Staff case summary

Staff case summary

Abstrakt

1. Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Lehota na podanie

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 141 ods. 1)

2. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Vypracovanie

(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 110)

3. Úradníci – Zásady – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 110)

4. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého protiprávneho aktu – Nemajetková ujma oddeliteľná od protiprávnosti, ktorá nemôže byť v plnom rozsahu nahradená zrušením

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1. Jedinou lehotou, ktorej podlieha vzájomné odvolanie, je lehota stanovená v článku 141 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa na podanie vyjadrenia k odvolaniu, to znamená dva mesiace od doručenia odvolania.

(pozri bod 38)

Odkaz: Súdny dvor, 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, Zb. s. I‑1981, bod 72

2. Správa o služobnom postupe je základným dokumentom v rámci hodnotenia zamestnancov zamestnaných inštitúciami, pretože umožňuje vykonať hodnotenie spôsobilosti, výkonnosti a správania úradníka v súlade s článkom 43 služobného poriadku. Takéto hodnotenie nespočíva len v opise úloh vykonávaných počas dotknutého obdobia, ale obsahuje aj posúdenie ľudských a sociálnych kvalít a spôsobilosti, ktoré hodnotená osoba preukázala pri výkone svojho zamestnania. Takáto správa preto predstavuje hodnotenie hodnoteného úradníka zo strany nadriadených týkajúce sa spôsobu, akým hodnotený úradník plní povinnosti, ktoré mu boli zverené, a jeho správania v službe počas dotknutého obdobia. V rámci vypracovania tejto správy preto pridelenie hodnotiacej známky založenej na hodnotení výkonnosti, spôsobilosti a správania dotknutého úradníka v službe v súlade s článkom 43 služobného poriadku a článkom 1 ods. 2 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou predpokladá, aby dotknutému úradníkovi boli zverené úlohy, ktoré má vykonať v priebehu hodnoteného obdobia.

Komisia, tak ako všetky inštitúcie Spoločenstva, má osobitnú povinnosť transparentnosti, pokiaľ ide o hodnotenie, postup a povýšenie jej zamestnancov, pričom rešpektovanie tejto povinnosti je zabezpečené formálnym konaním na základe článkov 43 a 46 služobného poriadku. Toto konanie predpokladá, že správa o služobnom postupe sa vypracováva najmenej raz za dva roky za podmienok, ktoré určí každá inštitúcia v súlade s článkom 110 služobného poriadku. Vo výnimočnej situácii, kedy sa zistilo, že dotknutému úradníkovi, hoci vykonáva činnú službu v zmysle článku 1 ods. 1 druhého pododseku prvej vety všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku, nebola v nadväznosti na vnútornú reorganizáciu administratívy zverená žiadna úloha, ktorá by mohla byť hodnotená v hodnotenom období, preto administratíva musí napriek tomu vypracovať správu, ktorá bude uvedenú situáciu zohľadňovať, a to s cieľom, aby o nej sama bola informovaná a aby dotknutý úradník disponoval písomným a formálnym dôkazom o existencii tejto situácie.

Osobitná povinnosť transparentnosti totiž ukladá, aby správa o služobnom postupe bola vypracovaná tak s cieľom riadnej správy a racionalizácie útvarov Spoločenstva ako aj s cieľom ochrany záujmov úradníkov. Prvoradou funkciou tejto správy, ako interného dokumentu, je zabezpečiť pre administratívu pravidelnú a čo najúplnejšiu informáciu o podmienkach plnenia služobných povinností jej úradníkmi. Vo vzťahu k dotknutému úradníkovi plní správa dôležitú úlohu v priebehu jeho služobného postupu, najmä z hľadiska preloženia a povyšovania. Predstavuje totiž nevyhnutný prvok posúdenia vždy, keď sa zohľadňuje služobný postup úradníka nadriadenými a cieľom jej pravidelného vypracovania je umožniť celkový pohľad na vývoj služobného postupu úradníka.

Hoci v takejto výnimočnej situácii pripísateľnej výlučne administratíve hodnotitelia nemôžu prideliť hodnotiacu známku, ktorej cieľom je ohodnotiť individuálne výkony a plnenia v závislosti od výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, musia však prijať rozhodnutie, ktoré v súlade s povinnosťou starostlivosti prislúchajúcej administratíve bude rešpektovať záujmy dotknutého úradníka a najmä možnosti jeho služobného postupu v rámci inštitúcií Spoločenstva.

(pozri body 57 – 65)

Odkaz: Súdny dvor, 3. júla 1980, Grassi/Rada, 6/79 a 97/79, Zb. s. 2141, bod 20; Súd prvého stupňa, 28. mája 1997, Burban/Parlament, T‑59/96, Zb. VS s. I‑A‑109, II‑331, body 44 a 73; Súd prvého stupňa, 12. júna 2002, Mellone/Komisia, T‑187/01, Zb. VS s. I‑A‑81, II‑389, bod 77; Súd prvého stupňa, 8. decembra 2005, Rounis/Komisia, T‑274/04, Zb. VS s. I‑A‑407, II‑1849, body 24 a 42

3. Povinnosť starostlivosti administratívy vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto rovnováha znamená najmä to, že verejný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.

Hodnotitelia tak môžu v rámci vypracovania správy o služobnom postupe na základe povinnosti starostlivosti usúdiť, že je opodstatnené prideliť dotknutému úradníkovi vhodný počet bodov za zásluhy na účely ochrany jeho záujmov a najmä perspektív jeho služobného postupu v rámci inštitúcií Spoločenstva.

Potreba zaručiť osobitnú povinnosť transparentnosti však vyžaduje, aby sa toto rozhodnutie prijalo na základe procesných pravidiel hodnotenia úradníkov stanovených v článku 43 služobného poriadku a všeobecnými vykonávacími ustanoveniami prijatými na jeho uplatňovanie v súlade s článkom 110 služobného poriadku. V prípade, ak autor rozhodnutia disponuje voľnou úvahou, sa totiž dodržiavaniu procesných záruk priznaných právnym poriadkom Spoločenstva prikladá o to väčší význam.

(pozri body 66 – 68)

Odkaz: Súdny dvor, 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; Súd prvého stupňa, 9. novembra 1995, France‑aviation/Komisia, T‑346/94, Zb. s. II‑2841, body 32 až 34; Súd prvého stupňa, 23. marca 2000, Gogos/Komisia, T‑95/98, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑219, bod 37; Súd prvého stupňa, 27. septembra 2006, Lantzoni/Súdny dvor, T‑156/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑189, II‑A‑2‑969, bod 88 a tam citovaná judikatúra

4. Hoci povinnosť prináležiaca Súdu pre verejnú službu odôvodniť svoje rozhodnutia neznamená, že tento súd detailne odpovie na každé tvrdenie uvádzané účastníkom konania, osobitne pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazoch, vyžaduje prinajmenšom, aby sa tento súd vyjadril k návrhom žaloby.

Pokiaľ ide o odpoveď, ktorú má dať Súd pre verejnú službu na návrhy na náhradu škody, hoci zrušenie protiprávneho aktu môže samo osebe predstavovať primerané, a v zásade aj dostatočné, odškodnenie celkovej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, nemôže to tak byť v prípade, ak by žalobca preukázal, že mu vznikla nemajetková ujma oddeliteľná od protiprávnosti, ktorá spôsobuje zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu nahradená týmto zrušením.

(pozri body 87 a 88)

Odkaz: Súdny dvor, 10. decembra 1998, Schröder a i./Komisia, C‑221/97 P, Zb. s. I‑8255, bod 24; Súdny dvor, 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, bod 121; Súdny dvor, 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C‑197/99 P, Zb. s. I‑8461, bod 81; Súdny dvor, 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 22; Súd prvého stupňa, 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, Zb. VS s. I‑A‑2‑129, II‑A‑2‑609, bod 131 a tam citovaná judikatúra