Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie internej dokumentácie podniku, ktorý sa zúčastnil na porušení, ako dôkazu – Prípustnosť

(Články 81 ES a 82 ES)

2. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zmluvy o výhradnom zásobovaní – Zmluva uzavretá medzi podnikom a nákupnou centrálou

(Článok 82 ES)

3. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Objektívny pojem označujúci správanie, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu a mať za následok prekážku zachovania alebo rozvoja hospodárskej súťaže – Povinnosti dominantného podniku – Konkurovanie výlučne na základe kvality

(Článok 82 ES)

4. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zmluvy o výhradnom zásobovaní – Vernostná zľava

(Článok 82 ES)

5. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zľava, ktorá spôsobuje uzavretie trhu – Vernostná zľava – Kvalifikácia zneužívajúceho postupu

(Článok 82 ES)

6. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Množstvová zľava – Prípustnosť – Podmienky – Zneužívajúci charakter systému zliav – Kritériá posúdenia

(Článok 82 ES)

7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Články 82 ES a 253 ES)

8. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Blokovanie podstatnej časti trhu dominantným podnikom

(Článok 82 ES)

9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Retroaktívne zľavy – Zneužívajúci charakter – Kritériá posúdenia

(Článok 82 ES)

10. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Správanie, ktorého dôsledkom alebo cieľom je bránenie zachovaniu alebo rozvoju hospodárskej súťaže

(Článok 82 ES)

11. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zmluvy o výhradnom zásobovaní – Individualizované množstevné záväzky predstavujúce zneužívanie

(Článok 82 ES)

12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Faktory posúdenia – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút – Prípustnosť – Podmienky

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zohľadnenie celkového obratu alebo relevantného obratu dotknutého podniku – Hranice

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

Summary

1. Interná dokumentácia podniku môže predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže týmto podnikom. Takáto dokumentácia môže totiž naznačiť, či sa zamýšľalo vylúčenie hospodárskej súťaže, alebo naopak poskytnúť iné vysvetlenie skúmaných postupov. Môže napríklad umožniť Komisii pochopiť tieto postupy v ich kontexte a potvrdiť svoje vyhodnotenie týchto postupov.

Pokiaľ Komisia využíva túto dokumentáciu, aby odôvodnila svoje rozhodnutie, je úplne normálne, že aj keď neskrýva existenciu dokumentov poskytujúcich odlišné vysvetlenie, berie do úvahy prioritne protisúťažné správanie podniku a nie jeho dovolené činnosti uvedené v určitých interných dokumentoch, keďže je to práve toto správanie, ktoré má preukázať.

(pozri body 35, 36)

2. Nie je nevyhnutné, aby postupy podniku v dominantnom postavení viazali kupujúcich formálnou povinnosťou exkluzivity na účely preukázania, že predstavujú zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES. Stačí, že tieto postupy obsahujú navádzanie zákazníkov, aby nevyužívali konkurenčných dodávateľov a aby celkom alebo v značnej miere zásobovali svoje potreby výlučne od tohto podniku, takže nie je potrebné analyzovať výhradný charakter sporných zmlúv na základe uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy.

Pokiaľ ide o dohody uzavreté medzi podnikmi a nákupnými centrálami, ktoré majú záväzný charakter pre účastníkov, otázka, či ovplyvňovali aj správanie svojich členov ako kupujúcich, nezávisí od formálnej analýzy. Ak totiž dohodnuté podmienky závisia od nákupu cielených množstiev centrálou ako celku, dohodnutiu zmluvy tohto druhu je vlastné, že bude navádzať členov centrály vykonať nákupy na účely dosiahnutia stanoveného cieľa.

(pozri body 59, 61, 62)

3. Pojem zneužitie je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabrániť zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov. Z toho vyplýva, že článok 82 ES zakazuje dominantnému podniku odstrániť konkurenta a posilniť tak svoje postavenie použitím iných prostriedkov ako tých, ktoré vyplývajú z normálnej hospodárskej súťaže. Zákaz stanovený v tomto ustanovení je odôvodnený aj obavou zo spôsobenia ujmy spotrebiteľom.

Preto hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje žiadnu výčitku voči dotknutému podniku, prináleží mu bez ohľadu na príčiny tohto postavenia osobitná zodpovednosť za to, aby svojím správaním neohrozil efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Rovnako, aj keď existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovať si vlastné obchodné záujmy, pokiaľ sú ohrozené, a tento podnik má možnosť v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na účely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemožno povoliť, ak je jeho cieľom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneužitie.

(pozri body 38, 206, 207)

4. Pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu je zaväzovanie kupujúcich – aj keď na ich žiadosť – povinnosťou alebo sľubom zásobiť sa úplne alebo, pokiaľ ide o podstatnú časť ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneužitím dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, či je už dotknutá povinnosť uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zľava. To platí rovnako aj v prípade, že uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok exkluzivity, uplatňuje buď na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne systém vernostných zliav, t. j. zľavy spojené s podmienkou, že zákazník sa úplne alebo z veľkej časti svojich potrieb zásobuje výhradne od podniku s dominantným postavením.

Záväzky o exkluzívnom zásobovaní sa tejto povahy, či už sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zľava alebo vernostná zľava s cieľom motivovať kupujúceho zásobiť sa výlučne od podniku s dominantným postavením, sú totiž nezlučiteľné s cieľom nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, pretože nespočívajú na ekonomickom plnení odôvodňujúcom túto povinnosť alebo túto výhodu, ale snažia sa odňať alebo obmedziť kupujúcemu možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpiť na trh.

(pozri body 208, 209, 295, 296)

5. Vernostná zľava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovať sa výlučne alebo skoro výlučne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, je v rozpore s článkom 82 ES z dôvodu účinku, ktorý spôsobuje, a to uzavretia trhu. Cieľom takej zľavy je totiž poskytnutím finančných výhod brániť zásobovaniu sa zákazníkov od konkurenčných výrobcov.

(pozri body 210, 211)

6. O systémoch množstvových zliav uplatňovaných podnikom s dominantným postavením, viažucich sa len na objem nákupov od tohto podniku, sa v zásade predpokladá, že nemajú účinky spočívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané článkom 82 ES. Ak sa zvýšenie dodaného množstva uvedeným podnikom prejaví v nižších nákladoch dodávateľa, tento dodávateľ je totiž oprávnený poskytnúť zákazníkovi profit z tohto zníženia nákladov prostredníctvom výhodnejšej ceny. Množstvové zľavy by teda mali vyjadrovať nárast účinnosti a úspory v rozsahu, aký dosiahol podnik s dominantným postavením.

Z toho vyplýva, že systém množstvových zliav, v rámci ktorého výška zľavy narastá v závislosti od množstva kúpeného od podniku s dominantným postavením, neporušuje článok 82 ES, okrem prípadu, že by z kritérií a podmienok poskytovania zliav vyplývalo, že systém nespočíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, ale sa snaží, podobne ako vernostné a cieľové zľavy, brániť zákazníkom v zásobovaní sa od konkurenčných výrobcov.

Na stanovenie prípadnej zneužívajúcej povahy systému množstvových zliav je teda potrebné posúdiť všetky okolnosti, predovšetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmať, či je cieľom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na žiadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodňovalo, zbaviť kupujúceho možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto možnosť obmedziť, brániť konkurentom vstúpiť na trh, uplatňovať na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilniť dominantné postavenie skreslením hospodárskej súťaže.

(pozri body 212 – 214)

7. Odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES musí byť prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol súd vykonať preskúmanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté na základe článku 82 ES, táto zásada vyžaduje, aby napadnuté rozhodnutie uvádzalo skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia.

(pozri bod 227)

8. Blokovanie podstatnej časti trhu dominantným podnikom nemôže byť odôvodnené preukázaním, že časť trhu, ktorú možno ovládnuť, je ešte dostatočná na to, aby uvoľnila miesto obmedzenému počtu konkurentov. Na jednej strane totiž zákazníci, ktorí sa nachádzajú v blokovanej časti trhu, musia mať možnosť využiť všetky stupne hospodárskej súťaže, ktoré sú možné na trhu, a konkurenti musia mať možnosť pôsobiť v normálnej súťaži na celom trhu a nie iba na jeho časti. Na druhej strane úlohou dominantného podniku nie je určiť, koľko konkurencieschopných konkurentov môže pôsobiť v hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o časť dopytu, ktorú je možné ovládnuť.

Práve na základe analýzy okolností veci je možné zistiť, či postupy podniku v dominantnom postavení môžu vylúčiť hospodársku súťaž, a bolo by umelé a priori stanoviť, aký je podiel viazaného trhu, nad ktorý môžu mať postupy podniku v dominantnom postavení účinok vylúčenia konkurentov.

(pozri body 241, 242)

9. Mechanizmus vylúčenia, ktorý vytvárajú retroaktívne zľavy, nevyžaduje, aby dominantný podnik obetoval zisky, pretože náklady na zľavy sú rozdelené na veľký počet jednotiek. Retroaktívnym priznaním zľavy môže byť priemerná cena získaná dominantným podnikom podstatne vyššia ako náklady a môže vytvoriť vyššiu priemernú mieru zisku. Avšak systém retroaktívnych zliav spôsobuje, že pre zákazníka je skutočná cena posledných jednotiek veľmi nízka z dôvodu sacieho účinku.

(pozri bod 267)

10. Na účely stanovenia porušenia článku 82 ES nie je nevyhnutné preukázať, že zneužívajúce správanie podniku v dominantnom postavení malo konkrétny protisúťažný účinok na dotknuté trhy. V tejto súvislosti stačí preukázať, že toto správanie má tendenciu obmedziť hospodársku súťaž, alebo inými slovami, že môže mať takýto účinok.

(pozri bod 289)

11. Aj za predpokladu, že kupujúci nie je viazaný formálnou povinnosťou exkluzivity, individualizované množstevné záväzky, o ktorých je nielen po formálnej analýze z právneho hľadiska, ale za súčasného zohľadnenia špecifického hospodárskeho kontextu, do ktorého patria, preukázané, že de facto viažu a/alebo navádzajú kupujúceho, aby sa zásoboval výlučne alebo v súvislosti so značnou časťou svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení, a ktoré nespočívajú na hospodárskom plnení odôvodňujúcom túto povinnosť alebo túto výhodu, ale smerujú k tomu, aby kupujúcemu odňali alebo obmedzili možnosti výberu svojich zdrojov zásobovania a  zabránili mu v prístupe na trh výrobcov, predstavujú zneužívanie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.

(pozri body 297, 298)

12. Ani povinnosť rešpektovať zásadu rovnosti zaobchádzania, ani skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pri určitých typoch porušenia pokuty na určitej úrovni, ju nemôže zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň v rámci hraníc uvedených v nariadení č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva.

Závažnosť porušení sa musí stanoviť v závislosti od početných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziať do úvahy. Relevantné údaje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sa pritom v každej veci líšia. Z toho vyplýva, že Komisia nemôže byť povinná ukladať pokuty predstavujúce rovnaký podiel obratov vo všetkých veciach, ktoré sú porovnateľné z hľadiska závažnosti porušenia.

Keďže pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej súťaže Komisie, táto inštitúcia musí mať mieru voľnej úvahy pri stanovení ich výšky na účely orientovania správania podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.

(pozri body 310 – 313)

13. Čo sa týka stanovenia výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, s výhradou dodržania hornej hranice, ktorú stanovuje článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, ktorý odkazuje na celkový obrat dotknutého podniku, je Komisia oprávnená na účely posúdenia závažnosti porušenia vziať pri stanovení výšky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, avšak tomuto obratu nemožno pripísať neprimeraný význam v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú.

Metóda výpočtu definovaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO upravuje prihliadnutie na veľký počet okolností pri posúdení závažnosti porušenia na účely stanovenia výšky pokuty, medzi ktoré patria najmä vlastná povaha porušenia, jeho konkrétny dopad, ak je merateľný, geografický rozsah dotknutého trhu a nevyhnutný odstrašujúci dosah pokuty. Aj keď usmernenia nestanovujú, že výška pokút bude vypočítaná v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli zohľadnené pri určení výšky pokuty s cieľom dodržať všeobecné zásady práva Spoločenstva, ak to vyžadujú okolnosti.

Z toho vyplýva, že hoci nemožno poprieť, že obrat vzťahujúci sa na dotknuté výrobky môže predstavovať vhodný základ na účely posúdenia zásahov do hospodárskej súťaže na trhu týchto výrobkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, nič to nemení na skutočnosti, že táto okolnosť nepredstavuje jediné kritérium, podľa ktorého musí Komisia posúdiť závažnosť porušenia.

(pozri body 316 – 318)