Spojené veci T-246/08 a T-332/08

Melli Bank plc

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní — Zmrazenie finančných prostriedkov — Žaloba o neplatnosť — Súdne preskúmanie — Proporcionalita — Rovnosť zaobchádzania — Povinnosť odôvodnenia — Námietka nezákonnosti — Článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 423/2007“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 9. júla 2009   II ‐ 2635

Abstrakt rozsudku

1. Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Nariadenie o prijatí reštriktívnych opatrení voči Iránu

2. Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu

   [Nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2 písm. d)]

3. Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu

   [Nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2 písm. a), b) a d)]

4. Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu

   [Nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2 písm. d)]

5. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

   (Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2 a článok 15 ods. 3)

1.  Čo sa týka intenzity súdneho preskúmania, v rámci nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu treba rozlišovať dva typy ustanovení. Na jednej strane totiž články uvedeného nariadenia stanovujú všeobecné pravidlá, ktoré definujú spôsoby ukladania reštriktívnych opatrení stanovených týmto nariadením. Na druhej strane príloha V tohto nariadenia, v ktorej sú uvedené subjekty dotknuté opatreniami zmrazenia prostriedkov prijatými na základe článku 7 ods. 2 rovnakého nariadenia, predstavuje súbor ustanovení na uplatnenie už citovaných všeobecných pravidiel na osobitné subjekty.

   Pokiaľ ide o prvý typ ustanovení, Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy vzhľadom na skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri prijímaní hospodárskych a finančných sankčných opatrení na základe článkov 60 ES a 301 ES v súlade so spoločnou pozíciou prijatou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Keďže súd Spoločenstva nemôže nahrádzať svojím posúdením dôkazov, skutočností a okolností, ktoré odôvodňovali prijatie takýchto opatrení, posúdenie Rady, preskúmanie vykonávané Súdom prvého stupňa sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností, či nedošlo k zjavnému omylu v posúdení alebo k zneužitiu právomoci. Toto obmedzené preskúmanie sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sa takéto opatrenia zakladajú.

   Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zapísaní subjektu do zoznamu v prílohe V nariadenia č. 423/2007 na základe článku 7 ods. 2 tohto nariadenia, Súdu prvého stupňa prislúcha, aby vzhľadom na dôvody zrušenia uvádzané dotknutým subjektom alebo z úradnej moci preskúmal najmä to, či prejednávané veci zodpovedajú jednej zo štyroch hypotéz uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) až d) uvedeného nariadenia. Toto predpokladá, že súdne preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá. Súd prvého stupňa sa musí rovnako ubezpečiť o rešpektovaní práva na obhajobu a požiadavky odôvodnenia a prípadne o dôvodnosti výnimočných naliehavých dôvodov uvádzaných Radou pre ich nerešpektovanie.

   (pozri body 44 – 46)

2.  Článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu ukladá Rade povinnosť zmraziť finančné prostriedky subjektu, ktorý je vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektu označeného za zúčastneného na šírení jadrových zbraní v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a) alebo b) tohto nariadenia, pričom Rada v každom prípade jednotlivo posúdi, či dotknutý subjekt je „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“.

   Na jednej strane je teda rozšírenie opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov na subjekty, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou, povinné, pričom Rada v tomto ohľade nemá právomoc voľnej úvahy.

   Na druhej strane, v rozsahu, v akom má Rada posúdiť postavenie subjektu ako „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“, je povinná zohľadniť všetky skutočnosti rozhodujúce v prejednávanom prípade, akými sú stupeň operatívnej nezávislosti dotknutého subjektu, alebo prípadný rozsah dohľadu orgánu verejného práva, ktorému podlieha. Naopak, povaha činnosti dotknutého subjektu a prípadná neexistujúca súvislosť medzi touto činnosťou a šírením jadrových zbraní nie sú v tejto súvislosti rozhodujúcimi kritériami.

   (pozri body 63, 67, 69)

3.  Na základe zásady proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, podlieha zákonnosť zákazu hospodárskej činnosti podmienke, že zakazujúce opatrenia sú primerané a potrebné na splnenie cieľov legitímne sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom platí, že v prípade možnosti výberu medzi viacerými vhodnými opatreniami treba zvoliť najmenej donucujúce a uložené zaťaženie nesmie byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.

   Cieľom nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu je zabrániť šíreniu jadrových zbraní a jeho financovaniu, a tým vyvinúť tlak na Iránsku islamskú republiku, aby ukončila dotknuté činnosti. Tento cieľ patrí do širšieho rámca snáh spojených s udržaním mieru a medzinárodnej bezpečnosti a v dôsledku toho je oprávnený. Zmrazenie finančných prostriedkov subjektov vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektu označeného za zúčastneného na šírení jadrových zbraní v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a) alebo b) uvedeného nariadenia je spojené s týmto cieľom. Pokiaľ sú totiž zmrazené finančné prostriedky subjektu, ktorý je označený za zúčastneného na šírení jadrových zbraní, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento subjekt, aby obišiel účinky opatrení, ktoré sa ho týkajú, bude vyvíjať nátlak na subjekty, ktoré vlastní alebo kontroluje, a to tak, že ich bude podnecovať buď k tomu, aby mu priamo alebo nepriamo previedli svoje prostriedky, alebo aby uskutočnili transakcie, ktoré on sám nemôže vykonať z dôvodu zmrazenia svojich finančných prostriedkov. Za týchto okolností je opodstatnené sa domnievať, že zmrazenie finančných prostriedkov subjektov vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektu označeného za zúčastneného na šírení jadrových zbraní je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie účinnosti opatrení prijatých voči poslednému uvedenému subjektu a zaručenie toho, že tieto opatrenia sa nebudú obchádzať.

   Dôležitosť cieľov, ktoré sleduje právna úprava, akou je nariadenie č. 423/2007, môže odôvodniť hoci aj značné negatívne dôsledky pre určité hospodárske subjekty. Aj keď slobodný výkon hospodárskej činnosti, ako aj vlastnícke právo bankového subjektu umiestneného na území Spoločenstva, sú v dôsledku zmrazenia jeho finančných prostriedkov v značnom rozsahu obmedzené, spôsobené ťažkosti nie sú neprimerané vzhľadom na sledované ciele.

   (pozri body 100, 102, 103, 111, 112)

4.  Obsah pojmu subjekt „vo vlastníctve“ subjektu označeného za zúčastneného na šírení jadrových zbraní v zmysle článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu sa na prvý pohľad zdá presný, keďže odkazuje na účasť materskej spoločnosti na imaní dcérskej spoločnosti. Posúdenie dotknutého pojmu však nesmie vychádzať len z jeho sémantického obsahu, ale okrem toho musí zohľadniť najmä existujúcu súvislosť medzi článkom 7 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia a cieľom, ktorý nariadenie sleduje. V dôsledku toho je vhodné preskúmať, či na základe toho, že dcérska spoločnosť je vo vlastníctve materskej spoločnosti, sa môže s nezanedbateľnou pravdepodobnosťou podieľať na obídení účinkov opatrení prijatých voči jej materskému subjektu.

   Ide o posúdenie, či na základe existencie rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti môže byť dcérska spoločnosť povinná vykonávať pokyny materskej spoločnosti namiesto toho, aby si samostatne určila vlastné správanie. Na to, aby rozhodujúco ovplyvnil správanie vlastneného subjektu, sa nátlak vykonávaný materskou spoločnosťou musí týkať hlavne riaditeľov a/alebo zamestnancov dcérskej spoločnosti. Okolnosť, že subjekt je v úplnom vlastníctve iného subjektu, vo všeobecnosti znamená, že posledný uvedený subjekt má právo menovať riaditeľov prvého subjektu, a teda môže vykonávať skutočnú kontrolu nad zložením riadiacich pracovníkov tohto subjektu a tým aj nad všetkými zamestnancami. Nemožno však vylúčiť, že za výnimočných okolností uplatnenie článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 na subjekt, ktorý je hoci aj v úplnom vlastníctve materského subjektu, nemožno odôvodniť vzhľadom na existenciu faktorov vyvažujúcich vplyv materského subjektu na dcérsky subjekt.

   (pozri body 120 – 123)

5.  Povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ako je upravená v článku 253 ES a osobitne v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné alebo či má prípadne vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť na súde Spoločenstva, a jednak umožniť súdu Spoločenstva vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, od ktorej je možné sa odchýliť iba vzhľadom na naliehavé dôvody. Odôvodnenie preto v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho absenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní pred súdom Spoločenstva. Navyše rešpektovanie povinnosti odôvodnenia je o to dôležitejšie v prípade prvého rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov subjektu, pretože predstavuje jedinú záruku umožňujúcu dotknutej osobe účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii pre napadnutie zákonnosti predmetného rozhodnutia, vzhľadom na to, že nedisponuje právom na vypočutie pred jeho prijatím.

   Preto pokiaľ tomu nebránia naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Spoločenstva alebo jeho členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov, je Rada povinná na základe článku 15 ods. 3 uvedeného nariadenia oznámiť dotknutým subjektom osobitné a konkrétne dôvody prijatia rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, akým je aj napadnuté rozhodnutie. Musí tak uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu. V najväčšej možnej miere musí byť toto odôvodnenie oznámené buď súčasne s prijatím dotknutého opatrenia, alebo čo najskôr po tomto prijatí.

   Odôvodnenie však musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, charakteru uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté.

   (pozri body 143 – 145)