Keywords
Summary

Keywords

1. Konanie – Jazykový režim – Predloženie písomností alebo dokumentov v jazyku odlišnom od jazyka konania – Podmienky prípustnosti

[Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 29 ods. 2 písm. a) a článok 29 ods. 3]

2. Konanie – Právna sila rozhodnutej veci – Rozsah

3. Životné prostredie – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Smernica 91/676

(Smernica Rady 91/676, články 4 a 5, príloha II A body 1, 2, 5 a 6 a príloha III ods. 1 body 1 a 2)

Summary

1. V súlade s článkom 29 ods. 2 písm. a) a článkom 29 ods. 3 prvým a druhým pododsekom Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, majú byť vyjadrenia a ich prílohy podané v jazyku konania. Preto k dokumentom spísaným v inom jazyku musí byť priložený preklad v jazyku konania.

Podľa článku 29 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku však v prípade, ak sú dokumenty a písomnosti rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Súdny dvor okrem toho môže kedykoľvek z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníka konania požadovať podrobnejší alebo úplný preklad.

Preto zo spisového materiálu netreba vyňať dve prílohy, ktoré sú vypracované v jazyku odlišnom od jazyka konania pri podaní žaloby, ktorých príslušné časti boli preložené a doložené do spisu a ktorých preklad do jazyka konania bol urobený v neskoršom štádiu konania v súlade so žiadosťou tajomníka Súdneho dvora.

(pozri body 16, 17, 19, 20)

2. Zásada právnej sily rozhodnutej veci je uplatniteľná aj na konania o nesplnení povinnosti. Právna sila rozhodnutej veci sa však spája len so skutkovými a právnymi bodmi, ktoré boli skutočne alebo nutne rozhodnuté predmetným súdnym rozhodnutím. V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podanej proti členskému štátu môže byť právna sila rozhodnutej veci vzhľadom na skorší rozsudok právoplatne napadnutá týmto štátom, iba ak medzi týmito dvoma vecami v podstate neexistuje skutková a právna zhoda, a to so zreteľom na dôvody, ktoré uviedla Komisia.

(pozri body 27, 34)

3. Členský štát, ktorý tým, že vo svojej vnútroštátnej právnej úprave nestanovil obdobia zákazu používania všetkých druhov hnojív vrátane chemických hnojív, stanovil, že obdobia, počas ktorých je používanie určitých druhov hnojív zakázané, sa neuplatňujú na lúky, priznal príslušným ministrom diskrečnú právomoc rozhodnúť o výnimkách z období zákazu používania hnojív v prípade mimoriadnej klimatickej situácie alebo v prípade mimoriadnych udalostí postihujúcich poľnohospodársky podnik, nestanovil v súvislosti s existujúcimi zariadeniami slúžiacimi na skladovanie maštaľného hnoja, ktoré nie sú modernizované, pravidlá týkajúce sa kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja, ani že tá musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je používanie na pôdu v ochranných pásmach zakázané, s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie, zakázal iba používanie organických hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch bez toho, aby do tohto zákazu zahrnul aj používanie chemických hnojív, a tým, že nestanovil pravidlá upravujúce spôsoby používania chemických hnojív a maštaľného hnoja, najmä jeho úrovne a rovnomernosti, aby sa mohla zachovať prijateľná úroveň unikania výživnej hodnoty do vôd, si nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 4 a 5 smernice 91/676 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v spojení s prílohou II A bodmi 1, 2, 5 a 6, ako aj prílohou III ods. 1 bodmi 1 a 2 tejto smernice.

(pozri body 54, 55, 58, 60, 62 – 66, 68, 70, 71 a výrok)