Vec C-330/07

Jobra Vermögensverwaltungs-Gesellschaft mbH

proti

Finanzamt Amstetten Melk Scheibbs

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Wien)

„Slobodné poskytovanie služieb — Sloboda usadiť sa — Daňová právna úprava — Bonus za investície — Vnútroštátna právna úprava vyhradzujúca poskytnutie daňovej výhody len na nadobudnutie majetku používaného stálou prevádzkarňou nachádzajúcou sa na vnútroštátnom území — Vylúčenie majetku poskytnutého za odplatu a používaného najmä v iných členských štátoch — Leasing vozidiel — Predchádzanie zneužívajúcim konaniam“

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 4. decembra 2008   I ‐ 9102

Abstrakt rozsudku

1. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Odôvodnenie – Boj proti zneužívajúcim konaniam – Podmienky

   (Článok 49 ES)

2. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava

   (Článok 49 ES)

1.  Vnútroštátne opatrenie obmedzujúce slobodné poskytovanie služieb môže byť odôvodnené, ak sa osobitne týka vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, ktorých jediným účelom je dosiahnutie daňovej výhody. Okolnosť, že podnik, ktorý môže žiadať o bonus za investície, poskytuje odplatne hmotný majetok podniku, ktorý ho používa najmä v iných členských štátoch, však nepredstavuje zneužívanie. Takéto poskytnutie nemôže zakladať ani všeobecný predpoklad existencie zneužívajúceho konania a odôvodňovať opatrenie poškodzujúce výkon základnej slobody zaručenej Zmluvou.

   (pozri body 35 — 37)

2.  Článku 49 ES odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej sa bonus za investície odmieta podnikom, ktoré nakupujú hmotný majetok, z jediného dôvodu, že hmotný majetok, na ktorý sa tento bonus požaduje a ktorý je odplatne poskytnutý, sa používa najmä v iných členských štátoch.

   Taká právna úprava, ktorá podriaďuje investície týkajúce sa hmotného majetku, ktorý ako odplatne poskytnutý je používaný v iných členských štátoch, menej priaznivému daňovému režimu, než je daňový režim vyhradený pre investície týkajúce sa hmotného majetku používaného vo vnútrozemí, totiž v zásade predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, keďže môže odrádzať spoločnosti, ktoré by mohli o toto daňové zvýhodnenie žiadať, od poskytovania služieb prenájmu hospodárskym subjektom, ktoré vykonávajú svoje činnosti v iných členských štátoch. V situácii, keď spoločnosť odplatne poskytuje hmotný majetok inej spoločnosti a tieto dve spoločnosti sú z hospodárskeho hľadiska úzko prepojené, môže uvedená právna úprava takisto odrádzať spoločnosť nájomcu od vykonávania cezhraničných činností.

   Taká právna úprava nemôže byť odôvodnená požiadavkou vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty, pokiaľ sú príjmy z prenájmu získané z poskytnutia hmotného majetku, na ktorý sa požaduje bonus za investície zdaniteľné v členskom štáte poskytnutia tohto bonusu, a preto za absencie právnej úpravy, ktorej sa týka konanie, by nebolo právo tohto členského štátu uplatňovať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k činnostiam vykonávaným na jeho území ohrozené.

   Taká právna úprava nemôže byť odôvodnená ani potrebou zabezpečenia koherencie vnútroštátneho daňového systému, lebo z hľadiska daňového systému neexistuje priama spojitosť medzi bonusom za investície priznaným prenajímateľovi na nakúpený hmotný majetok na jednej strane a neskorším zdanením príjmov dosiahnutých vďaka používaniu tohto hmotného majetku poskytnutého za odplatu na strane nájomcu na druhej strane.

   Okrem toho, pokiaľ neumožňuje obmedziť odmietnutie zvýhodnenia bonusu za investície na vyslovene umelé konštrukcie, ale sa týka každého prenajímateľa, ktorý by mohol žiadať o bonus za investície a ktorý poskytuje odplatne hmotný majetok podnikom, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti, a to bez ohľadu na absenciu objektívnych údajov, ktoré by mohli preukazovať existenciu takejto konštrukcie, táto právna úprava nemôže byť odôvodnená potrebou predchádzať zneužívajúcim konaniam.

   (pozri body 24 —26, 32 — 35, 38 — 41 a výrok)