Vec T-270/06

Lego Juris A/S

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva — Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva — Červená kocka Lego — Absolútny dôvod zamietnutia — Označenie, ktoré tvorí výlučne tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku — Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia (ES) č. 40/94 — Návrhy na vykonanie nových dôkazov“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 12. novembra 2008   II ‐ 3120

Abstrakt rozsudku

1. Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Žaloba pred súdom Spoločenstva – Zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu

   (Nariadenie Rady č. 40/94, článok 63)

2. Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Označenia, ktoré sú tvorené výlučne tvarmi tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku

   [Nariadenie Rady č. 40/94, článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii)]

3. Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Absolútne dôvody zamietnutia – Označenia, ktoré sú tvorené výlučne tvarmi tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku

   [Nariadenie Rady č. 40/94, článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii)]

1.  Cieľom žalôb podaných na Súd prvého stupňa je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva. Preto úlohou Súdu prvého stupňa nie je preskúmať skutkové okolnosti vzhľadom na dôkazy predložené po prvýkrát v konaní pred ním. Prijatie takýchto dôkazov je totiž v rozpore s článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, podľa ktorého účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom.

   Ani účastníkom konania, ani Súdu prvého stupňa však nemožno brániť, aby sa pri výklade práva Spoločenstva inšpirovali podkladmi z judikatúry Spoločenstva, vnútroštátnej alebo medzinárodnej. Takáto možnosť odvolávať sa na vnútroštátne rozsudky nie je uvedená v judikatúre spomenutej vyššie, keďže odvolaciemu senátu sa nevytýka, že nezohľadnil skutkové okolnosti v určitom vnútroštátnom rozsudku, ale že porušil ustanovenie nariadenia č. 40/94 a uviedol judikatúru na podporu tohto žalobného dôvodu.

   (pozri body 22, 24)

2.  V zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva „do registra sa nezapíšu… označenia, ktoré pozostávajú výhradne z… tvaru tovarov, ktorý je nevyhnutný, ak sa má dosiahnuť technický výsledok“.

   Slovo „výhradne“ uvedené v uvedenom článku sa má vykladať v súvislosti s výrazom „základné vlastnosti, ktoré súvisia s technickou funkciou“ použitým v bodoch 79, 80 a 83 rozsudku z 18. júna 2002, Philips (C-299/99). Z tohto výrazu totiž vyplýva, že dodanie nepodstatných vlastností, ktoré nemajú technickú funkciu, nevyníma tvar z tohto absolútneho dôvodu zamietnutia, pokiaľ všetky zásadné vlastnosti uvedeného tvaru zodpovedajú takejto funkcii.

   Formulácia „nevyhnutný, ak sa má dosiahnuť technický výsledok“ uvedená v uvedenom článku neznamená, že tento absolútny dôvod zamietnutia sa uplatní len vtedy, keď predmetný tvar je jediný, ktorý umožňuje dosiahnuť cielený výsledok. Teda na to, aby sa tento absolútny dôvod zamietnutia uplatnil, stačí, že základné vlastnosti tvaru spĺňajú technické kauzálne vlastnosti postačujúce na dosiahnutie cieleného technického výsledku, aj keď tento výsledok možno dosiahnuť inými tvarmi, ktoré používajú rovnaké alebo iné technické riešenie.

   (pozri body 36, 38, 39, 43)

3.  Určenie podstatných vlastností, ktoré súvisia s technickou funkciou formy, sa uskutoční v rámci článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva s presným cieľom umožniť skúmanie funkčnosti predmetného tvaru. Vnímanie príslušného spotrebiteľa nie je relevantné pre rozbor funkčnosti podstatných vlastností tvaru. Príslušný spotrebiteľ totiž môže nemať technické znalosti nevyhnutné na posúdenie podstatných vlastností tvaru, takže niektoré vlastnosti môžu byť z jeho hľadiska podstatné, zatiaľ čo takými v kontexte rozboru funkčnosti nie sú, a naopak. Preto sa treba domnievať, že podstatné vlastnosti tvaru musia byť na účely uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia č. 40/04 objektívne určené na základe grafického zobrazenia a prípadných opisov predložených spolu s prihláškou ochrannej známky.

   V rámci rozboru funkčnosti takto určených podstatných vlastností nič nevylučuje, že Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) môže zohľadniť každý relevantný dôkaz.

   (pozri body 70, 78)