This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62007FJ0144
Abstrakt rozsudku
Abstrakt rozsudku
Abstrakt
1. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Osobitné opatrenia pri skončení služobného pomeru dočasných zamestnancov – Nariadenie č. 2689/95 – Odstupné
(Nariadenie Rady č. 2689/95, článok 4 ods. 1 a 4)
2. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Predmet
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Náhrada neoprávnených platieb – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 85)
1. Pri výklade ustanovenia práva Spoločenstva je potrebné zohľadniť jednak jeho doslovné znenie a jednak jeho kontext, ako aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Podľa doslovného výkladu pojem „hrubé príjmy“ v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia č 2689/95, ktorým sa pri príležitosti pristúpenia Rakúska, Fínska a Švédska zavádzajú osobitné opatrenia týkajúce sa skončenia služby dočasných zamestnancov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje na peňažné plnenie, ktoré osoba plniaca pracovné povinnosti v štátnej správe poberá každý mesiac práve z dôvodu plnenia týchto povinností. To platí o to viac, ak uvedené plnenie podlieha tzv. dani «z príjmu“.
Výklad pojmu práva Spoločenstva, ako je pojem „hrubé príjmy“, ktoré poberá príjemca odstupného v rámci svojich „nových povinností“ v zmysle nariadenia č. 2689/95, nemôže závisieť od významu, aký vnútroštátne právne poriadky dávajú jednému alebo druhému finančnému plneniu, ktoré osoba poberá z dôvodu plnenia týchto povinností. V opačnom prípade by totiž hrozilo porušenie zásady jednotného uplatňovania práva Spoločenstva, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi.
(pozri body 33, 35 a 37)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 14. decembra 2006, André/Komisia, F‑10/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑183, II‑A‑1‑755, bod 35, a citovaná judikatúra
2. Keďže prípustnosť žalôb úradníkov podlieha dodržaniu postupu pred podaním žaloby, akýkoľvek žalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v sťažnosti pred podaním žaloby, nemožno považovať za zakladajúci sa na rovnakých dôvodoch, ako tých, ktoré boli v danej sťažnosti uvedené, ani ako rozšírenie v nej uvedenej argumentácie, a preto musí byť zamietnutý ako neprípustný pre nedodržanie pravidla o zhode medzi sťažnosťou a žalobou.
(pozri bod 43)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 4. mája 1999, Z/Parlament, T‑242/97, Zb. VS s. I‑A‑77, II‑401, bod 58; 22. februára 2001, Tirelli/Parlament, T‑144/00, Zb. VS s. I‑A‑45, II‑171, bod 25
Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2007, Martin Bermejo/Rada, F‑60/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 34
3. Hoci je zákonnosť rozhodnutia o vymáhaní neoprávnenej platby podmienená požiadavkou, že dotknutý úradník alebo zamestnanec vedel, že neexistuje dôvod na platbu, alebo ak neoprávnenosť platby bola taká zjavná, že o nej musel vedieť, súd Spoločenstva môže overiť splnenie niektorej z týchto podmienok len vtedy, ak dotknutý úradník vznesie žalobný dôvod založený na porušení článku 85 služobného poriadku alebo ak sa aspoň neobmedzí len na spochybnenie neoprávnenej povahy inštitúciou vymáhanej platby, ale uvedie, že nevedel o neoprávnenosti platieb alebo že o ich neoprávnenosti nemohol vedieť. Samotné spochybnenie dotknutým úradníkom alebo zamestnancom neoprávnenosti platby bez akéhokoľvek osobitného odkazu na (skutočnú alebo predpokladanú) nevedomosť o jej neoprávnenosti, nemožno vykladať tak, že obsahuje implicitné tvrdenie dotknutého úradníka alebo zamestnanca, že nevedel alebo nemohol vedieť o jej neoprávnenosti, inak by totiž hrozilo, že cieľ článku 85 služobného poriadku nebude dodržaný a bude narušená rovnováha práv a povinností medzi inštitúciou a jej úradníkmi alebo zamestnancami zavedená týmto ustanovením.
(pozri bod 45)