Spojené veci C-191/09 P a C-200/09 P

Rada Európskej únie

a

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT)

a

Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT)

„Odvolania — Antidumpingové clá — Nariadenie (ES) č. 954/2006 — Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine — Nariadenie (ES) č. 384/96 — Článok 2 ods. 10 písm. i), článok 3 ods. 2, 3 a 5 až 7, článok 18 ods. 3 a článok 19 ods. 3 — Stanovenie normálnej hodnoty a vymedzenie ujmy — Pojem ‚jeden hospodársky subjekt‘ — Právo na obhajobu — Nedostatok odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny – Úpravy – Dôkazné bremeno

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10)

2. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Výpočet vývoznej ceny – Faktor, ktorý treba uplatniť – Cena uplatňovaná pri bežných obchodných operáciách

   [Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10 písm. i)]

3. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58)

4. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping – Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov – Rozsah

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10 a článok 20 ods. 2)

5. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Uplatnenie implicitného odôvodnenia Všeobecným súdom – Prípustnosť – Podmienky

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 51)

6. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Overenie Komisiou – Dôkazné bremeno – Právomoc na prešetrovanie

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2, 3, 5, 6 a 7 a článok 18 ods. 3)

7. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Použitie rozpätia ujmy na určenie sadzby antidumpingového cla – Podmienka

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 9 ods. 4)

8. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

9. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Použitie dôverných údajov – Zásah do práva na obhajobu – Podmienky

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 19)

1.  Stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny upravujú iné pravidlá, a preto predajné, všeobecné a administratívne náklady nemožno nutne z prípadu na prípad posudzovať rovnako. V rámci úpravy stanovenej v článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, však možno zohľadniť prípadné rozdiely medzi oboma hodnotami.

   Tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 tohto nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť len s cieľom zohľadniť rozdiely týkajúce sa faktorov, ktoré ovplyvňujú obe ceny, akými sú provízie, teda rozdiely v províziách platených za zohľadňované predaje, a teda ktoré ovplyvňujú ich porovnateľnosť na účely zaručenia, že porovnanie sa uskutoční v tom istom obchodnom štádiu. Preto si otázka úpravy vývoznej ceny v rámci uplatnenia článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 vyžaduje v prvom rade preskúmanie obchodného štádia, v ktorom bola vývozná cena stanovená.

   Pokiaľ ide o povinnosť preukázať existenciu faktora, na základe ktorého je predmetná úprava potrebná alebo sa uskutoční, ak účastník konania, ktorý podľa článku 2 ods. 10 uvedeného nariadenia žiada o úpravy určené na to, aby sa mohla porovnať normálna hodnota s vývoznými cenami s cieľom určiť dumpingové rozpätie, tento účastník konania musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že musia byť vykonané osobitné úpravy vymenované v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) nariadenia č. 384/96, totiž nesú subjekty, ktoré sa ich chcú dovolávať, bez ohľadu na to, kto to je.

   Ak teda výrobca žiada o použitie úpravy v zásade znížením normálnej hodnoty alebo logicky zvýšením vývozných cien, tento subjekt je povinný uviesť a preukázať, že podmienky na priznanie tejto úpravy sú splnené. Naproti tomu, ak sa Rada a Komisia domnievajú, že je potrebné použiť úpravu znížením vývoznej ceny z dôvodu, že predajná spoločnosť prepojená s výrobcom vykonáva rovnaké funkcie ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu, tieto inštitúcie sú povinné predložiť aspoň zhodujúce sa indície, ktoré preukazujú, že táto podmienka je splnená.

   (pozri body 51, 53, 57, 58, 60, 61)

2.  Nič v znení článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, a najmä to, čo spresňuje vo svojom písmene i), nie je takej povahy, že by zabránilo uplatneniu pojmu „jeden hospodársky subjekt“ na stanovenie konečnej vývoznej ceny na účely spravodlivého porovnania na základe tohto článku. Ak teda výrobca distribuuje výrobky určené na vývoz do Únie prostredníctvom právne samostatnej spoločnosti, ktorú však z hospodárskeho hľadiska kontroluje, nijaký vyšší dôvod právnej alebo hospodárskej povahy nebráni tomu, aby bolo možné uznať, že tieto dva subjekty tvoria „jeden hospodársky subjekt“.

   Hoci uvedený pojem sa vyvinul na účely stanovenia normálnej hodnoty, z týchto úvah nevyplýva, že tento pojem sa môže uplatňovať len v rámci vnútorného trhu vyrábajúcich vývozcov. Ak totiž výrobca distribuuje svoje výrobky, ktorých miestom určenia je Únia, prostredníctvom právne samostatnej spoločnosti, ktorú však z hospodárskeho hľadiska kontroluje, požiadavka zistenia stavu odzrkadľujúceho hospodársku realitu vzťahov medzi výrobcom a touto predajnou spoločnosťou svedčí skôr v prospech uplatnenia pojmu „jeden hospodársky subjekt“ pri výpočte vývoznej ceny.

   (pozri body 54, 55)

3.  V oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

   Všeobecný súd neprekračuje hranice preskúmania zákonnosti, keď sa domnieva, že dôkazy predložené inštitúciou s cieľom odôvodniť uskutočnenú úpravu nie sú dostatočne presvedčivé, a teda sa nemôžu považovať za indície umožňujúce preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava uskutočňuje, a určiť dosah tejto úpravy na porovnateľnosť cien. Všeobecný súd tým totiž neukladá inštitúciám nijaké osobitné dôkazné bremeno s výnimkou preukázania, že podmienky na uskutočnenie takejto úpravy boli splnené. Okrem toho posúdenie týkajúce sa nedostatočnej dôkaznej povahy niektorých dokumentov uskutočnené Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností, ktoré by nahrádzalo posúdenie uskutočnené inštitúciami. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že súdne preskúmanie zasiahlo do širokej posudzovacej právomoci inštitúcií.

   (pozri body 62, 63, 67, 68)

4.  Rešpektovanie práva na obhajobu má zásadnú dôležitosť v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu. V tomto ohľade musí byť dotknutým podnikom v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.

   Okrem toho od dotknutej spoločnosti nemožno požadovať, aby preukázala, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti.

   V každom prípade existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu nariadenia č. 954/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku.

   (pozri body 76 – 79, 83)

5.  Všeobecný súd nie je povinný vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, pretože odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že zúčastneným osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení.

   (pozri bod 105)

6.  V rámci antidumpingového prešetrovania z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, vyplýva, že informácie predložené v inej forme alebo v rámci iného dokumentu než v odpovedi na dotazník Komisie nemožno ignorovať, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v tomto článku.

   Ak účastník konania nepredložil odpoveď na dotazník, ale poskytol informácie v rámci iného dokumentu, nemožno mu vytýkať žiaden nedostatok spolupráce, ak po prvé nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, po druhé sú informácie včas predložené, po tretie je možné ich overiť a po štvrté strana konala podľa svojich najlepších schopností.

   Okrem toho výrobca Únie nemá byť považovaný za nespolupracujúceho, ak nedostatky v poskytnutí údajov vyplývajúce z toho, že s ním prepojená spoločnosť nepredložila odpoveď na dotazník Komisie, nemajú významný vplyv na priebeh prešetrovania. V dôsledku toho údaje týkajúce sa takéhoto výrobcu nesmú byť automaticky vylúčené z údajov zohľadňovaných na účely výpočtu ujmy utrpenej výrobným odvetvím Únie.

   (pozri body 150 – 152)

7.  Podľa článku 9 ods. 4 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, ktorý je ustanovením sekundárnej povahy, sa rozpätie ujmy na určenie výšky antidumpingového cla používa len vtedy, ak je dumpingové rozpätie vyššie ako rozpätie ujmy.

   (pozri bod 153)

8.  Súdnemu dvoru rozhodujúcemu o odvolaní neprináleží, aby posúdenie dôkazov vykonané Všeobecným súdom nahrádzal vlastným posúdením. Pokiaľ Všeobecný súd rozhodne, že sa oprie o určité dôkazy, ktoré mu boli predložené, a zamietne iné, Súdny dvor nemôže túto voľbu preskúmavať, ibaže by konštatoval, že Všeobecný súd skreslil uvedené dôkazy narušením vierohodnosti vyplývajúcej z ich obsahu.

   (pozri bod 160)

9.  Článok 19 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, upravuje vzťahy medzi dotknutou osobou, ktorá poskytuje dôvernú informáciu bez toho, aby bola ochotná povoliť jej sprístupnenie, čo i len vo forme zhrnutia, a inštitúciou poverenou antidumpingovým prešetrovaním, ktorá môže rozhodnúť o upustení od zohľadnenia týchto informácií, pokiaľ pomocou vhodných zdrojov nemožno uspokojivo dokázať, že predmetná informácia je správna. Pokiaľ však inštitúcia poverená prešetrovaním rozhodne, že dotknutú informáciu možno použiť, čo jej nariadenie č. 384/96 umožňuje, otázkou práve zostáva, čo sa týka ostatných účastníkov konania zúčastňujúcich sa na prešetrovaní, či takéto použitie môže mať vplyv na ich právo na obhajobu.

   Preto použitie informácií, ktorých nedôverné zhrnutie sa neposkytlo, uvedenou inštitúciou možno uvádzať ako dôvod na zrušenie antidumpingového opatrenia účastníkmi takéhoto konania len v prípade, ak môžu preukázať, že použitie týchto informácií predstavovalo porušenie ich práva na obhajobu.

   Právo na obhajobu nie je porušené, pokiaľ sa preukáže, že sprístupnenie nedôverných verzií odpovede na dotazník jedného podniku druhému by neviedlo k inému výsledku správneho konania, keďže tieto informácie nemali vplyv na stanovenie ujmy.

   (pozri body 165, 166, 171)

Spojené veci C-191/09 P a C-200/09 P

Rada Európskej únie

a

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT)

a

Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT)

„Odvolania — Antidumpingové clá — Nariadenie (ES) č. 954/2006 — Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine — Nariadenie (ES) č. 384/96 — Článok 2 ods. 10 písm. i), článok 3 ods. 2, 3 a 5 až 7, článok 18 ods. 3 a článok 19 ods. 3 — Stanovenie normálnej hodnoty a vymedzenie ujmy — Pojem ‚jeden hospodársky subjekt‘ — Právo na obhajobu — Nedostatok odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1. Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Dumpingové rozpätie — Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny — Úpravy — Dôkazné bremeno

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10)

2. Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Dumpingové rozpätie — Výpočet vývoznej ceny — Faktor, ktorý treba uplatniť — Cena uplatňovaná pri bežných obchodných operáciách

   [Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10 písm. i)]

3. Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Voľná úvaha inštitúcií — Súdne preskúmanie — Hranice

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58)

4. Právo Spoločenstva — Zásady — Právo na obhajobu — Dodržiavanie v rámci správnych konaní — Antidumping — Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov — Rozsah

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10 a článok 20 ods. 2)

5. Odvolanie — Dôvody — Nedostatok odôvodnenia — Uplatnenie implicitného odôvodnenia Všeobecným súdom — Prípustnosť — Podmienky

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 51)

6. Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Overenie Komisiou — Dôkazné bremeno — Právomoc na prešetrovanie

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2, 3, 5, 6 a 7 a článok 18 ods. 3)

7. Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Ujma — Použitie rozpätia ujmy na určenie sadzby antidumpingového cla — Podmienka

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 9 ods. 4)

8. Odvolanie — Dôvody — Nesprávne posúdenie skutkového stavu — Neprípustnosť — Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom — Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

   (Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

9. Spoločná obchodná politika — Obrana proti dumpingovým praktikám — Antidumpingové konanie — Použitie dôverných údajov — Zásah do práva na obhajobu — Podmienky

   (Nariadenie Rady č. 384/96, článok 19)

1.  Stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny upravujú iné pravidlá, a preto predajné, všeobecné a administratívne náklady nemožno nutne z prípadu na prípad posudzovať rovnako. V rámci úpravy stanovenej v článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, však možno zohľadniť prípadné rozdiely medzi oboma hodnotami.

   Tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 tohto nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť len s cieľom zohľadniť rozdiely týkajúce sa faktorov, ktoré ovplyvňujú obe ceny, akými sú provízie, teda rozdiely v províziách platených za zohľadňované predaje, a teda ktoré ovplyvňujú ich porovnateľnosť na účely zaručenia, že porovnanie sa uskutoční v tom istom obchodnom štádiu. Preto si otázka úpravy vývoznej ceny v rámci uplatnenia článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 vyžaduje v prvom rade preskúmanie obchodného štádia, v ktorom bola vývozná cena stanovená.

   Pokiaľ ide o povinnosť preukázať existenciu faktora, na základe ktorého je predmetná úprava potrebná alebo sa uskutoční, ak účastník konania, ktorý podľa článku 2 ods. 10 uvedeného nariadenia žiada o úpravy určené na to, aby sa mohla porovnať normálna hodnota s vývoznými cenami s cieľom určiť dumpingové rozpätie, tento účastník konania musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že musia byť vykonané osobitné úpravy vymenované v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) nariadenia č. 384/96, totiž nesú subjekty, ktoré sa ich chcú dovolávať, bez ohľadu na to, kto to je.

   Ak teda výrobca žiada o použitie úpravy v zásade znížením normálnej hodnoty alebo logicky zvýšením vývozných cien, tento subjekt je povinný uviesť a preukázať, že podmienky na priznanie tejto úpravy sú splnené. Naproti tomu, ak sa Rada a Komisia domnievajú, že je potrebné použiť úpravu znížením vývoznej ceny z dôvodu, že predajná spoločnosť prepojená s výrobcom vykonáva rovnaké funkcie ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu, tieto inštitúcie sú povinné predložiť aspoň zhodujúce sa indície, ktoré preukazujú, že táto podmienka je splnená.

   (pozri body 51, 53, 57, 58, 60, 61)

2.  Nič v znení článku 2 ods. 10 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, a najmä to, čo spresňuje vo svojom písmene i), nie je takej povahy, že by zabránilo uplatneniu pojmu „jeden hospodársky subjekt“ na stanovenie konečnej vývoznej ceny na účely spravodlivého porovnania na základe tohto článku. Ak teda výrobca distribuuje výrobky určené na vývoz do Únie prostredníctvom právne samostatnej spoločnosti, ktorú však z hospodárskeho hľadiska kontroluje, nijaký vyšší dôvod právnej alebo hospodárskej povahy nebráni tomu, aby bolo možné uznať, že tieto dva subjekty tvoria „jeden hospodársky subjekt“.

   Hoci uvedený pojem sa vyvinul na účely stanovenia normálnej hodnoty, z týchto úvah nevyplýva, že tento pojem sa môže uplatňovať len v rámci vnútorného trhu vyrábajúcich vývozcov. Ak totiž výrobca distribuuje svoje výrobky, ktorých miestom určenia je Únia, prostredníctvom právne samostatnej spoločnosti, ktorú však z hospodárskeho hľadiska kontroluje, požiadavka zistenia stavu odzrkadľujúceho hospodársku realitu vzťahov medzi výrobcom a touto predajnou spoločnosťou svedčí skôr v prospech uplatnenia pojmu „jeden hospodársky subjekt“ pri výpočte vývoznej ceny.

   (pozri body 54, 55)

3.  V oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

   Všeobecný súd neprekračuje hranice preskúmania zákonnosti, keď sa domnieva, že dôkazy predložené inštitúciou s cieľom odôvodniť uskutočnenú úpravu nie sú dostatočne presvedčivé, a teda sa nemôžu považovať za indície umožňujúce preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava uskutočňuje, a určiť dosah tejto úpravy na porovnateľnosť cien. Všeobecný súd tým totiž neukladá inštitúciám nijaké osobitné dôkazné bremeno s výnimkou preukázania, že podmienky na uskutočnenie takejto úpravy boli splnené. Okrem toho posúdenie týkajúce sa nedostatočnej dôkaznej povahy niektorých dokumentov uskutočnené Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností, ktoré by nahrádzalo posúdenie uskutočnené inštitúciami. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že súdne preskúmanie zasiahlo do širokej posudzovacej právomoci inštitúcií.

   (pozri body 62, 63, 67, 68)

4.  Rešpektovanie práva na obhajobu má zásadnú dôležitosť v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu. V tomto ohľade musí byť dotknutým podnikom v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.

   Okrem toho od dotknutej spoločnosti nemožno požadovať, aby preukázala, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti.

   V každom prípade existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu nariadenia č. 954/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku.

   (pozri body 76 – 79, 83)

5.  Všeobecný súd nie je povinný vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, pretože odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že zúčastneným osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení.

   (pozri bod 105)

6.  V rámci antidumpingového prešetrovania z článku 18 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, vyplýva, že informácie predložené v inej forme alebo v rámci iného dokumentu než v odpovedi na dotazník Komisie nemožno ignorovať, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v tomto článku.

   Ak účastník konania nepredložil odpoveď na dotazník, ale poskytol informácie v rámci iného dokumentu, nemožno mu vytýkať žiaden nedostatok spolupráce, ak po prvé nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, po druhé sú informácie včas predložené, po tretie je možné ich overiť a po štvrté strana konala podľa svojich najlepších schopností.

   Okrem toho výrobca Únie nemá byť považovaný za nespolupracujúceho, ak nedostatky v poskytnutí údajov vyplývajúce z toho, že s ním prepojená spoločnosť nepredložila odpoveď na dotazník Komisie, nemajú významný vplyv na priebeh prešetrovania. V dôsledku toho údaje týkajúce sa takéhoto výrobcu nesmú byť automaticky vylúčené z údajov zohľadňovaných na účely výpočtu ujmy utrpenej výrobným odvetvím Únie.

   (pozri body 150 – 152)

7.  Podľa článku 9 ods. 4 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, ktorý je ustanovením sekundárnej povahy, sa rozpätie ujmy na určenie výšky antidumpingového cla používa len vtedy, ak je dumpingové rozpätie vyššie ako rozpätie ujmy.

   (pozri bod 153)

8.  Súdnemu dvoru rozhodujúcemu o odvolaní neprináleží, aby posúdenie dôkazov vykonané Všeobecným súdom nahrádzal vlastným posúdením. Pokiaľ Všeobecný súd rozhodne, že sa oprie o určité dôkazy, ktoré mu boli predložené, a zamietne iné, Súdny dvor nemôže túto voľbu preskúmavať, ibaže by konštatoval, že Všeobecný súd skreslil uvedené dôkazy narušením vierohodnosti vyplývajúcej z ich obsahu.

   (pozri bod 160)

9.  Článok 19 ods. 3 nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, upravuje vzťahy medzi dotknutou osobou, ktorá poskytuje dôvernú informáciu bez toho, aby bola ochotná povoliť jej sprístupnenie, čo i len vo forme zhrnutia, a inštitúciou poverenou antidumpingovým prešetrovaním, ktorá môže rozhodnúť o upustení od zohľadnenia týchto informácií, pokiaľ pomocou vhodných zdrojov nemožno uspokojivo dokázať, že predmetná informácia je správna. Pokiaľ však inštitúcia poverená prešetrovaním rozhodne, že dotknutú informáciu možno použiť, čo jej nariadenie č. 384/96 umožňuje, otázkou práve zostáva, čo sa týka ostatných účastníkov konania zúčastňujúcich sa na prešetrovaní, či takéto použitie môže mať vplyv na ich právo na obhajobu.

   Preto použitie informácií, ktorých nedôverné zhrnutie sa neposkytlo, uvedenou inštitúciou možno uvádzať ako dôvod na zrušenie antidumpingového opatrenia účastníkmi takéhoto konania len v prípade, ak môžu preukázať, že použitie týchto informácií predstavovalo porušenie ich práva na obhajobu.

   Právo na obhajobu nie je porušené, pokiaľ sa preukáže, že sprístupnenie nedôverných verzií odpovede na dotazník jedného podniku druhému by neviedlo k inému výsledku správneho konania, keďže tieto informácie nemali vplyv na stanovenie ujmy.

   (pozri body 165, 166, 171)