Vec T-304/06

Paul Reber GmbH & Co. KG

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Slovná ochranná známka Spoločenstva Mozart — Predmet konania — Absolútny dôvod zamietnutia — Opisný charakter — Povinnosť odôvodnenia — Legitímna dôvera — Rovnosť zaobchádzania — Zásada zákonnosti — Článok 7 ods. 1 písm. c), článok 51 ods. 1 písm. a), článok 73 prvá veta a článok 74 ods. 1 prvá veta nariadenia (ES) č. 40/94“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 9. júla 2008   II ‐ 1931

Abstrakt rozsudku

1. Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba pred súdom Spoločenstva

   (Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 135 ods. 4; nariadenie Rady č. 40/94, článok 44 ods. 1)

2. Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Odôvodnenie rozhodnutí

   (Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 40/94, článok 73)

3. Ochranná známka Spoločenstva – Vzdanie sa, výmaz a neplatnosť – Absolútne dôvody neplatnosti

   [Nariadenie Rady č. 40/94, článok 7 ods. 1 písm. c), a článok 51 ods. 1 písm. a)]

1.  Rozhodnutie odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) môže byť namietané pred Súdom prvého stupňa jedine v súvislosti s niektorými výrobkami alebo službami uvedenými na zozname v prihláške predmetnej ochrannej známky Spoločenstva. V takom prípade je rozhodnutie konečné pre všetky ostatné výrobky alebo služby uvedené na tom istom zozname.

   S prihliadnutím na túto možnosť Súd prvého stupňa objasnil pred ním urobené vyhlásenie prihlasovateľa ochrannej známky, a teda po rozhodnutí odvolacieho senátu, podľa ktorého vzal späť svoju prihlášku pre niektoré výrobky uvedené v pôvodnej prihláške, a to tak, že ide o vyhlásenie, že napadnuté rozhodnutie namieta iba v rozsahu, v akom sa týka zvyšku dotknutých výrobkov, alebo tak, že ide o čiastočné späťvzatie v prípade, ak toto vyhlásenie bolo urobené v pokročilom štádiu konania pred Súdom prvého stupňa.

   Takýto výklad zúženia zoznamu výrobkov alebo služieb uvedených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva pred Súdom prvého stupňa je preto možný len vtedy, ak sa prihlasovateľ obmedzí na to, že z tohto zoznamu vyjme jeden alebo viacero výrobkov alebo služieb alebo jednu alebo viacero kategórií výrobkov alebo služieb, ktoré sa ako také nachádzajú na tomto zozname. Je však jasné, že v tomto prípade sa v skutočnosti nežiada od Súdu prvého stupňa kontrolovať zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu vo vzťahu k výrobkom alebo službám vyňatým zo zoznamu, ale len v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie vzťahuje na iné výrobky alebo služby ponechané na tom istom zozname.

   Takýto prípad musí byť odlíšený od zúženia zoznamu výrobkov a služieb uvedených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva pred Súdom prvého stupňa, ktoré mení v celom rozsahu alebo sčasti opis uvedených výrobkov alebo služieb. V tomto poslednom uvedenom prípade nemožno vylúčiť, že táto zmena by mohla ovplyvniť preskúmanie dotknutej ochrannej známky jednotlivými inštanciami Úradu v priebehu správneho konania. Za týchto okolností by sa pripustenie takejto zmeny v štádiu žaloby na Súde prvého stupňa rovnalo zmene predmetu sporu v priebehu konania, ktorú zakazuje článok 135 ods. 4 rokovacieho poriadku.

   (pozri body 26 — 29)

2.  Na základe článku 73 prvej vety nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva musia byť rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) odôvodnené. Táto povinnosť má rovnaký rozsah ako tá, ktorá je stanovená v článku 253 ES, a jej cieľom je na jednej strane umožniť dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli chrániť svoje práva, a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva vykonávať kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Ak má odôvodnenie rozhodnutia spĺňať tieto podmienky, musí byť posudzované nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na všetky právne pravidlá upravujúce dotknutú oblasť.

   V súvislosti s právnymi pravidlami uplatniteľnými na oblasť ochranných známok Spoločenstva sa má zapísateľný charakter označenia posudzovať len na základe nariadenia č. 40/94, ako ho vykladá súd Spoločenstva. Rozhodnutia vnútroštátnych správnych a súdnych orgánov, ako aj samotná rozhodovacia prax Úradu sú jednoduchými okolnosťami, ktoré sa môžu bez toho, aby mali rozhodujúci charakter, zohľadniť pri určení, či označenie môže byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva. Ak však Úrad zamietne zápis označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, musí na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviesť absolútne alebo relatívne dôvody zamietnutia, ktoré nedovoľujú tento zápis, ako aj ustanovenie, na ktorom sa tento dôvod zakladá, a uviesť skutkové okolnosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré podľa neho odôvodňujú uplatnenie uvedeného ustanovenia. Takéto odôvodnenie je v zásade postačujúce na splnenie uvedených podmienok.

   Kontext súvisiaci s prijímaním rozhodnutia, ktorý je charakterizovaný hlavne výmenou stanovísk autora rozhodnutia a dotknutého účastníka konania, môže za určitých okolností sťažiť povinnosť odôvodnenia. Nemožno teda vylúčiť, že v určitých prípadoch tvrdenia uvedené jedným z účastníkov konania pred Úradom, ako aj tie, ktoré sú založené na existencii vnútroštátneho rozhodnutia alebo rozhodnutia Úradu v podobnej veci, by vyžadovali osobitnú odpoveď presahujúcu povinnosti. Odvolacie senáty však nemusia urobiť podrobný výklad, ktorý by vyčerpávajúco rozoberal jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania. Z toho vyplýva, že Úrad nie je vo všeobecnosti povinný vo svojom rozhodnutí uviesť osobitnú odpoveď na každé tvrdenie založené na existencii rozhodnutí svojich inštancií v určitom smere vydaných v iných podobných sporoch alebo inštancií vnútroštátnych súdnych orgánov, ak odôvodnenie v rozhodnutí prijatom Úradom v konkrétnej veci prebiehajúcej pred jeho inštanciami uvádza prinajmenšom implicitne, ale zato jasným a jednoznačným spôsobom dôvody, pre ktoré tieto ostatné rozhodnutia nie sú relevantné alebo nie sú zohľadnené v rámci jeho posúdenia.

   (pozri body 43 — 46, 53 — 56)

3.  Slovná ochranná známka Mozart nemôže byť zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva pre „jemné pečivo, cukríky, čokoládové výrobky, cukrovinky“, ktoré patria do triedy 30 v zmysle Niceskej dohody, z dôvodu existencie absolútneho dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva, v rozsahu, v akom aspoň pre uvedené výrobky, ktoré majú tvar gule obalenej v čokoláde, čiže pre časť výrobkov zaradených do kategórií uvedených v prihláške ochrannej známky, môže byť táto ochranná známka použitá v časti Spoločenstva, a síce v nemecky hovoriacich krajinách (Nemecko a Rakúsko), na opisné účely. Priemerný spotrebiteľ v týchto dvoch krajinách totiž pri stretnutí sa s guľou obalenou v čokoláde označenou výrazom „Mozart“ uvidí v tomto výraze skôr odkaz na typický recept Mozartkugeln ako informáciu týkajúcu sa obchodného pôvodu predmetného výrobku. Vynechanie výrazu „Kugel“ nebude smerovať k rozdielnemu záveru, keďže tento výraz predstavuje odkaz nie na recept, ale na tvar predmetného výrobku, ktorý je evidentný vzhľadom na vonkajší tvar výrobku.

   (pozri bod 99)