Vec C-132/08

Lidl Magyarország Kereskedelmi bt

proti

Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Fővárosi Bíróság)

„Voľný pohyb tovaru — Rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia — Vzájomné uznávanie zhody — Neuznanie vyhlásenia o zhode vydaného výrobcom usadeným v inom členskom štáte“

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 30. apríla 2009   I ‐ 3844

Abstrakt rozsudku

1. Aproximácia právnych predpisov – Rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia a vzájomné uznávanie ich zhody – Smernica 1999/5

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5)

2. Aproximácia právnych predpisov – Všeobecná bezpečnosť výrobkov – Smernica 2001/95

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95)

3. Voľný pohyb tovaru – Odchýlky – Existencia aproximačných smerníc – Účinky

   (Články 28 ES a 30 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5, článok 5)

1.  Členské štáty nemôžu podľa smernice 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody vyžadovať od osoby, ktorá uvádza rádiové zariadenie na trh, aby predložila vyhlásenie o zhode, ak výrobca tohto zariadenia so sídlom v inom členskom štáte pre toto zariadenie získal označenie „CE“ a vydal vyhlásenie o zhode tohto výrobku. Smernica 1999/5 totiž v prípade prístrojov s označením „CE“ vychádza z prezumpcie zhody. Toto označenie preukazuje súlad uvedených prístrojov so všetkými ustanoveniami tejto smernice vrátane ustanovení o postupoch posúdenia ich zhody, tak ako sú upravené v uvedenej smernici. V dôsledku toho je výrobky s označením „CE“ možné uvádzať na trh bez toho, aby podliehali mechanizmu predbežného schválenia alebo akémukoľvek inému postupu rozširujúcemu počet osôb povinných získať označenie zhody.

   (pozri body 26, 28, 33, bod 1 výroku)

2.  Smernica 2001/95 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa neuplatňuje na posúdenie otázok, ktoré sa vzťahujú na povinnosť osoby predložiť vyhlásenie o zhode rádiového zariadenia. Pokiaľ ide o právomoc členských štátov ukladať podľa uvedenej smernice v súvislosti s uvádzaním rádiových zariadení na trh iné povinnosti, ako je povinnosť predložiť vyhlásenie o zhode, možno osobu uvádzajúcu výrobok na trh považovať jednak za výrobcu iba v rámci podmienok uvedených v článku 2 písm. e) tejto smernice a jednak za distributéra iba v rámci podmienok uvedených v článku 2 písm. f) uvedenej smernice. Výrobcovi a distributérovi možno uložiť iba povinnosti, ktoré každému z nich stanovuje smernica 2001/95.

   (pozri bod 40, bod 2 výroku)

3.  Akékoľvek vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá je predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, sa má posudzovať vo vzťahu k ustanoveniam tohto harmonizačného právneho predpisu, a nie vo vzťahu k ustanoveniam článkov 28 ES a 30 ES. V oblastiach spadajúcich do pôsobnosti smernice 1999/5 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody musia členské štáty dosiahnuť úplný súlad s ustanoveniami tejto smernice a nesmú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktoré im odporujú. Ak sa členský štát domnieva, že zhoda s harmonizovanou normou nezaručuje dodržiavanie základných požiadaviek stanovených smernicou 1999/5, ktoré má táto smernica zahŕňať, tento členský štát je povinný uplatniť postup upravený v článku 5 tejto smernice. Naproti tomu členský štát môže na podporu obmedzenia uvádzať dôvody, ktoré nepatria do oblasti harmonizovanej smernicou 1999/5. V takomto prípade sa môže odvolávať iba na dôvody uvedené v článku 30 ES alebo na kogentné požiadavky verejného záujmu.

   (pozri bod 46, bod 3 výroku)