Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy s možnosťou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porušenie

(Článok 81 ods. 1 ES)

2. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz

(Článok 81 ods. 1 ES)

3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania

(Článok 81 ods. 1 ES)

4. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz

(Článok 81 ods. 1 ES)

5. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Koordinácia a spolupráca nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku určovať autonómne svoje správanie na trhu

(Článok 81 ods. 1 ES)

6. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy s možnosťou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porušenie – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Podmienky ukladania pokút Komisiou – Porušenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti – Obštrukcia alebo poskytnutie nesprávnych alebo skreslených informácií v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 1 a 2)

8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinnosť naň odpovedať – Neexistencia

[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1 a článok 23 ods. 1 písm. a)]

9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Finančná situácia dotknutého podniku

[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 5 písm. b)]

10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, hlava D)

Summary

1. Porušenie článku 81 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „celkového plánu“ vzhľadom na svoj rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku. Podniku môže byť okrem toho pripísaná zodpovednosť za celosvetový kartel aj vtedy, ak sa preukáže, že sa priamo podieľal na jednom alebo viacerých základných prvkov tohto kartelu, pokiaľ vedel alebo musel vedieť jednak, že tajná dohoda, na ktorej sa zúčastňuje, je súčasťou celkovej schémy, jednak, že táto celková schéma zahŕňa súbor základných prvkov kartelu. Takisto podnik, ktorý sa zúčastnil na jedinom a komplexnom porušení správaním, ktoré mu bolo vlastné a ktorého účelom bolo prispieť k uskutočňovaniu porušovania ako celku, môže byť rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušovania po celú dobu svojej účasti na uvedenom porušovaní. Tak je to v prípade, že sa preukáže, že daný podnik o porušovaní ostatných účastníkov vedel alebo ho mohol rozumne predvídať a bol pripravený prijať z toho vyplývajúce riziko.

(pozri body 55, 56)

2. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu o porušení článku 81 ods. 1 ES, Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu tvrdeného porušenia, predložiť presné a súhlasné dôkazy. Pokiaľ má súd Únie pochybnosti, musia byť tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd teda nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má súd v tomto ohľade naďalej pochybnosti, najmä v rámci konania o žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý prvok porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa inštitúcia odvoláva, zodpovedá tejto požiadavke ako celok.

Okrem toho je obvyklé, že činnosti, s ktorými sú spojené protisúťažné dohody, sa uskutočňujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obyčajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto musí existencia protisúťažného postupu alebo protisúťažnej dohody vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie.

(pozri body 57 – 59)

3. Dĺžka trvania porušenia je v zmysle článku 81 ods. 1 ES základnou zložkou pojmu porušenie, teda zložkou, ktorej dôkazné bremeno zaťažuje Komisiu.

(pozri bod 60)

4. Vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôležitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, však nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi.

(pozri bod 69)

5. Na porušenie zásady nezávislého správania na trhu nie je nevyhnutné, aby bola výmena informácií recipročná. Sprístupnenie citlivých informácií odstraňuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvňuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií.

(pozri bod 71)

6. Pokiaľ ide o porušovanie spočívajúce v pravidelnej, niekoľko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cieľom umelo organizovať fungovanie trhu s tvarovkami, a to najmä v oblasti cien, nie je skutočnosť, že niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov sa po kontrolách vykonaných Komisiou zmenili, relevantná, pokiaľ ide o pokračovanie predmetného kartelu, keďže cieľ protisúťažných postupov, teda zosúladenie cien, sa nezmenil. V tomto ohľade je pravdepodobné, že po kontrolách vykonaných Komisiou sa kartel vyznačoval menej štruktúrovanou formou a činnosťou premenlivejšej intenzity. Zo skutočnosti, že kartel môže zaznamenať obdobia s činnosťou premenlivejšej intenzity, však nevyplýva, že možno dospieť k záveru o jeho skončení.

(pozri body 73, 76)

7. Skutočnosť, že nariadenie č. 1/2003 umožňuje Komisii, aby uložila pokutu vo výške najviac 1 % obratu podniku za obštrukcie alebo poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií v odpovedi na žiadosť o informácie ako za samostatné porušenie, nespochybňuje možnosť zohľadniť to ako priťažujúcu okolnosť. Treba však spresniť, že stanovenie jednej z týchto dvoch kvalifikácií vylučuje možnosť stanoviť súčasne druhú kvalifikáciu, pokiaľ ide o to isté správanie.

(pozri bod 109)

8. Aj keď sa podniky môžu rozhodnúť, či odpovedia na žiadosti, ktoré im boli predložené podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, z článku 23 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia vyplýva, že pokiaľ sa podniky rozhodli odpovedať, musia predložiť správne informácie.

V tomto ohľade sa treba domnievať, že vzhľadom na štruktúru nariadenia č. 1/2003 sa povinnosť poskytnúť správne informácie použije aj v prípade odpovede na oznámenie o výhradách. Je pravda, že povinnosť odpovedať na oznámenie o výhradách neexistuje. Okrem toho výkon práva na obhajobu zahŕňa aj právo spochybniť dôkaznú hodnotu dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera. Pokiaľ však podnik poskytuje iné informácie, ako je svedectvo, aby preukázal, že dôkazy predložené Komisiou v oznámení o výhradách sú nepravdivé, musia byť tieto informácie správne.

(pozri bod 111)

9. Komisia nie je pri stanovení výšky pokuty, ktorú ukladá podniku za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, povinná zohľadňovať jeho stratovú finančnú situáciu, keďže uznanie takej povinnosti by viedlo k poskytnutiu neodôvodnenej súťažnej výhody podnikom, ktoré sú najmenej prispôsobené trhovým podmienkam.

Túto zásadu nijako nespochybňuje bod 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 ESUO. Platobná schopnosť totiž hrá úlohu len v špecifickom sociálnom kontexte tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mať najmä na zvýšenie nezamestnanosti alebo na poškodenie dodávateľských a odberateľských hospodárskych odvetví dotknutého podniku.

(pozri body 120, 121)

10. Zníženie pokuty v dôsledku spolupráce počas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umožnilo Komisii zistiť existenciu porušenia s menšími ťažkosťami a prípadne ho ukončiť. Zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 môže byť odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a všeobecnejšie správanie predmetného podniku možno v tomto ohľade považovať za preukazujúce skutočnú spoluprácu z jeho strany.

(pozri bod 123)