Vec T-308/06

Buffalo Milke Automotive Polishing Products, Inc.,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BUFFALO MILKE Automotive Polishing Products — Skoršia národná obrazová ochranná známka BÚFALO — Predloženie dôkazov prvýkrát pred odvolacím senátom — Voľná úvaha priznaná článkom 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 76 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009] — Riadne používanie skoršej ochrannej známky — Článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009)“

Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) zo 16. novembra 2011   II - 7887

Abstrakt rozsudku

1. Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Námietkové konanie – Skutočnosti a dôkazy nepredložené na podporu námietky v lehote stanovenej na tento účel – Zohľadnenie – Voľná úvaha odvolacieho senátu – Neexistencia ustanovenia, ktoré stanovuje inak

   (Nariadenie Rady č. 40/94, článok 74 ods. 2; nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1 pravidlo 22 ods. 2)

2. Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Námietkové konanie – Skutočnosti a dôkazy nepredložené na podporu námietky v lehote stanovenej na tento účel – Zohľadnenie – Podmienky – Nová skutočnosť

   (Nariadenie Rady č. 40/94, článok 74 ods. 2; nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1 pravidlo 22 ods. 2)

3. Ochranná známka Spoločenstva – Pripomienky tretích osôb a námietka – Preskúmanie námietky – Dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky – Riadne používanie – Pojem – Kritériá posúdenia

   (Nariadenie Rady č. 40/94, článok 43 ods. 2 a 3)

1.  Zo znenia článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva vyplýva, že predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania zostáva spravidla, a pokiaľ nie je stanovené inak, možným aj po uplynutí lehôt, ktorým je takéto predloženie podľa ustanovení uvedeného nariadenia podriadené, a že nič nezakazuje Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli takto oneskorene označené alebo predložené.

   Naproti tomu z predmetnej formulácie rovnako jasne vyplýva, že takéto oneskorené označenie alebo predloženie skutočností alebo dôkazov nedáva účastníkovi konania, ktorý k nemu pristupuje, bezpodmienečné právo na to, aby takéto skutočnosti alebo dôkazy Úrad zohľadnil. Takéto zohľadnenie Úradom, ak má rozhodovať v rámci námietkového konania, môže byť odôvodnené najmä vtedy, ak sa Úrad domnieva, že na jednej strane oneskorene uvedené skutočnosti môžu byť skutočne relevantné, pokiaľ ide o výsledok námietok, ktoré boli pred Úradom uvedené, a na druhej strane štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu, a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu.

   Možnosť predložiť skutočnosti a dôkazy po uplynutí lehôt stanovených na tento účel, ktorú majú účastníci konania pred Úradom, je podmienená tým, že neexistuje ustanovenie, ktoré stanovuje inak. Iba v prípade, ak je táto podmienka splnená, disponuje Úrad voľnou úvahou, či vezme alebo nevezme do úvahy oneskorene predložené skutočnosti a dôkazy, ktorú mu Súdny dvor priznal pri výklade článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94.

   Súdny dvor však pri použití formulácie „pokiaľ nie je stanovené inak“ vo vzťahu k ustanoveniam spôsobilým obmedziť voľnú úvahu, ktorá Úradu vyplýva z článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, v rozsudku z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C-29/05 P, výslovne neuviedol, o ktoré ustanovenia nariadenia č. 40/94 ide. Nespresnil ani to, či sa tento výraz týka aj nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94, a predovšetkým pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95.

   Treba tiež uviesť, že nariadenie č. 2868/95 bolo prijaté Komisiou na základe článku 140 nariadenia č. 40/94, a preto sa jeho ustanovenia musia vykladať v súlade s ustanoveniami tohto posledného uvedeného nariadenia.

   Tvrdiť na základe pravidla 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, že odvolací senát je povinný odmietnuť dôkazné prostriedky, ktoré neboli predložené včas, bez možnosti uplatniť článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, by viedlo k uprednostneniu výkladu pravidla vykonávacieho nariadenia v rozpore s jasným znením všeobecného nariadenia.

   Navyše zachovanie možnosti prijať dodatočné dôkazy je v súlade s myšlienkou rozsudku ÚHVT/Kaul. V konaní, v ktorom bol tento rozsudok vydaný, Súdny dvor potvrdil prijatie dôkazov, ktoré neboli predložené včas, na základe zásad právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti, podľa ktorých vecné posúdenie námietky musí byť čo najúplnejšie s cieľom zabrániť zápisu ochranných známok, ktoré by mohli byť následne vyhlásené za neplatné. Za týchto okolností môžu tieto zásady prevážiť nad zásadou efektívnosti konania, ktorá je základom nevyhnutnosti dodržiavania lehôt, v prípade, ak to okolnosti prípadu vo veci samej odôvodňujú.

   Z toho vyplýva, že pravidlo 22 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 nemožno považovať za „ustanovenie, ktoré stanovuje inak“ v zmysle rozsudku ÚHVT/Kaul.

   (pozri body 22 – 24, 31 – 36)

2.  Iste, je pravda, že Všeobecný súd už rozhodol, že článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, ako ho vykonáva pravidlo 22 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94, v znení platnom a účinnom pred jeho zmenou a doplnením nariadením č. 1041/2005, teraz pravidlo 22 ods. 2 rovnakého nariadenia po tejto zmene a doplnení, stanovuje, že predloženie dôkazov o používaní skoršej ochrannej známky po uplynutí lehoty stanovenej na tento účel v podstate spôsobí zamietnutie námietky bez toho, aby Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) v tejto súvislosti disponoval voľnou úvahou.

   Naďalej však platí, že Všeobecný súd tiež rozhodol, že pravidlo 22 ods. 2 druhú vetu nariadenia č. 2868/95 nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni zohľadneniu akýchkoľvek dodatočných dôkazov o nových skutočnostiach, hoci by tieto dôkazy boli predložené po uplynutí predmetnej lehoty.

   Hoci prijatie dôkazov o používaní, ktoré neboli predložené včas, musí podliehať vzniku „novej skutočnosti“, presvedčivé dôvody, ktoré svedčia v prospech prijatia týchto dôkazov, existujú vtedy, keď „nová skutočnosť“ v zmysle rozsudku z 12. decembra 2007, CORPO livre, T-86/05, vznikla na základe rozhodnutia námietkového oddelenia. V prípade, ak namietateľ v rámci stanovenej lehoty predloží počiatočné relevantné dôkazy, ktoré v dobrej viere považuje za dostatočné na to, aby podporili jeho návrhy, a len na základe rozhodnutia námietkového oddelenia sa dozvie, že tieto dôkazy nie sú považované za dostačujúce, neexistuje žiadny relevantný dôvod, ktorý by mu bránil posilniť alebo objasniť obsah počiatočných dôkazov tým, že predloží dodatočné dôkazy, ak požiada odvolací senát, aby vec opätovne plne preskúmal.

   Tvrdenie, podľa ktorého majú namietatelia, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno a ktorí ho musia uniesť, vo všeobecnosti možnosť predložiť úplné dôkazy už na začiatku konania spolu so svojimi vyjadreniami, nie je presvedčivé. Vo všetkých prípadoch, keď dôkazy neboli predložené včas, dochádza zo svojej podstaty aj k nedodržaniu pôvodne stanovenej lehoty. Ak by samotná skutočnosť, že lehota nebola dodržaná, postačovala na vylúčenie možnosti predložiť dodatočné dôkazy, článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 by nebol nikdy uplatniteľný, a preto by bol zbavený akéhokoľvek významu.

   (pozri body 37 – 41)

3.  Ochranná známka je predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je zaručiť totožnosť pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto tovary a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky. V tomto smere podmienka týkajúca sa riadneho používania ochrannej známky vyžaduje, aby sa táto ochranná známka, ako je chránená na relevantnom území, navonok a verejne používala.

   Posúdenie riadnej povahy používania ochrannej známky musí spočívať na súhrne skutočností a okolností, ktoré môžu preukázať jej riadne obchodné používanie, najmä na používaní považovanom v príslušnom ekonomickom odvetví za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov a služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a frekventovanosti používania ochrannej známky.

   Čo sa týka rozsahu používania skoršej ochrannej známky, treba brať ohľad najmä na obchodný objem všetkých úkonov používania na jednej strane a na trvanie obdobia, počas ktorého sa úkony používania vykonávali, rovnako ako na frekventovanosť týchto úkonov na druhej strane.

   Otázka, či je používanie kvantitatívne dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, závisí od viacerých skutočností a od posúdenia z prípadu na prípad. Vlastnosti týchto tovarov alebo služieb, frekvencia a pravidelnosť používania ochrannej známky, skutočnosť, že ochranná známka sa používa pri uvedení všetkých zhodných výrobkov alebo služieb podniku, ktorý je jej majiteľom, na trh, alebo iba niektorých z nich, alebo aj dôkazy o používaní ochrannej známky, ktoré je majiteľ schopný predložiť, patria ku skutočnostiam, ktoré sa môžu zohľadniť.

   Na účely skúmania riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky je potrebné vykonať globálne posúdenie vzhľadom na všetky relevantné okolnosti danej veci. Toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi okolnosťami branými do úvahy. Malý objem tovarov uvedených na trh pod predmetnou ochrannou známkou sa teda môže kompenzovať vysokou intenzitou alebo určitým trvaním obdobia používania predmetnej ochrannej známky a naopak. Navyše dosiahnutý obrat a množstvo tovarov predaných pod skoršou ochrannou známkou sa nemôžu posudzovať v absolútnych údajoch, ale musia sa posudzovať vo vzťahu k iným relevantným okolnostiam, akými sú napríklad objem obchodných aktivít, výrobné alebo obchodné kapacity, stupeň diverzifikácie obchodných aktivít podniku používajúceho obchodnú známku, ako aj vlastnosti tovarov alebo služieb na predmetnom trhu. Z tohto dôvodu používanie ochrannej známky nemusí byť vždy kvantitatívne významné na to, aby bolo kvalifikované ako riadne.

   Okrem toho riadne používanie ochrannej známky nie je možné preukázať pravdepodobnosťou alebo domnienkami, ale musí byť založené na konkrétnych a objektívnych skutočnostiach a cieľoch, ktoré preukazujú skutočné a dostačujúce používanie ochrannej známky na predmetnom trhu.

   (pozri body 47 – 52)