Vec C-168/08

Laszlo Hadadi (Hadady)

proti

Csille Marte Mesko, vydatá Hadadi (Hadady)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Francúzsko)]

„Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 2201/2003 — Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností — Článok 64 — Prechodné ustanovenia — Uplatnenie na rozhodnutie členského štátu, ktorý pristúpil k Európskej únii v roku 2004 — Článok 3 ods. 1 — Právomoc v rozvodových veciach — Relevantné väzby — Obvyklý pobyt — Štátna príslušnosť — Manželia bývajúci vo Francúzsku, ktorí obaja majú francúzsku a maďarskú štátnu príslušnosť“

Návrhy prednesené 12. marca 2009 — generálna advokátka J. Kokott   I ‐ 6874

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. júla 2009   I ‐ 6893

Abstrakt rozsudku

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Časová pôsobnosť

   (Akt o pristúpení z roku 2003; nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 64 ods. 4)

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Právomoc v rozvodových veciach – Manželia bývajúci v dožiadanom členskom štáte, ktorí obaja majú štátnu príslušnosť členského štátu pôvodu a dožiadaného členského štátu – Povinnosť dožiadaného súdu zohľadniť dvojakú štátnu príslušnosť oboch manželov

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 3 ods. 1 písm. b) a článok 64 ods. 4]

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Právomoc v rozvodových veciach – Alternatívne kritériá právomoci stanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) a b)

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 3 ods. 1 písm. a) a b)]

1.  Uznanie rozsudku o rozvode vydaného súdom v Maďarskej republike po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1347/2000 v Maďarsku, ale pred dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, treba posúdiť podľa článku 64 ods. 4 nariadenia č. 2201/2003, lebo začatie konania a vydanie rozsudku spadá do časových lehôt stanovených v tomto ustanovení. V súlade s týmto článkom musí byť takýto rozsudok o rozvode v zmysle nariadenia č. 2201/2003 uznaný, pokiaľ sú uplatnené predpisy o právomoci v súlade s predpismi uvedenými buď v kapitole II tohto nariadenia, alebo v nariadení č. 1347/2000, alebo v dohovore platnom v čase začatia konania medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom, ktoré boli platné v čase začatia konania.

   (pozri body 27 — 29)

2.  Keď dožiadaný súd členského štátu má podľa článku 64 ods. 4 nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, skúmať, či súd členského štátu pôvodu súdneho rozhodnutia by mal právomoc podľa článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, zabraňuje posledný uvedený článok tomu, aby súd dožiadaného členského štátu manželov, ktorí obaja majú štátnu príslušnosť jednak tohto štátu a jednak členského štátu pôvodu, považoval len za štátnych príslušníkov dožiadaného členského štátu. Tento súd musí naopak zohľadniť skutočnosť, že manželia majú aj štátnu príslušnosť členského štátu pôvodu a že z tohto dôvodu súdy členského štátu pôvodu by mohli mať právomoc vo veci konať.

   Ak by sa totiž k manželom, ktorí majú dvojakú štátnu príslušnosť, pristupovalo ako k osobám s len jednou štátnou príslušnosťou dožiadaného členského štátu, dôsledkom toho by bol zákaz pre uvedené osoby v rámci prechodného ustanovenia o uznávaní uvedeného v článku 64 ods. 4 nariadenia č. 2201/2003 odvolávať sa na súde členského štátu, na ktorý bol podaný návrh, na článok 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia s cieľom stanoviť právomoc súdov iného členského štátu, hoci majú štátnu príslušnosť tohto iného štátu.

   (pozri body 41 — 43, bod 1 výroku)

3.  Ak majú obaja manželia štátnu príslušnosť dvoch rovnakých členských štátov, bráni článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, tomu, aby bola vylúčená právomoc súdov jedného z týchto členských štátov z dôvodu, že navrhovateľa s týmto štátom nič iné nespája. Naopak, súdy členských štátov, ktorých štátnymi príslušníkmi sú manželia, majú podľa tohto ustanovenia právomoc rozhodovať vo veci a títo manželia si môžu vybrať súd členského štátu, ktorý bude rozhodovať vo veci.

   V tejto súvislosti systém rozdelenia právomocí súdov stanovený v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 2201/2003 spočíva na viacerých alternatívnych objektívnych kritériách a absencii hierarchického usporiadania súdnych právomocí, ktoré upravuje. Je preto dovolená spoločná existencia viacerých rovnocenných súdnych právomocí bez toho, aby bola upravená hierarchia medzi nimi.

   Okrem iného zo znenia článku 3 ods. 1 písm. b) nevyplýva, že len štátna príslušnosť „zodpovedajúca skutočnosti“ by mala byť vzatá do úvahy pri uplatnení tohto ustanovenia. Takéto kritérium nemá oporu v cieľoch tohto článku alebo v kontexte, v ktorom je zasadený, a spôsobilo by obmedzovanie právnych subjektov pri voľbe príslušného súdu, najmä v prípade výkonu práva na voľný pohyb osôb. Ak by teda bol obvyklý pobyt základným dôvodom na určenie štátnej príslušnosti, ktorá najlepšie zodpovedá skutočnosti, súdne právomoci upravené v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 2201/2003 by sa často zhodovali. To by viedlo pri osobách s viacerými štátnymi príslušnosťami k hierarchickému usporiadaniu súdnych právomocí, ktorá zo znenia tohto odseku nevyplýva.

   (pozri body 48 — 54, bod 2 výroku)