Keywords
Summary

Keywords

Právo Únie – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom – Spôsoby náhrady

Summary

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni členskému štátu vzniesť námietku uplynutia primeranej premlčacej lehoty voči žalobe podanej jednotlivcom, ktorou sa domáha ochrany svojich práv priznaných smernicou, a to aj v prípade, ak členský štát smernicu riadne neprebral, za predpokladu, že svojím správaním nezapríčinil oneskorené podanie žaloby. Rozhodnutie Súdneho dvora o porušení práva Únie nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty, pokiaľ v prípade uvedeného porušenia niet nijakej pochybnosti. V takomto prípade totiž na to, aby mohli nositelia práv v plnom rozsahu poznať svoje práva, nie je rozhodnutie Súdneho dvora o predmetnom porušení potrebné. Stanovenie začiatku plynutia lehoty pred uvedeným rozhodnutím teda nevedie k praktickej nemožnosti ani nadmernému sťaženiu ochrany práv priznaných právom Únie.

(pozri body 23, 24 a výrok)