Vec C-138/07

Belgické kráľovstvo

proti

Cobelfret NV

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hof van beroep te Antwerpen)

„Smernica 90/435/EHS — Článok 4 ods. 1 — Priamy účinok — Vnútroštátna právna úprava, ktorá má odstrániť dvojité zdanenie rozdeľovaných ziskov — Odpočítanie sumy prijatých dividend od základu dane materskej spoločnosti výlučne v rozsahu, v akom dosiahla zdaniteľné zisky“

Návrhy prednesené 8. mája 2008 — generálna advokátka E. Sharpston   I ‐ 734

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 12. februára 2009   I ‐ 743

Abstrakt rozsudku

1. Aproximácia právnych predpisov – Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch – Smernica 90/435

   (Smernica Rady 90/435, článok 4 ods. 1 prvá zarážka)

2. Aproximácia právnych predpisov – Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch – Smernica 90/435

   (Smernica Rady 90/435, článok 4 ods. 1 prvá zarážka)

1.  Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že dividendy vyplatené materskej spoločnosti sú zahrnuté do jej základu dane a následne sa od neho do výšky 95% odpočítajú v rozsahu, v akom za predmetné zdaňovacie obdobie zostane po odpočítaní ostatných príjmov oslobodených od dane kladný zostatok zisku.

   Povinnosť členského štátu, ktorý si zvolil systém upravený v článku 4 ods. 1 prvej zarážke smernice 90/435, zdržať sa zdanenia podielov na zisku, ktoré materská spoločnosť dostáva ako spoločník od svojej dcérskej spoločnosti, totiž nesprevádza žiadna podmienka a je vyjadrená iba s výhradou stanovenou v odsekoch 2 a 3 rovnakého článku a článku 1 ods. 2 tejto smernice. V článku 4 ods. 1 prvej zarážke uvedenej smernice nie je najmä stanovená žiadna podmienka týkajúca sa existencie iných zdaniteľných ziskov, aby dividendy vyplatené materskej spoločnosti nepodliehali zdaneniu. Členské štáty teda nemôžu jednostranne zaviesť reštriktívne opatrenia, akým je požiadavka existencie zdaniteľných ziskov materskej spoločnosti, a podmieniť tak využitie výhod, ktoré stanovuje smernica 90/435.

   Okrem toho, ak materská spoločnosť nedosiahne v predmetnom zdaňovacom období iné zdaniteľné zisky, bude mať právna úprava za následok zníženie strát materskej spoločnosti vo výške vyplatených dividend. Keďže daňová právna úprava v zásade pripúšťa presun strát do neskorších zdaňovacích období, zníženie straty materskej spoločnosti, ktorá by mohla byť takto presunutá vo výške vyplatených dividend má vplyv na základ dane tejto spoločnosti v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po období, počas ktorého sú tieto dividendy vyplatené, v rozsahu, v akom je jej zisk vyšší než strata, ktorú by bolo možné presunúť. Z toho vyplýva, že aj keď dividendy vyplatené materskej spoločnosti nie sú zdanené daňou z príjmov právnických osôb v rámci zdaňovacieho obdobia, v ktorom boli tieto dividendy rozdelené, uvedené zníženie straty materskej spoločnosti môže mať za následok, že táto spoločnosť bude zaťažená daňou z týchto dividend nepriamo v neskorších zdaňovacích obdobiach, keď bude jej výsledok kladný, také obmedzenie odpočítania vyplatených dividend však nie je zlučiteľné so smernicou 90/435.

   Ak aj sa členský štát tým, že uplatnil uvedený režim na dividendy, ktoré rozdeľujú tak dcérske spoločnosti rezidenti, ako aj dcérske spoločnosti usadené v iných členských štátoch, usiloval odstrániť akékoľvek znevýhodnenie spolupráce medzi spoločnosťami z rozličných členských štátov v porovnaní so spoluprácou medzi spoločnosťami z toho istého členského štátu, neodôvodňuje to uplatnenie režimu, ktorý nie je zlučiteľný so systémom zamedzenia hospodárskemu dvojitému zdaneniu, ktorý upravuje článok 4 ods. 1 prvá zarážka rovnakej smernice.

   (pozri body 33, 34, 36, 37, 39 — 41, 46 a výrok)

2.  Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch je nepodmienený a dostatočne presný na to, aby sa ho bolo možné dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi. Povinnosť zdržať sa zdanenia ziskov, ktoré rozdeľuje dcérska spoločnosť svojej materskej spoločnosti, upravená v článku 4 ods. 1 prvej zarážke smernice 90/435, nie je totiž formulovaná dvojzmyselne a nepodlieha žiadnej podmienke, ani nevyžaduje na svoje vykonanie alebo účinky prijatie nijakého iného aktu, ktorý by pochádzal buď od inštitúcií Spoločenstva, alebo od členských štátov.

   (pozri body 64, 65 a výrok)