Staff case summary

Staff case summary

Abstrakt

1. Konanie – Prípustnosť žalôb – Vznesenie námietky neprípustnosti – Možnosť súdu vydať uznesenie na základe článku 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 76 a 78)

2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Žaloba podaná bez účasti advokáta

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí odsek; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 34 ods. 1)

1. Aj keď žalovaná vzniesla námietku neprípustnosti samostatným podaním, na základe článku 78 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu a pripomienok k tejto námietke podaných žalobcom môže Súd, ak považuje žalobu za zjavne neprípustnú, vydať uznesenie na základe článku 76 uvedeného poriadku.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 6. marca 2008, R bis/Komisia, F‑105/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke

2. Z článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora a najmä z použitia výrazu „zastupovať“ vyplýva, že v súvislosti s podaním žaloby na Súd pre verejnú službu musí „účastník konania“ v zmysle tohto článku svojím zastupovaním poveriť tretiu osobu, ktorá má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ani štatút Súdneho dvora ani Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu nestanovuje nijakú odchýlku ani výnimku vo vzťahu k tejto povinnosti, predloženie návrhu podpísaného samotným žalobcom, aj keď je advokátom oprávneným vystupovať pred vnútroštátnym súdom, nepostačuje na účely podania žaloby. Táto požiadavka zodpovedá predstave o úlohe advokáta, podľa ktorej sa advokát považuje za spolupracovníka justície povolaného poskytnúť úplne nezávisle a v najvyššom záujme spravodlivosti právnu pomoc, ktorú jeho klient potrebuje. Táto koncepcia zodpovedá spoločným právnym zvyklostiam členských štátov a nachádza sa aj v právnom poriadku Spoločenstva, ako to vyplýva predovšetkým z článku 19 Štatútu Súdneho dvora. Advokát, ktorý je zároveň účastníkom konania, ktorého zastupuje, by sa pritom z dôvodu osobnej väzby na prejednávanú vec vystavoval riziku, že nebude môcť splniť túto základnú úlohu pomocníka justície najvhodnejším spôsobom.

Povinnosť obrátiť sa na tretiu osobu na účely zabezpečiť svoje zastupovanie pred súdmi podľa právneho poriadku Spoločenstva nepripravuje dotknutého účastníka konania o prostriedky obrany a nepoškodzuje teda jeho právo na obranu. Okrem toho uvedená povinnosť poskytuje účastníkom konania rovnaké podmienky na obranu a teda neporušuje zásadu rovnosti.

(pozri body 31 – 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C‑174/96 P, Zb. s. I‑6401, body 8 a 10 až 12

Súd prvého stupňa: 8. decembra 1999, Euro‑Lex/ÚHVT (EU‑LEX), T‑79/99, Zb. s. II‑3555, bod 28; 13. januára 2005, Sulvida/Komisia, T‑184/04, Zb. s. II‑85, body 8 a 9