Keywords
Summary

Keywords

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Výnimky – Činnosti spojené s výkonom verejnej moci – Notárska činnosť – Vylúčenie – Podmienka štátnej príslušnosti na prístup k notárskemu povolaniu – Neprípustnosť

(Článok 43 ES a článok 45 prvý odsek ES)

Summary

Členský štát, ktorého právna úprava stanovuje na prístup k notárskemu povolaniu podmienku štátnej príslušnosti, pokiaľ činnosti zverené notárom v právnom poriadku členského štátu nesúvisia s výkonom verejnej moci v súlade s článkom 45 prvým odsekom ES, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 43 ES. V tomto ohľade článok 45 prvý odsek ES predstavuje výnimku zo základného pravidla slobody usadiť sa, ktorú treba vykladať tak, aby bola jej pôsobnosť obmedzená len na to, čo je striktne nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré toto ustanovenie členským štátom dovoľuje chrániť. Okrem toho sa táto výnimka musí obmedzovať len na činnosti, ktoré samy osebe priamo a špecificky súvisia s výkonom verejnej moci.

Na účely posúdenia, či činnosti zverené notárom súvisia priamo a špecificky s výkonom verejnej moci, je potrebné zohľadniť povahu činností vykonávaných notármi. V tomto ohľade rôzne činnosti notárov, napriek dôležitým právnym účinkom priznaným ich aktom, nesúvisia priamo a špecificky s výkonom verejnej moci v zmysle článku 45 prvého odseku ES, keďže osobitný význam prislúcha vôli účastníkov alebo dohľadu či rozhodnutiu súdu.

Na jednej strane sú totiž predmetom notárskej zápisnice právne úkony alebo zmluvy, na ktorých sa účastníci slobodne dohodli, zatiaľ čo notár nemôže jednostranne meniť zmluvu, ktorú má spísať v notárskej zápisnici, pokiaľ na to vopred nezíska súhlas účastníkov. Okrem toho, hoci povinnosť osvedčovať prislúchajúca notárom sleduje cieľ všeobecného záujmu, samotné sledovanie tohto cieľa však nemôže odôvodňovať skutočnosť, že právomoci nevyhnutné na tieto účely sú vyhradené len notárom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, ani nepostačuje na to, aby sa táto činnosť mohla považovať za činnosť, ktorá priamo a špecificky súvisí s výkonom verejnej moci.

Na druhej strane, pokiaľ ide o vykonateľnosť, ak vyznačenie doložky vykonateľnosti notárom na notárskej zápisnici priznáva tejto notárskej zápisnici vykonateľnosť, tá spočíva vo vôli účastníkov vykonať právny úkon alebo uzatvoriť zmluvu po tom, ako notár preskúmal ich súlad so zákonom, a priznať im uvedenú vykonateľnosť. Takisto dôkazná sila, ktorú notárska zápisnica má, vyplýva zo systému dokazovania, a teda nemá priamy vplyv na otázku, či činnosť, ktorá zahŕňa vydávanie takých listín, sama osebe priamo a špecificky súvisí s výkonom verejnej moci, čo platí o to viac, pokiaľ súkromná listina spísaná bez účasti notára má v súlade s právom dotknutého členského štátu rovnakú právnu silu ako verejná listina.

To isté platí v prípade niektorých právnych úkonov, akými sú darovanie, predmanželské zmluvy, zriaďovanie hypoték, predaj budúcej stavby a postúpenie pozemkového nájmu, ktoré musia byť spísané vo forme notárskej zápisnice, inak sú neplatné, keďže ide o úkony, v ktorých je rozhodujúca vôľa účastníkov, a sledovanie cieľa všeobecného záujmu nestačí na to, aby sa tieto činnosti mohli považovať za činnosti, ktoré priamo a špecificky súvisia s výkonom verejnej moci. Čo sa týka úloh správcu daní a poplatkov, ktoré notár plní, samy osebe ich nemožno považovať za úlohy, ktoré priamo a špecificky súvisia s výkonom verejnej moci. Tento výber daní a poplatkov notár vykonáva na účet dlžníka, po čom nasleduje odvedenie zodpovedajúcich súm príslušnému štátnemu orgánu, a tento výber sa teda zásadne neodlišuje od výberu súvisiaceho s daňou z pridanej hodnoty.

Napokon, pokiaľ ide o osobitné postavenie notárov, v prvom rade zo skutočnosti, že kvalita služieb poskytovaných notármi môže byť u každého notára odlišná, najmä v závislosti od odborných schopností dotknutých osôb, vyplýva, že notári v rámci svojej územnej pôsobnosti vykonávajú svoje povolanie v konkurenčných podmienkach, čo nie je znakom výkonu verejnej moci. V druhom rade notári sú vo vzťahu k svojim klientom priamo a osobne zodpovední za škody spôsobené akýmkoľvek nesprávnym postupom, ktorého sa dopustia pri výkone svojich činností.

(pozri body 72, 74, 75, 77 – 82, 84 – 86, 90 – 100, 106, 109)