Vec C-523/07

Konanie začaté na návrh

A

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus)

„Súdna spolupráca v občianskych veciach — Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností — Nariadenie (ES) č. 2201/2003 — Vecná pôsobnosť — Pojem ‚občianske veci‘ — Rozhodnutie o prevzatí detí do starostlivosti a o ich umiestnení mimo vlastnej rodiny — Obvyklý pobyt dieťaťa — Ochranné opatrenia — Právomoc“

Návrhy prednesené 29. januára 2009 — generálna advokátka J. Kokott   I ‐ 2808

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009   I ‐ 2831

Abstrakt rozsudku

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Pôsobnosť – Pojem „občianske veci“

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, odôvodnenia č. 5 a 10, článok 1 ods. 1, článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 2 bod 7]

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1

   (Nariadenie Rady č. 2201/2003, odôvodnenie č. 12 a článok 8 ods. 1)

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Predbežné a ochranné opatrenia

   [Nariadenie Rady č. 2201/2003, články 20 a 53 a článok 55 písm. c)]

4. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Súdna právomoc

   (Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 53)

1.  Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, sa má vykladať tak, že pojem „občianske veci“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje okamžité prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jeho umiestnenie mimo vlastnej rodiny, ak bolo toto rozhodnutie prijaté v rámci predpisov verejného práva týkajúcich sa ochrany detí.

   (pozri bod 29, bod 1 výroku)

2.  Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „obvyklý pobyt“, a určenie tohto pojmu sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení nariadenia a jeho cieľ, najmä ten, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia č. 12, podľa ktorého ním stanovené kritériá právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.

   Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

   (pozri body 33, 35, 38, 44, bod 2 výroku)

3.  Vnútroštátny súd môže na základe článku 20 nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, rozhodnúť o prijatí takého ochranného opatrenia, ako je prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ak sú splnené tieto podmienky:

   Vykonanie uvedeného opatrenia prijatého na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa, ako aj jeho záväzný charakter, sú určené vnútroštátnym právom. Po vykonaní ochranného opatrenia nie je vnútroštátny súd povinný postúpiť vec súdu iného členského štátu, ktorý má právomoc. Keďže majú predbežné a ochranné opatrenia prechodný charakter, okolnosti súvisiace s fyzickým, psychickým a rozumovým vývojom dieťaťa môžu vyvolať potrebu predčasného zásahu súdu, ktorý má právomoc, aby boli prijaté konečné opatrenia. Z toho vyplýva, že ak si to vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vnútroštátny súd, ktorý vykonal predbežné alebo ochranné opatrenia, musí o týchto opatreniach priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného podľa článku 53 nariadenia č. 2201/2003 informovať súd iného členského štátu, ktorý má právomoc.

   (pozri body 47, 56, 59, 64, 65, bod 3 výroku)

4.  Ak súd členského štátu nemá žiadnu právomoc, musí aj bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc, pričom nie je povinný postúpiť vec inému súdu. Ak si to však vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vnútroštátny súd, ktorý ex offo vyhlásil, že nemá právomoc, musí o tejto skutočnosti priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného na základe článku 53 nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, informovať súd iného členského štátu, ktorý má právomoc.

   (pozri bod 71, bod 4 výroku)