Vec T-326/07 R

Cheminova A/S a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Smernica 91/414/EHS — Návrh na odklad výkonu — Prípustnosť — Neexistencia naliehavosti“

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. decembra 2007   II - 4881

Abstrakt uznesenia

1. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Prima facie prípustnosť žaloby vo veci samej

   (Články 230 ES, 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 1; smernica Rady 91/414; rozhodnutie Komisie 2007/389)

2. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Návrh – Formálne náležitosti

   (Článok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2 a 3)

3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma

   (Článok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)

1.  V konaní o nariadení predbežného opatrenia je preskúmanie prípustnosti žaloby vo veci samej nevyhnutne stručné z dôvodu naliehavosti konania o nariadení predbežného opatrenia. Prípustnosť žaloby vo veci samej sa môže posudzovať iba prima facie, pričom cieľom je preskúmať, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré prima facie odôvodňujú záver, že prípustnosť žaloby vo veci samej nemožno vylúčiť. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia by mal vysloviť neprípustnosť návrhu len v prípade, keď je prípustnosť žaloby vo veci samej úplne vylúčená. Rozhodnúť v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia o prípustnosti žaloby vo veci samej v prípade, keď jej prípustnosť nie je prima facie úplne vylúčená, by sa rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia Súdu prvého stupňa o tejto žalobe.

   Pokiaľ ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia vzťahujúceho sa na žalobu o neplatnosť rozhodnutia 2007/389 o nezaradení malatiónu do prílohy I k smernici 91/414 a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku, nemožno totiž prima facie vylúčiť, že žalobca v postavení ohlasovateľa malatiónu, ktorý sa skutočne zúčastnil na postupe hodnotenia účinnej látky podľa smernice a na ktorého sa vzťahovali procesné záruky stanovené v príslušnej právnej úprave, je napadnutým rozhodnutím bezprostredne a osobne dotknutý v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES a že žaloba vo veci samej, ktorú podal, je prípustná.

   Iní žalobcovia sa nemôžu prima facie považovať za osobne dotknutých rozhodnutím 2007/389, ktoré je určené len členským štátom, pretože nie sú vôbec individualizovaní z dôvodu vlastností, ktoré by boli pre ne osobitné, ale sú z toho istého dôvodu dotknutí ako všetci ostatní predávajúci a užívatelia malatiónu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, keďže toto rozhodnutie neobsahuje žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by umožňovala dospieť k záveru, že bolo vydané s prihliadnutím na ich osobitnú situáciu. Zdá sa teda, že títo žalobcovia by mohli tvrdiť, že sú dotknutí uvedeným rozhodnutím len z dôvodu svojho objektívneho postavenia hospodárskych subjektov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Takáto dotknutosť však nepostačuje na to, aby mohlo ísť o osobnú dotknutosť v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES. Navyše existuje mnoho podnikov, ktoré tiež predávajú a používajú malatión, a teda majú oprávnenia na uvádzanie na trh z rovnakého dôvodu ako žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia s výnimkou ohlasovateľa nemôžu poukazovať na svoje osobné postavenie, aby tak preukázali naliehavosť v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, takže nie sú aktívne legitimovaní na podanie takého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

   (pozri body 44, 45, 47, 58, 59, 64)

2.  Podľa článku 104 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí návrh týkajúci sa predbežných opatrení najmä špecifikovať skutkové a právne dôvody, ktoré prima facie odôvodňujú vydanie opatrenia, ktoré sa v ňom navrhuje, a musí sa predložiť samostatným podaním a za podmienok stanovených v článkoch 43 a 44 toho istého rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti musí návrh na nariadenie predbežného opatrenia sám osebe umožniť žalovanému, aby si pripravil svoje pripomienky, a sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, aby o návrhu rozhodol v prípade potreby aj bez ďalších podporných informácií, pričom zásadné skutkové a právne skutočnosti, na ktorých je tento návrh založený, musia súdržným a zrozumiteľným spôsobom vyplývať zo samotného znenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

   (pozri body 65, 66)

3.  Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať s ohľadom na nevyhnutnosť predbežne rozhodnúť, aby sa predišlo vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý požaduje nariadenie predbežného opatrenia. Bezprostrednosť ujmy nemusí byť preukázaná s absolútnou istotou, postačuje najmä, ak vznik ujmy závisí od súbehu viacerých faktorov, aby bola ujma s dostatočnou pravdepodobnosťou predvídateľná. Účastník konania, ktorý sa jej dovoláva, je však povinný preukázať skutočnosti, ktoré odôvodňujú očakávanie takejto vážnej a nenapraviteľnej ujmy.

   Ujma finančnej povahy s výnimkou mimoriadnych okolností nemôže byť považovaná za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, lebo môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady. Predbežné opatrenie je odôvodnené len vtedy, ak sa zdá, že v prípade neexistencie takéhoto opatrenia by sa žalobca pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa končí konanie vo veci samej, nachádzal v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho existenciu. Keďže hrozba zániku trhu skutočne predstavuje tak nenapraviteľnú, ako aj vážnu ujmu, vydanie navrhovaného predbežného opatrenia sa v takomto prípade zdá odôvodnené.

   Hoci sa zohľadnila aj skutočnosť, že bez požadovaného predbežného opatrenia by sa podiely na trhu žalobcu zmenili nenapraviteľným spôsobom, tento prípad možno postaviť na roveň s prípadom, keď hrozí zánik trhu, a môže odôvodniť prijatie navrhovaného predbežného opatrenia len vtedy, ak nenapraviteľná zmena podielov na trhu je tiež vážna. Nepostačuje teda, že hrozí nenapraviteľná strata podielu na trhu, nech už je tento podiel na trhu akokoľvek minimálny, ale je dôležité, aby tento podiel na trhu bol dostatočne veľký. Žalobca, ktorý sa dovoláva straty takéhoto podielu na trhu, musí okrem toho preukázať, že opätovné získanie jeho podstatnej časti, najmä pomocou vhodných reklamných opatrení, je z dôvodu prekážok štrukturálnej povahy alebo právnej povahy nemožné. V tejto súvislosti sa má vážnosť uvádzanej ujmy posúdiť najmä z hľadiska veľkosti a obratu podniku, ako aj z hľadiska vlastností skupiny, do ktorej patrí.

   (pozri body 97 – 100, 102, 115)