Keywords
Summary

Keywords

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Žiadosť o výklad týkajúci sa uplatnenia ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne právo ustanovuje za uplatniteľné, na vnútroštátnu situáciu – Právomoc poskytnúť tento výklad

(Článok 267 ZFEÚ)

2. Aproximácia právnych predpisov – Spoločný systém zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov – Smernica 90/434 – Činnosti, ktorých cieľom je podvod alebo daňové úniky

[Smernica Rady 90/434, článok 11 ods. 1 písm. a)]

Summary

1. Pokiaľ vnútroštátna právna úprava prispôsobí riešenie situácií, ktoré sú čisto vnútornou záležitosťou, riešeniam upraveným právom Únie, a to najmä s cieľom predísť výskytu diskriminácie vlastných štátnych príslušníkov alebo prípadného skreslenia hospodárskej súťaže, existuje jasný záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladali ustanovenia alebo pojmy prebraté z práva Únie jednotným spôsobom bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť.

(pozri bod 33)

2. Článok 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že zvýhodnenia, ktoré táto smernica zavádza, nemožno odoprieť daňovníkovi, ktorý sa chcel právnou konštrukciou v podobe zlúčenia podnikov vyhnúť vybratiu dane z prevodu a prechodu, keďže táto daň nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.

Na základe tohto článku totiž členské štáty môžu odmietnuť uplatniť všetky ustanovenia uvedenej smernice alebo ich časť a zrušiť výhody, ktoré z nich vyplývajú, len vo výnimočných a v individuálnych prípadoch. V dôsledku toho treba článok 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 ako ustanovenie upravujúce výnimku vykladať doslovne s ohľadom na jeho znenie, účel, ako aj kontext, ktorého je súčasťou. Uvedené ustanovenie sa teda pri odkaze na platné ekonomické dôvody, na reštrukturalizáciu alebo racionalizáciu činností spoločností zúčastňujúcich sa na danej operácii, pri ktorých existencii sa predpoklad daňového úniku alebo vyhnutia sa daňovým povinnostiam neuplatní, jasne obmedzuje na oblasť zlučovania spoločností a iných operácií reorganizácie, ktoré sa ich týkajú, a použije sa len na dane spojené s týmito operáciami.

Okrem toho smernica 90/434 nezavádza úplnú harmonizáciu daní, ktoré môžu byť vyberané v súvislosti so zlúčením alebo s inou podobnou operáciou medzi spoločnosťami rôznych členských štátov. Táto smernica sa zavedením daňových pravidiel, ktoré sú neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže, obmedzuje na nápravu určitých daňových znevýhodnení súvisiacich s cezhraničnou reštrukturalizáciou podnikov. Z toho vyplýva, že len na dane, ktoré sú výslovne uvedené v smernici 90/434, sa môžu vzťahovať zvýhodnenia zavedené touto smernicou, a teda môžu patriť do pôsobnosti výnimky stanovenej v článku 11 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice. Keďže v uvedenej smernici neexistuje nijaký náznak, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že jej zámerom bolo rozšíriť prospech zo zvýhodnenia na iné dane, než je daň, ktorá sa vyberá v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území členského štátu, tieto dane sa majú považovať oblasť, ktorá stále patrí do daňovej právomoci členských štátov, a prospech zo zvýhodnení zavedených smernicou 90/434 nemožno odoprieť na základe článku 11 ods. 1 písm. a) tejto smernice s cieľom kompenzovať nezaplatenie dane, ktorej základ a sadzba sa nevyhnutne odlišujú od daní použiteľných na zlučovania spoločností a iné operácie reorganizácie, ktoré sa ich týkajú.

(pozri body 45 – 47, 49, 50, 52 – 54, 56 a výrok)