Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62007CJ0535

    Abstrakt rozsudku

    Keywords
    Summary

    Keywords

    1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

    (Článok 226 ES)

    2. Životné prostredie – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Smernica 79/409 – Výber a ohraničenie osobitne chránených území

    (Smernica Rady 79/409, článok 4 ods. 1 a 2)

    3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby – Koherentné a podrobné uvedenie výhrad – Nedostatok – Neprípustnosť

    (Článok 226 ES)

    4. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Konanie pred podaním žaloby – Odôvodnené stanovisko – Obsah

    (Článok 226 ES)

    5. Životné prostredie – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Smernica 79/409 – Zvláštne opatrenia na ochranu – Povinnosti členských štátov

    (Smernica Rady 79/409, článok 4 ods. 1 a 2, a smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 2 a článok 7)

    Summary

    1. V rámci žaloby podľa článku 226 ES sa existencia nesplnenia povinnosti musí posudzovať podľa situácie členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a Súdny dvor nemôže prihliadať na neskoršie zmeny.

    (pozri bod 22)

    2. Keďže právne režimy smernice 79/409 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sú rozdielne, členský štát sa nemôže vyhnúť povinnostiam, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice 79/409 tým, že sa bude odvolávať na iné opatrenia, ako sú opatrenia stanovené v tejto smernici. Okrem toho okolnosť, že v lokalite, ktorú má členský štát povinnosť klasifikovať v súlade s touto smernicou, nedošlo k žiadnemu zhoršeniu, nie je takej povahy, že by spochybnila povinnosť uloženú členským štátom klasifikovať lokality ako územia osobitnej ochrany.

    (pozri bod 24)

    3. Predmet žaloby o nesplnenie povinnosti je vymedzený odôvodneným stanoviskom Komisie, takže žaloba musí byť založená na tom istom odôvodnení a žalobných dôvodoch ako toto odôvodnené stanovisko. Výzva adresovaná Komisiou členskému štátu a potom odôvodnené stanovisko vydané Komisiou vymedzujú predmet sporu, ktorý už nemôže byť ďalej rozšírený. Možnosť dotknutého členského štátu predložiť svoje pripomienky predstavuje totiž dôležitú záruku stanovenú v Zmluve, a to aj v prípade, že daný štát usúdi, že ju nevyužije, a jej dodržanie je podstatnou formálnou podmienkou konania o nesplnení povinnosti členským štátom. V dôsledku toho sa odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia zakladať na rovnakých výhradách, ako sú uvedené vo výzve, ktorou sa začalo konanie pred podaním žaloby. Pokiaľ nejde o taký prípad, nemôže byť takáto vada považovaná za napravenú na základe skutočnosti, že žalovaný členský štát následne vyjadril svoje pripomienky k odôvodnenému stanovisku.

    Odôvodnené stanovisko a žaloba musia uviesť výhrady podrobným a koherentným spôsobom, aby umožnili členskému štátu a Súdnemu dvoru správne pochopiť rozsah vytýkaného porušenia práva Únie, čo je nevyhnutnou podmienkou toho, aby uvedený štát mohol vhodne uplatniť svoje dôvody obrany a aby mohol Súdny dvor preveriť existenciu namietaného nesplnenia povinnosti.

    (pozri body 40 – 42)

    4. Hoci odôvodnené stanovisko musí obsahovať koherentný a podrobný výklad dôvodov, ktoré viedli Komisiu k presvedčeniu, že predmetný členský štát si nesplnil jednu z povinností, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy, Komisia však nie je povinná uviesť v tomto stanovisku opatrenia, ktoré umožňovali odstrániť vytýkané nesplnenie povinnosti. Komisia takisto nie je povinná uviesť takéto opatrenia v žalobe.

    (pozri bod 50)

    5. Hoci je pravda, že presnosť prebratia má, pokiaľ ide o smernicu 79/409 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, osobitnú dôležitosť, keďže správa spoločného dedičstva je zverená jednotlivým členským štátom na ich územiach, nemôže v každom prípade nútiť členské štáty zahrnúť povinnosti a zákazy vyplývajúce z článku 4 ods. 1 a 2 tejto smernice a článku 6 ods. 2 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v právnom akte, ktorý stanoví pre každé územie osobitnej ochrany (ÚOO) chránené druhy a biotopy, ako aj ciele ochrany.

    Pokiaľ ide o uvedené povinnosti, prijatie pozitívnych opatrení na ochranu a zlepšenie stavu ÚOO nemá systematickú povahu, ale závisí od konkrétnej situácie dotknutej ÚOO.

    Hoci je pravda, že napríklad ochrana ÚOO proti činnostiam jednotlivcov si vyžaduje, aby bolo jednotlivcom preventívne zabránené uskutočniť prípadne škodlivé činnosti, nezdá sa, že by realizácia tohto cieľa nevyhnutne vyžadovala vydanie špecifických zákazov pre každé ÚOO a ani pre každý presný druh.

    Pokiaľ ide o identifikáciu chránených druhov a biotopov v každom ÚOO, je potrebné uviesť, že tak ako vymedzenie ÚOO musí mať nespochybniteľnú záväznú formu, identifikácia druhov, ktoré odôvodnili klasifikáciu uvedeného ÚOO, musí zodpovedať tej istej požiadavke. Keby to tak totiž nebolo, existovalo by riziko, že by cieľ ochrany vyplývajúci z článku 4 ods. 1 a 2 smernice 79/409, ako aj z článku 6 ods. 2 smernice 92/43 v spojení s článkom 7 tejto smernice nebol úplne dosiahnutý.

    Pokiaľ ide o ciele ochrany, právne postavenie ochrany, ktoré majú mať ÚOO, neimplikuje, že tieto ciele musia byť špecifikované pre každý posudzovaný druh samostatne. Okrem toho sa v každom prípade nemožno domnievať, že ciele ochrany sa musia nachádzať v tom istom právnom akte, ktorý sa týka chránených druhov a biotopov v určenom ÚOO.

    Pokiaľ ide o právne postavenie ochrany ÚOO viažuce sa na existujúcu prírodnú rezerváciu alebo iný typ klasifikovanej lokality, ktoré sú chránené vnútroštátnymi alebo regionálnymi opatreniami, článok 4 smernice 79/409 stanovuje režim, ktorý je špecificky cielený a posilnený, tak pre druhy uvedené v jej prílohe I, ako aj pre migrujúce druhy. Takto je teda vymedzená špecifickosť režimu ochrany, ktorý musia mať ÚOO v porovnaní s menej prísnym režimom všeobecnej ochrany stanoveným v článku 3 uvedenej smernice pre všetky druhy vtáctva v nej uvedené. Z toho však nevyplýva, že iba špecificky definovaný právny režim, zavedený pre každé ÚOO, by mal byť schopný účinne chrániť tento druh lokality.

    (pozri body 61 – 66)

    Top