Vec T-421/07

Deutsche Post AG

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc — Opatrenia prijaté nemeckými orgánmi v prospech spoločnosti Deutsche Post AG — Rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES — Neexistencia skoršieho konečného rozhodnutia — Neprípustnosť“

Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 8. decembra 2011   II - 8107

Abstrakt rozsudku

Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty s právnymi účinkami – Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania o prebiehajúcom štátnom opatrení predbežne kvalifikovanom ako nová pomoc – Akt, ktorý možno napadnúť žalobou – Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa rovnakých opatrení, ako sú opatrenia, ktoré boli predmetom skoršieho rozhodnutia o začatí konania – Neprípustnosť v prípade neukončenia prvého konania

(Článok 87 ods. 1 ES, článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 7)

Len opatrenia so záväznými právnymi účinkami spôsobilé zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že výrazne menia jeho právne postavenie, sú aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 ES. To je prípad rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa štátnej pomoci, ak Komisia kvalifikuje opatrenie, s ktorého uplatňovaním sa už začalo, ako novú pomoc, a to aj v prípade, keď sa orgány dotknutého členského štátu domnievajú, že ide o existujúcu pomoc, o ktorej popierajú, že spadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES.

Rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania prijaté v súvislosti s opatrením, s ktorého uplatňovaním sa už začalo a ktoré Komisia kvalifikovala ako novú pomoc, totiž nevyhnutne mení právny dosah skúmaného opatrenia, ako aj právne postavenie podnikov, ktoré sú jeho príjemcami, a to najmä pokiaľ ide o pokračovanie uplatňovania tohto opatrenia. Na takéto rozhodnutie by sa bolo možné odvolávať aj pred vnútroštátnym súdom, ktorý má vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z porušenia článku 88 ods. 3 poslednej vety ES. Napokon takéto rozhodnutie môže viesť podniky, ktoré sú príjemcami opatrenia, k odmietnutiu nových platieb, alebo nových výhod, alebo ich môže viesť k zabezpečeniu nevyhnutných peňažných prostriedkov na účely prípadnej neskoršej finančnej náhrady. Vo vzťahoch s uvedenými príjemcami bude obchodná sféra tiež brať do úvahy ich krehkú finančnú a právnu situáciu.

Naopak takéto rozhodnutie nemôže spôsobiť samostatné právne účinky, a teda ani nemôže byť rozhodnutím, ktoré by mohlo byť predmetom žaloby o neplatnosť, vtedy, keď sa týka rovnakých opatrení, ako sú opatrenia, ktoré boli predmetom skoršieho rozhodnutia o začatí konania, pokiaľ konanie vo veci formálneho zisťovania týchto opatrení nebolo ukončené a pokiaľ v rámci tohto konania Komisia už uviedla, že sporné opatrenia mohli spadať do pôsobnosti zákazu vyplývajúceho z článku 87 ods. 1 ES.

V takomto modelovom prípade totiž samostatné právne účinky spojené s konaním vo veci formálneho zisťovania už vznikli v dôsledku prvého rozhodnutia o začatí konania.

(pozri body 49 – 51, 61, 63)