Vec C-240/07

Sony Music Entertainment (Germany) GmbH

proti

Falcon Neue Medien Vertrieb GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Práva súvisiace s autorským právom — Práva výrobcov zvukových záznamov — Právo rozmnožovania — Právo šírenia — Lehota ochrany — Smernica 2006/116/ES — Práva štátnych príslušníkov tretích krajín“

Návrhy prednesené 22. mája 2008 — generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer   I ‐ 266

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. januára 2009   I ‐ 283

Abstrakt rozsudku

1. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a súvisiace práva – Lehota ochrany – Smernica 2006/116 – Pôsobnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116, odôvodnenie č. 3 a článok 10 ods. 2)

2. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a súvisiace práva – Lehota ochrany – Smernica 2006/116 – Pôsobnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116, odôvodnenia č. 3 a 17 a článok 10 ods. 2)

1.  Lehota ochrany upravená v smernici 2006/116 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv sa za podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 tejto smernice uplatňuje aj v tom prípade, že dotknutý predmet nebol v členskom štáte, v ktorom sa požaduje ochrana, nikdy chránený.

   Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že prvá alternatívna podmienka sa týka existencie ochrany dotknutého predmetu aspoň v jednom členskom štáte. Toto ustanovenie nevyžaduje, aby to bol členský štát, v ktorom sa žiada o ochranu podľa smernice.

   Okrem toho odôvodnenie č. 3 smernice 2006/116 uvádza, že s cieľom plynulého fungovania vnútorného trhu je úlohou tejto smernice harmonizovať právne predpisy členských štátov tak, aby boli lehoty ochrany identické v celom Spoločenstve.

   Za týchto okolností nie je výklad článku 10 ods. 2 smernice 2006/116, podľa ktorého je uplatnenie prvej alternatívnej podmienky uvedenej v tomto ustanovení podriadené existencii ochrany vyplývajúcej z právnej úpravy členského štátu, v ktorom sa o ochranu upravenú v uvedenej smernici žiada, hoci takáto ochrana sa poskytuje v inom členskom štáte, v súlade so znením dotknutého ustanovenia ani s účelom tejto smernice.

   (pozri body 22 — 25, bod 1 výroku)

2.  Článok 10 ods. 2 smernice 2006/116 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv sa má vykladať v tom zmysle, že lehoty ochrany stanovené v tejto smernici sa uplatňujú na situáciu, v ktorej dotknutý predmet alebo dielo bolo ako také chránené k 1. júlu 1995 aspoň v jednom členskom štáte v zmysle jeho vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa autorských práv alebo súvisiacich práv a v ktorej sa na majiteľa uvedených práv k tomuto predmetu alebo dielu ako na majiteľa, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, k tomuto dátumu vzťahovala ochrana stanovená v týchto vnútroštátnych ustanoveniach.

   Otázka položená v kontexte uvedeného ustanovenia, či bol majiteľ práv súvisiacich s autorským právom vzťahujúcim sa na predmet alebo dielo, teda majiteľ, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu, chránený k 1. júlu 1995 najmenej v jednom členskom štáte, sa musí vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti posudzovať vo svetle vnútroštátnych ustanovení tohto členského štátu, a nie podľa vnútroštátnych ustanovení členského štátu, v ktorom sa o ochranu vyplývajúcu z uvedenej smernice žiada. Takéto riešenie má okrem toho podporu aj v odôvodneniach č. 3 a 17 uvedenej smernice, ktoré uvádzajú sledovaný cieľ harmonizácie a najmä cieľ určenia rovnakého začiatku plynutia lehoty ochrany práv súvisiacich s autorským právom, ako aj rovnakých lehôt ochrany týchto práv v celom Spoločenstve na účely zabezpečenia plynulého fungovania vnútorného trhu.

   Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o predmet alebo dielo chránené k 1. júlu 1995 aspoň v jednom členskom štáte v zmysle jeho vnútroštátnej právnej úpravy, skutočnosť, že osoba, na ktorú sa táto ochrana vzťahuje, je štátnym príslušníkom tretej krajiny a v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uplatnenie lehoty ochrany stanovenej v smernici 2006/116, sa na ňu nevzťahuje ochrana podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, nie je určujúca pre uplatnenie článku 10 ods. 2 tejto smernice. Dôležitou je okolnosť, či sa na dotknuté dielo alebo predmet vzťahovala k v zmysle vnútroštátnych ustanovení ochrana najmenej jedného členského štátu.

   (pozri body 34, 35, 37, bod 2 výroku)