Vec C-345/08

Krzysztof Peśla

proti

Justizministerium Mecklenburg-Vorpommern

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Schwerin)

„Voľný pohyb pracovníkov — Článok 39 ES — Zamietnutie prístupu do prípravnej právnej praxe regulovaných právnických povolaní — Uchádzač, ktorý získal diplom z práva v inom členskom štáte — Kritériá na preskúmanie rovnocennosti získaných vedomostí“

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. decembra 2009   I ‐ 11680

Abstrakt rozsudku

1. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Prístup k prípravnej praxi regulovaných právnických povolaní

   (Článok 39 ES)

2. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Prístup k prípravnej praxi regulovaných právnických povolaní

   (Článok 39 ES)

1.  Článok 39 ES sa má vykladať v tom zmysle, že vedomosti, ktoré treba zohľadniť ako referenčný rámec pri posúdení rovnocennosti vzdelaní po podaní žiadosti o prijatie do prípravnej právnej praxe priamo bez zloženia skúšok stanovených na tento účel, sú tie, ktoré potvrdzuje kvalifikácia vyžadovaná v členskom štáte, kde uchádzač žiada o prijatie do takejto praxe.

   V rámci porovnávacieho skúmania kvalifikácie, ktorú potvrdzujú diplomy, potvrdenia a iné doklady uchádzača, ako aj jeho príslušné profesijné skúsenosti na jednej strane a profesijnej kvalifikácie požadovanej vnútroštátnou právnou úpravou na druhej strane, môže totiž členský štát vziať do úvahy objektívne rozdiely, ktoré sa týkajú tak právneho rámca predmetného povolania v členskom štáte pôvodu, ako aj rozsahu činnosti tohto povolania. V prípade povolania advokáta členský štát môže dôvodne vykonať porovnávacie skúmanie diplomov s tým, že zohľadní rozdiely, ktoré sa zistia medzi dotknutými právnymi poriadkami.

   Samotná skutočnosť, že absolvované štúdia práva, ktoré sa týkajú práva prvého členského štátu, možno považovať za porovnateľné z hľadiska jednak úrovne získaného vzdelania a jednak času a úsilia vynaloženého na tento účel so štúdiami, ktoré majú poskytnúť vedomosti potvrdené kvalifikáciou, ktorá sa vyžaduje v inom členskom štáte, nemôže sama osebe spôsobiť v rámci porovnávacieho skúmania vznik povinnosti uprednostniť nie vedomosti, ktoré vyžadujú vnútroštátne ustanovenia členského štátu, kde kandidát žiada o možnosť účasti na profesijnom vzdelávaní, ktoré sa vyžaduje na účely prístupu k právnickým povolaniam, ale naopak tie vedomosti, ktoré sa týkajú v podstate práva prvého členského štátu, ktoré sú potvrdené kvalifikáciami dosiahnutými v poslednom uvedenom štáte.

   (pozri body 37, 44, 46, 48, bod 1 výroku)

2.  Článok 39 ES sa má vykladať v tom zmysle, že ak orgány jedného členského štátu preskúmavajú žiadosť štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý žiada o súhlas na prístup k takému praktickému vzdelávaniu, s cieľom následne vykonávať regulované právnické povolanie, akým je prípravná prax na právnické povolania, tento samotný článok neukladá povinnosť týmto orgánom, aby v rámci skúmania rovnocennosti, ktoré požaduje právo Spoločenstva, vyžadovali od uchádzača len nižšiu úroveň právnických vedomostí, ako je úroveň vedomostí potvrdená kvalifikáciou, ktorá sa vyžaduje v tomto členskom štáte na prístup k takémuto praktickému vzdelávaniu. Treba však spresniť, že na jednej strane spomínaný článok nebráni tiež zmierneniu požadovanej kvalifikácie a že na druhej strane je tiež dôležité, aby možnosť čiastočného uznania vedomostí potvrdených kvalifikáciami, ktoré preukázala dotknutá osoba, nezostala v praxi jednoducho zdanlivá, čo overiť je úlohou vnútroštátneho súdu.

   (pozri bod 65, bod 2 výroku)