Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Neposkytnutie dokumentu – Dôsledky

(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)

2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Poskytnutie odpovedí na oznámenie o výhradách – Podmienky – Obmedzenia

(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)

3. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Písomné svedectvá zamestnancov spoločnosti zúčastnenej na porušení – Dôkazná hodnota – Posúdenie

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

4. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže

(Článok 6 ods. 2 EÚ; článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)

5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov

(Článok 81 ods. 1 ES)

6. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov – Kritériá

(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)

7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21)

9. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie

(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)

10. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pojem – Osobná zodpovednosť podnikov, ktoré sú spolupáchateľmi porušenia, za celé porušenie – Podmienky

(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)

11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia

(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 1 A)

Summary

1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodržiavania práva na obhajobu v správnom konaní v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže znamená, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal všetky písomnosti vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedčujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a ďalších dôverných informácií.

Neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia založila svoje rozhodnutie obviniť podnik, predstavuje porušenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáže, že by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlišný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol použiť ako usvedčujúci dôkaz.

Pokiaľ ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázať len to, že jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stačí, ak podnik preukáže, že by mohol použiť uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, že keby mal možnosť využiť ho počas správneho konania, mohol by sa odvolávať na skutočnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmenšom pokiaľ ide o závažnosť a dĺžku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výšku pokuty.

(pozri body 31, 36, 37)

2. V konaní začatom pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je dotknutý podnik až na začiatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o všetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a tento podnik má právo na prístup k spisu na účely zabezpečenia účinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoveď ostatných podnikov, ktoré sa podieľali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vyšetrovacom spise, do ktorých môžu účastníci konania nahliadnuť.

Ak však Komisia chce vychádzať z časti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porušenia v konaní podľa článku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umožniť, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiž predmetná časť odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podieľať na porušení.

Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje časť odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môžu byť pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, že mu umožnia odvolávať sa na skutočnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal predmetnú časť odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim.

(pozri body 32 – 34)

3. Písomné svedecké výpovede zamestnancov spoločnosti vypracované pod jej dohľadom a predložené touto spoločnosťou na účely jej obhajoby v správnom konaní pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže vedenom Komisiou v zásade nemožno kvalifikovať ako dôkazy, ktoré sa líšia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spoločnosti. Vo všeobecnosti platí, že stanovisko spoločnosti k pravdivosti skutočností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovšetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov.

Svedecké výpovede zamestnancov spoločnosti, ktorá sa podieľala na karteli nepredstavujú dôkazy, ktoré by boli odlišné a nezávislé od vyhlásení tejto spoločnosti, lebo svedkovia vypovedali pred Komisiou z podnetu tejto spoločnosti a v rámci jej povinnosti spolupracovať na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch, pričom využívali prítomnosť externého poradcu danej spoločnosti. Tieto svedecké výpovede v dôsledku toho nemôžu potvrdiť vyhlásenia spoločnosti, ktorá ich zamestnáva. Tieto svedecké výpovede uvedené vyhlásenia skôr doplňujú, vysvetľujú a konkretizujú. Musia byť teda podporené aj ďalšími dôkazmi.

(pozri body 48, 129)

4. Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ods. 1 ES. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dané porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta.

V takejto situácii je totiž nevyhnutné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá je súčasťou základných práv predstavujúcich všeobecné zásady práva Spoločenstva. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.

(pozri body 58, 59)

5. V oblasti hospodárskej súťaže je potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porušenia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy. Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý znak skutkovej podstaty porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody preto možno vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

Pokiaľ však Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, že došlo k porušeniu len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stačí, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umožňujú nahradiť vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, že došlo k porušeniu pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, iným prijateľným vysvetlením.

Toto pravidlo sa neuplatňuje na všetky prípady, v ktorých je porušenie preukázané len inými ako listinnými dôkazmi. Pokiaľ totiž ide o dôkazy, ktoré možno použiť na účely preukázania porušenia článku 81 ES, v práve Spoločenstva prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Hoci teda neexistencia listinných dôkazov môže byť relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumožňuje spochybniť tvrdenia Komisie tým, že predloží alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, že dôkazy predložené Komisiou neumožňujú preukázať existenciu porušenia jednoznačne a bez potreby výkladu.

Z rovnakého dôvodu nie je Komisia povinná ani v prípade neexistencie listinných dôkazov uskutočniť nezávislé vyšetrovanie na overenie skutkového stavu.

(pozri body 60 – 66)

6. V konaní o porušení článku 81 ods. 1 ES je jediným relevantným kritériom pri posúdení dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov ich vierohodnosť. Podľa všeobecných pravidiel dokazovania vierohodnosť, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu.

Pokiaľ ide o vyhlásenia urobené podnikmi, môže byť obzvlášť vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má služobnú povinnosť konať v záujme tohto podniku, po štvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutočností, ktoré sú v nich uvedené, a po šieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe.

Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších podobne obvinených podnikov, naopak nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj keď požadovaný stupeň potvrdenia môže byť nižší vzhľadom na vierohodnosť predmetných vyhlásení.

(pozri body 68 – 71)

7. Hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti potrebná určitá nedôvera vzhľadom na to, že títo účastníci môžu mať tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, nič to nemení na skutočnosti, že domáhanie sa zohľadnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch s cieľom dosiahnuť oslobodenie od pokuty alebo zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci.

Pokiaľ ide o osobnú motiváciu svedkov, je síce možné, že zamestnanci podniku, ktorý požiadal o oslobodenie od pokuty, ktorí sú povinní konať v záujme tohto podniku, majú spoločnú vôľu predložiť čo najviac usvedčujúcich dôkazov, lebo ich spolupráca v konaní môže mať tiež priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si však dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predloženia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhľadom na požiadavku potvrdenia inými dôkazmi citlivejšie.

(pozri body 72, 130)

8. Na to, aby Komisia mohla znížiť pokutu podľa bodu 21 oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch, predmetné dôkazy musia mať významnú dôkaznú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré už má Komisia k dispozícii. V dôsledku toho sa v žiadosti o zhovievavosť podanej po zaslaní oznámenia o výhradách môže podnik, ktorý chce dosiahnuť zníženie pokuty, zamerať na skutočnosti, ktoré podľa neho doposiaľ neboli z právneho hľadiska dostatočne preukázané, aby tak poskytol významnú pridanú hodnotu. Táto okolnosť môže vysvetliť, prečo dotknutý podnik opomenie skutočnosti, ktoré považuje za jednoznačne preukázané už predloženými dôkazmi.

Vzhľadom na znenie bodu 21 oznámenia o spolupráci navyše nemožno vylúčiť, že predloženie dôkazov s určitou dôkaznou hodnotou, ktoré sa však týkajú skutočností preukázaných inými dôkazmi, nepovedie k zníženiu pokuty.

(pozri body 178 – 180)

9. Na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), stačí, ak predmetné podniky vyjadrili svoj spoločný úmysel správať sa na trhu určitým spôsobom. Zohľadnenie konkrétnych následkov dohody je zbytočné, keď je zjavné, že jej cieľom je obmedziť, vylúčiť alebo narušiť hospodársku súťaž. Existencia vzájomnej dohody nevyhnutne znamená existenciu spoločnej vôle, aj keď neexistuje dôkaz, na základe ktorého by bolo možné presne určiť okamih, v ktorom sa táto spoločná vôľa prejavila alebo v ktorom sa jej vyjadrenie formalizovalo.

(pozri body 268, 269)

10. Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka článok 81 ods. 1 ES a článok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce všetky spolupáchateľmi porušenia, ale ktorých účasť môže mať rôzne formy, predovšetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia každého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cieľov a zvolených alebo zamýšľaných spôsobov vykonania. Samotná okolnosť, že každý podnik sa zúčastnil na porušení spôsobom, ktorý mu je vlastný, však nestačí na vylúčenie jeho zodpovednosti za celé porušenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúčastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký protisúťažný cieľ alebo následok.

Podnik, ktorý sa zúčastnil na porušení prostredníctvom svojho správania, ktoré predstavovalo dohodu alebo zosúladený postup s protisúťažným cieľom v zmysle článku 81 ods. 1 ES alebo článku 53 ods. 1 Dohody o EHP a malo prispieť k uskutočneniu porušenia ako celku, je teda počas celého obdobia svojej účasti na uvedenom porušení zodpovedný za správanie ostatných podnikov v súvislosti s týmto porušením, pokiaľ sa preukáže, že predmetný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných účastníkov alebo ho mohol rozumne predvídať a bol pripravený znášať súvisiace riziko.

To je prípad podniku tretieho štátu, ktorý mal iba pasívnu úlohu v spoločnej dohode vyhradzujúcej prideľovanie špecifických projektov v EHP európskym výrobcom, pokiaľ vedel o danej dohode a pokiaľ jeho pasívna úloha nevyplývala z jeho rozhodnutia, ale z formy jeho účasti na dohode týkajúcej sa trhu EHP, pričom jeho účasť bola nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa medzi európskymi výrobcami mohlo uskutočňovať rozdeľovanie projektov v EHP.

(pozri body 287 – 290)

11. V prípade, že sa porušenia článku 81 ods. 1 ES dopustilo viac podnikov, treba preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich. Skutočnosť, že sa určitý podni k nepodieľal na všetkých aspektoch protisúťažnej schémy alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa teda musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a pri stanovovaní výšky pokuty.

Pokiaľ ide konkrétne o dohodu, v ktorej sa podniky tretích štátov zaviazali nevstupovať na trh Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pričom európske podniky si zas rozdelili jednotlivé projekty na uvedenom trhu prostredníctvom aktívnej zosúladenej činnosti, závažnosť správania podnikov tretích štátov je porovnateľná so závažnosťou správania európskych podnikov, keďže ich neúčasť na rozdeľovaní projektov v EHP nebola výsledkom ich rozhodnutia, ale len dôsledkom povahy ich účasti na danej dohode.

(pozri body 312, 314 – 316)

12. Pokiaľ ide o opakované porušenie, odstrašenie je účelom pokuty. Navyše požiadavka zabezpečiť toto odstrašenie je všeobecnou požiadavkou, ktorou sa má Komisia riadiť počas celého stanovovania pokuty a ktorá nevyhnutne nevyžaduje, aby sa toto stanovenie vyznačovalo osobitnou etapou určenou na celkové posúdenie všetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto účelu.

Komisia teda má právo zohľadniť tento faktor nie pri stanovovaní odstrašujúcich koeficientov, ale pri posudzovaní priťažujúcich okolností.

(pozri bod 353)