Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Miera voľnej úvahy Komisie

(Články 81 ES a 82 ES)

3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena

(Článok 81 ods. 1 ES)

4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Meranie skutočnej schopnosti spôsobiť ujmu na dotknutom trhu

(Články 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý až štvrtý odsek a šiesty odsek)

5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia – Veľmi závažné porušenia

(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu

(Články 81 ES a 82 ES)

7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Rozdelenie dotknutých podnikov do rozličných kategórií – Zohľadnený obrat

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty

(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

9. Konanie – Trovy konania – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Pojem

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91)

Summary

1. V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.

Prináleží preto materskej spoločnosti, aby vyvrátila túto domnienku preukázaním, že jej dcérska spoločnosť určuje svoju obchodnú politiku nezávisle, takže s ňou netvorí jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle článku 81 ES. Materskej spoločnosti konkrétne prináleží, aby predložila každý dôkaz týkajúci sa organizačných, hospodárskych a právnych vzťahov medzi jej dcérskymi spoločnosťami a ňou samotnou, ktorý považuje za spôsobilý preukázať, že spolu netvoria jednu hospodársku jednotku. Všeobecný súd musí totiž pri svojom posúdení zohľadniť všetky predložené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík každej veci.

(pozri body 56, 58, 59)

2. Pripísanie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže materskej spoločnosti je možnosťou, ktorá je ponechaná na úvahu Komisie. Samotná skutočnosť, že Komisia sa vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi domnievala, že okolnosti veci neodôvodňujú, aby bolo správanie dcérskej spoločnosti pripísané jej materskej spoločnosti neznamená, že je povinná vykonať rovnaké posúdenie aj v neskoršom rozhodnutí.

(pozri bod 75)

3. Pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES je povinnosťou Komisie preukázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺžku jeho trvania. Na určenie dĺžky porušenia, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, treba určiť obdobie, počas ktorého dohoda existovala, a to obdobie, ktoré plynie odo dňa jej uzavretia, do dňa, ku ktorému bola ukončená. Ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázať dĺžku trvania porušenia, musí sa Komisia opierať prinajmenšom o dôkazy, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti dostatočne blízke z hľadiska času tak, aby bolo možné rozumne pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami.

Nie je tomu tak vtedy, keď Komisia nepredkladá žiaden konkrétny dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že počas uvedeného obdobia existovala zhodná vôľa medzi daným podnikom a ostatnými členmi kartelu a keď z dokumentov predložených na pojednávaní nevyplýva, že by niektorý z členov kartelu urobil voči danému podniku prejav vôle smerujúci k protisúťažnému cieľu.

Púha skutočnosť, že zamestnanec spoločnosti, ktorá sa zúčastňovala na karteli, je pridelený k inej spoločnosti, sama osebe nemôže znamenať, že sa táto spoločnosť automaticky stáva členom kartelu. Za týchto okolností totiž nemožno vylúčiť, že daný zamestnanec sa rozhodne, že spoločnosť, ku ktorej bol pridelený, nezapojí do protisúťažných postupov alebo že táto spoločnosť prijme opatrenia, ktoré umožňujú zabrániť tomuto druhu postupov. V tomto prípade prináleží Komisii, aby preukázala, že počas dotknutého obdobia spoločnosť vďaka informáciám, ktoré získal tento zamestnanec pri plnení svojich bývalých úloh, realizovala dohody uzavreté v rámci kartelu a teda že nekonala na trhu nezávisle.

(pozri body 88, 89, 91 – 93, 95)

4. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO rozlišujú mierne porušenia, závažné porušenia a veľmi závažné porušenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). Rozlišovanie vykonávané medzi podnikmi okrem toho spočíva v tom, že sa v súlade bodom 1 A tretím, štvrtým a šiestym odsekom usmernení určí individuálny príspevok každého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutočná ekonomická schopnosť, s cieľom jeho zaradenia do vhodnej kategórie.

Individuálny príspevok každého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutočná ekonomická schopnosť, treba odlišovať od konkrétneho dopadu porušenia uvádzaného v bode 1 A prvom odseku usmernení. Podľa tohto bodu sa konkrétny dopad porušenia v prípade, keď je možné ho merať, zohľadňuje na účely zaradenia porušenia medzi mierne, závažné alebo veľmi závažné porušenia. Individuálny príspevok každého podniku sa zase zohľadňuje pri zvážení súm určených v závislosti od závažnosti porušenia.

Teda aj vtedy, ak neexistuje konkrétny merateľný dopad porušenia, môže Komisia po tom, čo kvalifikovala porušenie ako mierne, závažné alebo veľmi závažné, v súlade s bodom 1 A tretím, štvrtým a šiestym odsekom usmernení prikročiť k rozlišovaniu medzi dotknutými podnikmi.

(pozri body 122 – 124)

5. Z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie trhových podielov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávažnejším porušeniam práva hospodárskej súťaže a možno ich samé osebe kvalifikovať ako veľmi závažné.

(pozri bod 126)

6. Právo byť vypočutý v správnom konaní na Komisii je zásada, ktorá predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýšľa uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti uplatnené voči nemu, akými sú vytýkané skutočnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uviesť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voči nemu vedie. Konkrétne pri výpočte pokút splní Komisia svoju povinnosť rešpektovať právo podnikov byť vypočuté vtedy, keď v oznámení o výhradách výslovne oznámi, že ide preskúmať, či je potrebné uložiť daným podnikom pokuty a keď uvedie hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môžu uloženie pokuty spôsobiť, ako je závažnosť a dĺžka trvania údajného porušenia a to, že bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. Komisia týmto poskytne podnikom informácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa bránili nielen proti zisteniu porušenia, ale aj proti uloženiu pokuty.

(pozri bod 128)

7. Keď Komisia rozdeľuje dotknuté podniky do kategórií na účely stanovenia výšky pokút za porušenie článku 81 ods. 1 ES, musí byť určenie prahov pre každú z takto identifikovaných kategórií koherentné a objektívne odôvodnené. Navyše medzi kritériá posúdenia závažnosti porušenia môžu v závislosti od prípadu patriť objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porušenie vzťahuje, ako aj veľkosť a hospodárska sila podniku a teda vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávať na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, že Komisii je dovolené, aby pri určení výšky pokuty zohľadnila tak celkový obrat podniku, ktorý síce len približne a nedokonalo, ale predsa len naznačuje jeho veľkosť a hospodársku silu, ako aj časť tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vzťahuje porušenie, a ktorá je teda spôsobilá naznačiť rozsah tohto porušenia. Na druhej strane z toho vyplýva, že ani jednému z týchto obratov netreba prikladať význam, ktorý by bol neprimeraný vo vzťahu k ostatným kritériám posúdenia, takže určenie výšky primeranej pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate.

Pokiaľ je potrebné vychádzať pri určení pomerov medzi ukladanými pokutami z obratu podnikov, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, treba vymedziť obdobie, ktoré sa zohľadní tak, aby boli získané obraty čo najviac porovnateľné. Z toho vyplýva, že určitý podnik môže požadovať, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie než je všeobecne stanovené iba vtedy, ak preukáže, že obrat, ktorý dosiahol počas všeobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú pre neho špecifické, jeho skutočnú veľkosť a hospodársku silu, ani rozsah porušenia, ktorého sa dopustil.

(pozri body 131, 133)

8. Právomoc Komisie uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porušenia ustanovení článku 81 ES, predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cieľom umožniť jej plniť jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spoločenstva a ktorá zahŕňa povinnosť realizovať všeobecnú politiku, ktorej cieľom je uplatňovať zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej súťaže a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia na účely určenia výšky pokuty musí Komisia dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu, obzvlášť pre tie druhy porušení, ktoré sú osobitne škodlivé pre dosiahnutie cieľov Spoločenstva.

To vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Predovšetkým je dôležité zohľadnenie celkového obratu každého podniku, ktorý je súčasťou kartelu, pri stanovení výšky pokuty.

Cieľ odstrašenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci Spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, že faktor odstrašenia, ktorý možno zahrnúť do výpočtu pokuty, sa určuje s ohľadom na mnohé skutočnosti, a nielen s ohľadom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, keď Komisia určila násobiteľ odstrašenia, ktorý ovplyvňuje výšku pokuty uloženej podniku.

(pozri body 148 – 151)

9. Výdavky, ktoré dotknuté podniky vynaložili na zriadenie bankovej záruky zabezpečujúcej pokutu, ktorá im bola uložená, nie sú výdavkami, ktoré účastníci konania nutne vynaložili na účely konania a preto nepatria k trovám konania, ktoré sa nahradzujú v zmysle článku 91 rokovacieho poriadku.

(pozri bod 172)