní o zrušenie správy o služobnom postupe, ktorá sa ho týka, treba uviesť, že táto správa predstavuje hodnotiaci úsudok jeho hierarchicky nadriadených o tom, ako si hodnotený úradník plnil úlohy, ktoré mu boli zverené, a o jeho správaní v službe počas dotknutého obdobia a že bez ohľadu na jej budúci význam predstavuje písomný a formálny dôkaz o kvalite práce vykonanej úradníkom. Takéto hodnotenie nespočíva len v opise úloh vykonávaných počas dotknutého obdobia, ale obsahuje aj posúdenie ľudských kvalít, ktoré hodnotená osoba preukázala pri výkone svojej profesionálnej činnosti. Preto má každý úradník právo, aby jeho práca bola potvrdená spravodlivo vypracovaným posúdením. V dôsledku toho treba úradníkovi v súlade s právom na účinnú súdnu ochranu v každom prípade priznať právo napadnúť správu o služobnom postupe, ktorá sa ho týka, pre jej obsah alebo preto, že nebola vypracovaná podľa pravidiel stanovených služobným poriadkom.

Navyše úradník, ktorého posudková komisia uznala za postihnutého úplnou trvalou invaliditou, odchádza automaticky do dôchodku v zmysle článkov 53 a 78 služobného poriadku; keďže sa však môže jedného dňa opäť ujať svojich úloh v inštitúcii Únie, zachováva si záujem na tom, aby jeho správa o služobnom postupe bola vypracovaná spravodlivo, objektívne a v súlade s normami riadneho hodnotenia. V tejto súvislosti treba všeobecné ustanovenie článku 53 služobného poriadku vnímať spolu s osobitnými ustanoveniami článkov 13 až 15 prílohy VIII toho istého služobného poriadku. V prípade opätovného dosadenia má uvedená správa význam pre postup úradníka v rámci jeho služby alebo v rámci inštitúcií Únie.

Inak to môže byť iba v určitých osobitných prípadoch, v ktorých preskúmanie konkrétnej situácie úradníka uznaného za invalidného odhalí, že sa už nemôže jedného dňa opätovne ujať svojich úloh v inštitúcii, napríklad so zreteľom na závery posudkovej komisie poverenej preskúmaním jeho situácie, z ktorých vyplýva, že choroba, ktorá mala za následok invaliditu, má trvalú povahu, a preto nebude potrebné žiadne revízne zdravotné vyšetrenie, alebo so zreteľom na vyhlásenia dotknutého úradníka, z ktorých vyplýva, že sa v žiadnom prípade opätovne neujme svojich úloh v inštitúcii.

(pozri body 157 – 159)

Odkaz: Súdny dvor, Ross/Komisia, už citovaný, body 9 a 32; Súdny dvor, 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C-198/07 P, Zb. s. I-10701, body 43 a 51; Combescot/Komisia, už citovaný, body 27 a 29

16.    Výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a pôsobnosť tohto pravidla, tak ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vyložené pravidlo sa môže a musí uplatňovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred rozsudkom Súdneho dvora, ak sú okrem toho splnené podmienky, ktoré umožňujú predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia tohto pravidla. Vzhľadom na tieto zásady dochádza k obmedzeniu účinkov výkladu poskytnutého Súdnym dvorom iba výnimočne.

(pozri bod 164)

Odkaz: Súdny dvor, 27. marca 1980, Denkavit italiana, 61/79, Zb. s. 1205, body 16 a 17; Súdny dvor, 11. augusta 1995, Roders a i., C-367/93 až C-377/93, Zb. s. I-2229, body 42 a 43