This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62008CJ0172
Abstrakt rozsudku
Abstrakt rozsudku
Vec C-172/08
Pontina Ambiente Srl
proti
Regione Lazio
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria provinciale di Roma)
„Životné prostredie — Smernica 1999/31/ES — Článok 10 — Osobitný poplatok za ukladanie pevného odpadu na skládku — Uloženie poplatkovej povinnosti prevádzkovateľovi skládky — Náklady na prevádzku skládky — Smernica 2000/35/ES — Úroky z omeškania“
Návrhy prednesené 17. septembra 2009 — generálna advokátka E. Sharpston I ‐ 1177
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. februára 2010 I ‐ 1196
Abstrakt rozsudku
Životné prostredie – Odpad – Skládkovanie odpadu – Smernica 1999/31 – Zásada znečisťovateľ platí
(Smernica Rady 1999/31, článok 10)
Aproximácia právnych predpisov – Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách – Smernica 2000/35 – Pôsobnosť
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/35, článok 1, článok 2 bod 1 a článok 3)
Článok 10 smernice 1999/31 o skládkach odpadov, zmenenej a doplnenej nariadením č. 1882/2003, sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá prevádzkovateľovi skládky povinnosť platiť poplatok, ktorý mu musí uhradiť miestny územnosprávny celok ukladajúci odpad na skládku, a ktorá stanovuje voči tomuto prevádzkovateľovi peňažnú pokutu v prípade oneskorenej platby tohto poplatku, avšak za predpokladu, že táto právna úprava je doplnená opatreniami, zabezpečujúcimi, že územnosprávny celok hradí riadne a v krátkej lehote uvedený poplatok a že všetky náklady spojené s jeho vymáhaním, a najmä náklady vyplývajúce z oneskorenej platby súm, ktoré z tohto dôvodu dlhuje uvedený miestny územnosprávny celok tomuto prevádzkovateľovi, vrátane peňažných pokút prípadne uložených tomuto poslednému menovanému z dôvodu omeškania, sa odrážajú v cene, ktorú tento územnosprávny celok platí prevádzkovateľovi. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby overil, či sú tieto podmienky splnené.
Zaťažiť takými nákladmi prevádzkovateľa by totiž viedlo k tomu, že by znášal náklady spojené s odstraňovaním odpadov, ktoré nevyprodukoval, ale ktorých odstránenie iba zabezpečuje v rámci svojej činnosti ako poskytovateľ služieb.
(pozri body 38, 41, bod 1 výroku)
Článok 1, článok 2 bod 1 a článok 3 smernice 2000/35 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa majú vykladať v tom zmysle, že sumy, ktoré územnosprávny celok ukladajúci odpad na skládku dlhuje prevádzkovateľovi skládky, ako sú sumy dlžné z dôvodu úhrady poplatku, spadajú pod rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a že členské štáty podľa jej článku 3 musia zabezpečiť, že v prípade omeškania platby uvedených súm, ktoré možno pripísať tomuto miestnemu územnosprávnemu celku, sa úrok stáva splatným v prospech tohto prevádzkovateľa.
(pozri bod 48, bod 2 výroku)