Keywords
Summary

Keywords

1. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Obmedzenie práva na vstup a práva na pobyt z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti – Ochrana proti vyhosteniu – Podmienka

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 28 ods. 3 písm. a)]

2. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Obmedzenie práva na vstup a práva na pobyt z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti – Rozhodnutie o vyhostení – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Posúdenie vnútroštátnym súdom

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, články 27 a 28)

3. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Obmedzenie práva na vstup a práva na pobyt z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti – Ochrana proti vyhosteniu – Výnimky

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 28 ods. 2 a 3)

Summary

1. Článok 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia, či občan Únie mal pobyt v hostiteľskom členskom štáte počas desiatich rokov predchádzajúcich rozhodnutiu o vyhostení, čo je rozhodujúce kritérium na poskytnutie posilnenej ochrany, ktorú priznáva toto ustanovenie, je potrebné zohľadniť všetky relevantné aspekty v každom jednotlivom prípade, najmä dĺžku každej neprítomnosti dotknutej osoby v hostiteľskom členskom štáte, celkovú dĺžku a frekvenciu týchto neprítomností, ako aj dôvody, ktoré viedli dotknutú osobu k opusteniu tohto členského štátu, na základe čoho je možné zistiť, či tieto neprítomnosti implikujú, alebo nie, že došlo k premiestneniu osobných, rodinných alebo profesionálnych záujmov tejto osoby do iného členského štátu.

(pozri bod 38, bod 1 výroku)

2. Pri uplatňovaní smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov je potrebné vyvážiť konkrétnejšie na jednej strane výnimočnú povahu hrozby dosahu na verejnú bezpečnosť z dôvodu správania dotknutej osoby, ktorá sa musí posúdiť v čase vydania rozhodnutia o vyhostení, a to najmä v závislosti od zákonom stanovených a uložených trestov, stupňa implikovanosti v zločineckej činnosti, rozsahu škody a prípadne tendencie k recidíve a na druhej strane riziko narušenia sociálneho znovuzačlenenia občana Únie v štáte, kde sa naozaj integroval, čo je v záujme nielen jeho, ale aj Európskej únie vo všeobecnosti.

Uložený trest je potrebné zohľadniť ako prvok tohto celku faktorov. Odsúdenie na trest odňatia slobody v dĺžke päť rokov nemôže privodiť rozhodnutie o vyhostení bez toho, aby sa zohľadnili prvky opísané vyššie, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. V rámci tohto posúdenia sa musia zohľadniť základné práva, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor, keďže dôvody všeobecného záujmu možno použiť na odôvodnenie vnútroštátneho opatrenia, ktoré je takej povahy, že môže brániť výkonu voľného pohybu osôb, iba ak predmetné opatrenie zohľadňuje takéto práva a najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, tak ako ho stanovuje článok 7 Charty základných práv Európskej únie a článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

(pozri body 50 – 52)

3. Článok 28 ods. 3 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že boj proti kriminalite spojený s pašovaním omamných látok v organizovanej skupine môže patriť pod pojem „naliehavé dôvody verejnej bezpečnosti“, čo môže odôvodniť opatrenie vyhostenia občana Únie, ktorý mal pobyt v hostiteľskom členskom štáte počas predchádzajúcich desiatich rokov.

Článok 28 ods. 2 smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že boj proti kriminalite spojený s pašovaním omamných látok v organizovanej skupine patrí pod pojem „vážne dôvody verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti“.

(pozri bod 56, bod 2 výroku)