Spojené veci C-307/09 až C-309/09

Vicoplus SC PUH a i.

proti

Minister van Sociale Zaken en Werkgelegenheid

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Raad van State)

„Slobodné poskytovanie služieb — Vysielanie pracovníkov — Akt o pristúpení z roku 2003 — Prechodné opatrenia — Prístup poľských štátnych príslušníkov na pracovný trh štátov, ktoré už v čase pristúpenia Poľskej republiky boli členmi Únie — Požiadavka pracovného povolenia na účely pridelenia pracovníkov — Smernica 96/71/ES — Článok 1 ods. 3“

Návrhy prednesené 9. septembra 2010 – generálny advokát Y. Bot   I - 456

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. februára 2011   I - 474

Abstrakt rozsudku

1. Pristúpenie nových členských štátov k Európskej únii – Akt o pristúpení z roku 2003 – Prechodné opatrenia – Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov

   [Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ; akt o pristúpení z roku 2003, článok 24 a príloha XII, kapitola 2 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 1 ods. 3 písm. c)]

2. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Vysielanie pracovníkov – Pojem

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 1 ods. 3 písm. c)]

1.  Články 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ nebránia členskému štátu, aby počas prechodného obdobia upraveného v kapitole 2 ods. 2 prílohy XII Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, podmienil na svojom území vysielanie pracovníkov v zmysle článku 1 ods. 3 písm. c) smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorí sú poľskými štátnymi príslušníkmi, získaním pracovného povolenia.

   Takáto právna úprava členského štátu sa totiž musí považovať za opatrenie, ktoré upravuje prístup poľských štátnych príslušníkov na trh práce dotknutého členského štátu v zmysle kapitoly 2 ods. 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003. Takýto záver má oporu aj v cieli uvedeného ustanovenia, ktorým je zamedziť tomu, aby bol po pristúpení nových členských štátov k Európskej únii narušený trh práce v starších členských štátoch z dôvodu okamžitého príchodu vysokého počtu pracovníkov pochádzajúcich z uvedených nových členských štátov.

   (pozri body 32, 34, 41, bod 1 výroku)

2.  Vysielanie pracovníkov v zmysle článku 1 ods. 3 písm. c) smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb je poskytovaním služieb za odplatu, pričom vyslaný pracovník zostáva v pracovnoprávnom vzťahu s podnikom – poskytovateľom služby bez toho, aby bola uzatvorená akákoľvek pracovná zmluva s užívateľským podnikom. Toto vysielanie charakterizuje skutočnosť, že premiestnenie pracovníka do prijímajúceho členského štátu predstavuje samotný cieľ služby poskytnutej podnikom a že pracovník svoje úlohy vykonáva pod dohľadom a vedením užívateľského podniku.

   (pozri bod 51, bod 2 výroku)