Spojené veci T‑50/06 RENV II a T‑69/06 RENV II

Írsko

a

Aughinish Alumina Ltd

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc — Smernica 92/81/EHS — Spotrebné dane z minerálnych olejov — Minerálne oleje používané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého — Oslobodenie od spotrebnej dane — Existujúca pomoc alebo nová pomoc — Článok 1 písm. b) body i), iii) a iv) nariadenia (ES) č. 659/1999 — Právna istota — Legitímna dôvera — Primeraná lehota — Zásada riadnej správy vecí verejných — Zneužitie právomoci — Povinnosť odôvodnenia — Pojem štátna pomoc — Výhoda — Vplyv na obchod medzi členskými štátmi — Skreslenie hospodárskej súťaže“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 22. apríla 2016

1. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Právna istota – Zahrnutie – Zásada estoppel – Vylúčenie

2. Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Dosah – Nezmeniteľnosť aktov inštitúcií – Dodržanie pravidiel právomoci a procesných pravidiel – Povinnosť zabrániť nesúladu, ku ktorému môže dôjsť pri výkone jednotlivých ustanovení práva Únie – Dosah a dôsledky v oblasti štátnej pomoci

   (Článok 88 ES)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Právomoci Rady a Komisie – Rozhodnutie Rady, ktorým sa členskému štátu v súlade so smernicou 92/81 povoľuje zaviesť oslobodenie od spotrebných daní – Neexistencia vplyvu na rozdelenie uvedených právomocí Zmluvou

   (Články 87 ES, 88 ES a 93 ES; smernica Rady 92/81, článok 8 ods. 4 a 5; rozhodnutie Rady 2001/224, odôvodnenie 5 a článok 1 ods. 2)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie vzhľadom na objektívnu situáciu, nezávisle od správania inštitúcií – Rozhodnutie Rady, ktorým sa členskému štátu v súlade so smernicou 92/81 povoľuje zaviesť oslobodenie od spotrebných daní – Posúdenie Komisie týkajúce sa neexistencie skreslenia hospodárskej súťaže a prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu v tomto rámci – Neexistencia vplyvu na voľnú úvahu Komisie v oblasti štátnej pomoci – Neexistencia porušenia zásad právnej istoty a potrebného účinku, ako aj článku 8 ods. 5 smernice 92/81

   (Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 ES; smernica Rady 92/81, článok 8 ods. 4 a 5)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Prijatie príkazu na pozastavenie vyplácania údajnej pomoci – Povinnosť Komisie prijať také rozhodnutie – Neexistencia

   (Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 11 ods. 1)

6. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti

   (Články 230 a 253 ES)

7. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Dosah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci – Kvalifikácia narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi

   (Článok 87 ods. 1 ES a článok 253 ES)

8. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Prevádzková pomoc – Pomoc malého rozsahu a malosť podniku nevylučujúce a priori ovplyvnenie obchodu

   (Článok 87 ods. 1 ES)

9. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie oslobodenia od dane určitým podnikom orgánmi verejnej moci – Zahrnutie – Existujúca pomoc – Podmienka – Skutočné vyplatenie poskytnutej pomoci

   [Články 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b) bod i)]

10. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Konanie o preskúmaní pomoci – Odlišné konania – Účinok rozhodnutia o nezlučiteľnosti

    (Článok 88 ES)

11. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Posúdenie v čase prijatia rozhodnutia Komisie – Zmena právneho režimu pred prijatím rozhodnutia – Dôsledky – Uplatnenie hmotnoprávnych noriem účinných v čase prijatia rozhodnutia Komisie – Časová pôsobnosť procesných pravidiel – Kodifikácia pravidiel judikatúry – Posúdenie

    [Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b), článok 4 ods. 6 a článok 15]

12. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Zmena oznámenej pomoci na existujúcu pomoc – Podmienky – Právomoc dotknutého členského štátu vykonať pomoc až po uplynutí lehoty na začatie konania vo veci formálneho zisťovania

    (Článok 88 ES)

13. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Neexistencia vyšetrovania novej pomoci počas relatívne dlhého obdobia – Zmena na existujúcu pomoc – Neprípustnosť

    (Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 15)

14. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Zmena novej pomoci na existujúcu pomoc – Desaťročná premlčacia lehota na vymáhanie protiprávnej pomoci – Časová pôsobnosť

    (Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 11 ods. 2 a článok 15)

15. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Desaťročná premlčacia lehota podľa článku 15 nariadenia č. 659/1999 – Začiatok plynutia premlčacej lehoty – Dátum poskytnutia pomoci príjemcovi

    (Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 15)

16. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 88 ES – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Podmienky a obmedzenia – Ukončenie legitímnej dôvery zverejnením rozhodnutia začať konanie vo veci formálneho zisťovania v prípade výnimočných okolností

    (Články 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1; smernica Rady 92/81)

17. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania o štátnom opatrení – Povinnosť vydať rozhodnutie v primeranej lehote – Porušenie – Neexistencia prekážky vymáhania pomoci – Hranice – Porušenie práva na obhajobu

    (Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 7 ods. 6 a článok 13 ods. 2)

18. Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie ich pripomienok – Vylúčenie dotknutých osôb z možnosti uplatnenia práv na obhajobu

    (Článok 88 ods. 2 ES)

19. Súdne konanie – Trovy konania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, na úhradu časti svojich vlastných trov konania

    [Článok 225 ES; Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 135]

1.  Zásada estoppel je anglosaský právny inštitút, ktorý ako taký neexistuje v práve Európskej únie, čo nebráni tomu, aby sa niektoré zásady ako zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery a niektoré pravidlá ako pravidlo nemo potest venire contra factum proprium v ňom zakotvené nemohli považovať za zásady a pravidlá, ktoré s touto zásadou súvisia alebo sú jej príbuzné. Výhrada sa preto musí odmietnuť ako právne nedôvodná v rozsahu, v akom je založená na porušení zásady estoppel, čím nie je dotknutá možnosť preskúmať tvrdenia príslušnej strany, pokiaľ ich možno považovať za tvrdenia na podporu žalobného dôvodu v podstate založeného na zásadách právnej istoty alebo ochrany legitímnej dôvery.

   (pozri bod 56)

2.  Zásada právnej istoty predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej cieľom je zabezpečiť predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov spadajúcich do rámca práva Únie. Na tento účel je nevyhnutné, aby inštitúcie rešpektovali nezmeniteľnosť aktov, ktoré prijali a ktoré ovplyvňujú právne a faktické postavenie právnych subjektov, takže tieto akty budú môcť zmeniť len pri dodržaní pravidiel právomoci a procesných pravidiel.

   Dodržanie zásady právnej istoty tiež vyžaduje, aby inštitúcie zásadne predchádzali nezrovnalostiam, ku ktorým môže dochádzať pri vykonávaní jednotlivých ustanovení práva Únie, a to osobitne v prípade, keď tieto ustanovenia sledujú rovnaký cieľ, ako je cieľ nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu. V oblasti štátnej pomoci v tejto súvislosti zásada právnej istoty vyžaduje, že ak Komisia z dôvodu porušenia svojej povinnosti náležitej starostlivosti vytvorila nejasnú situáciu tým, že do uplatniteľnej právnej úpravy zaviedla prvky neistoty a nejasnosti v spojení s okolnosťou, že napriek svojej vedomosti o dotknutej pomoci dlhodobo nekonala, prináleží jej vyjasniť uvedenú situáciu skôr, než podnikne akékoľvek opatrenia s cieľom nariadiť vrátenie už poskytnutej pomoci.

   (pozri body 59, 218)

3.  Postup stanovený v článku 8 ods. 4 smernice 92/81 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, ktorý Rade priznáva právomoc na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav, ktoré nie sú upravené v uvedenej smernici, a to z dôvodov osobitných politík, má odlišný účel a pôsobnosť než režim zavedený v článku 88 ES.

   Vzhľadom na to rozhodnutie Rady, ktorým sa členskému štátu v súlade s článkom 8 ods. 4 tejto smernice povoľuje zaviesť oslobodenie od spotrebných daní, nemôže mať za následok to, že by sa Komisii bránilo vo výkone právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva, a v dôsledku toho ani začatiu postupu upravenému v článku 88 ES na účely posúdenia, či toto oslobodenie predstavuje štátnu pomoc, a ak je to potrebné, ani prijatiu na konci tohto postupu rozhodnutia, ktorým sa konštatuje existencia takejto pomoci.

   Okrem toho okolnosť, že rozhodnutia Rady o povolení priznávajú úplné oslobodenie od spotrebných daní stanovením presných geografických a časových podmienok a že tieto podmienky členské štáty prísne dodržiavajú, nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Radu a Komisiu, a teda nemôže Komisiu pozbaviť výkonu jej právomocí.

   Z toho vyplýva, že postupom stanoveným v článku 88 ES na účely preskúmania, či oslobodenie od spotrebných daní predstavuje štátnu pomoc, a prijatím rozhodnutia, ktorým sa konštatuje existencia takejto pomoci na koniec tohto postupu, bez predchádzajúceho vykonania postupu stanoveného v článku 8 ods. 5 smernice 92/81, hoci článok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224 o znížených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z určitých minerálnych olejov použitých na zvláštne účely výslovne povoľoval dotknutému členskému štátu pokračovať v uplatňovaní tohto oslobodenia od dane, Komisia neporušuje zásady právnej istoty a potrebného účinku aktov inštitúcií, a ani článok 8 ods. 5 smernice 92/81. Rozhodnutia Rady o povolení prijaté na návrh Komisie môžu mať totiž účinky len v oblasti, na ktorú sa vzťahujú pravidlá v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, bez vplyvu na účinky prípadného rozhodnutia, aké môže Komisia prijať v rámci výkonu svojich právomocí v oblasti štátnej pomoci.

   (pozri body 62 – 64, 66, 69, 73, 91)

4.  Pojem štátna pomoc zodpovedá objektívnej situácii a nezávisí od správania alebo vyhlásení inštitúcií. Preto skutočnosť, že Komisia sa pri prijímaní rozhodnutí Rady podľa článku 8 ods. 4 smernice 92/81 o zosúladení štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov domnievala, že oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého nevedú k skresleniu hospodárskej súťaže a nie sú prekážkou riadneho fungovania spoločného trhu, nemôže brániť tomu, aby boli uvedené oslobodenia od dane kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ak sú podmienky existencie štátnej pomoci splnené. Z toho a fortiori vyplýva, že Komisia nie je na účely kvalifikácie oslobodení od spotrebnej dane ako štátnej pomoci viazaná posúdeniami Rady v rámci jej rozhodnutí v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, podľa ktorých uvedené oslobodenia nevedú k skresleniu hospodárskej súťaže a nie sú prekážkou pre riadne fungovanie spoločného trhu.

   Z toho vyplýva, že postupom stanoveným v článku 88 ES na účely preskúmania, či sporné oslobodenie od dane predstavuje štátnu pomoc, a prijatím rozhodnutia, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vrátenie na koniec tohto postupu, Komisia len vykonávala právomoci, ktoré jej zveruje Zmluva o ES v oblasti štátnej pomoci, a že tým neporušila ani zásady právnej istoty a potrebného účinku aktov inštitúcií, ani článok 8 ods. 5 smernice 92/81.

   (pozri body 69 – 71, 74, 88)

5.  Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 o uplatňovaní článku 88 ES neukladá Komisii povinnosť, aby pri splnení určitých podmienok prijala príkaz na pozastavenie vyplácania protiprávnej pomoci, ale len stanovuje, že takýto príkaz môže prijať, ak ho považuje za nevyhnutný.

   (pozri body 79, 259)

6.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 97)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 99, 100)

8.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 112 – 115, 120, 122, 124, 127)

9.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 117, 201)

10.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 139)

11.  Aj keď zaručenie zásad právnej istoty a legitímnej dôvery stanovuje obmedzenia okamžitého uplatnenia hmotnoprávnych pravidiel, tieto obmedzenia sa nemôžu uplatniť v prípade protiprávnej pomoci alebo oznámenej pomoci až do momentu, keď ju Komisia povolí. V štruktúre a logike kontroly štátnej pomoci táto situácia zjavne nie je okamžite a definitívne vytvorená oznámením alebo poskytnutím pomoci, ale ostáva otvorenou až do rozhodnutia orgánov Únie. V tomto kontexte prináleží Komisii uplatniť hmotnoprávne pravidlá účinné v čase, keď rozhoduje o predmetnej pomoci alebo o schéme pomoci, ako aj o ich zlučiteľnosti so spoločným trhom, jediné pravidlá, podľa ktorých sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, ktoré v tejto veci prijíma.

    Naproti tomu procesné pravidlá nemôžu upravovať procesné akty, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti týchto pravidiel. Procesné predpisy sa totiž všeobecne vzťahujú na konania, ktoré prebiehajú v čase nadobudnutia ich účinnosti. Situácia je však odlišná, pokiaľ ide o predpisy, ktorých cieľom je kodifikovať procesné pravidlá, ktoré už boli v súlade s judikatúrou Súdneho dvora uplatniteľné v čase, keď tieto procesné pravidlá nadobudli účinnosť.

    Je to tak najmä v prípade pravidla uvedeného v článku 4 ods. 6 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES, ktorý sa týka dôsledkov nečinnosti Komisie, pokiaľ ide o predbežné preskúmanie oznámenia o štátnej pomoci. Cieľom tohto pravidla bolo totiž kodifikovať niektoré procesné pravidlá, ktoré boli v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcou z rozsudku z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, už uplatniteľné v čase, keď tieto procesné pravidlá nadobudli účinnosť.

    (pozri body 140, 141, 169, 190, 228)

12.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri body 154, 156, 160, 229)

13.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 160)

14.  Článok 15 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES, ktorý upravuje zmenu novej pomoci na existujúcu pomoc po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty na vymáhanie protiprávnej pomoci, je procesné pravidlo, ktoré sa má uplatňovať od času, keď nadobudlo účinnosť. Keďže však tento článok neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie, pokiaľ ide o jeho časovú pôsobnosť, uplatňuje sa na všetky konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré prebiehali v čase tohto nadobudnutia účinnosti alebo ktoré počnúc týmto dátumom začali. Z toho vyplýva, že aj keby došlo k poskytnutiu pomoci skôr, ako nadobudol účinnosť článok 15 nariadenia č. 659/1999, účinkom tohto článku je aj tak začatie plynutia premlčacej lehoty 10 rokov stanovenej v tomto článku, ak bolo rozhodnutie o vymáhaní tejto pomoci prijaté ako v prejednávanej veci po tom, ako uvedený článok nadobudol účinnosť.

    (pozri bod 173)

15.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 181)

16.  Členský štát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s pravidlami postupu stanovenými v článku 88 ES, sa môže odvolávať na legitímnu dôveru podniku, ktorý je príjemcom, aby na súde Únie napadol platnosť rozhodnutia Komisie, ktoré mu nariaďuje vymáhať pomoc, nie však na to, aby sa vyhol povinnosti prijať opatrenia potrebné na účely jeho vykonania. Vzhľadom na podstatnú úlohu, akú má oznamovacia povinnosť v súvislosti s umožnením účinného preskúmania štátnej pomoci Komisiou, ktorá má kogentnú povahu, však môžu mať príjemcovia pomoci v zásade legitímnu dôveru, pokiaľ ide o zákonnosť uvedenej pomoci, len vtedy, keď bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v článku 88 ES a starostlivý hospodársky subjekt musí byť za bežných okolností schopný sa ubezpečiť, že uvedený postup bol dodržaný.

    Za týchto podmienok zdržanie Komisie pri rozhodnutí, že určitá pomoc je protiprávna a musí byť členským štátom zrušená a vymáhaná, môže za určitých okolností vyvolať v príjemcoch tejto pomoci legitímnu dôveru, ktorá môže brániť Komisii uložiť uvedenému členskému štátu povinnosť, aby nariadil vrátenie tejto pomoci. Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce zo zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty takáto nejasná situácia vytvorená rozhodnutiami Rady prijatými na návrh Komisie, ktorými sa členskému štátu povoľuje zaviesť oslobodenia alebo zníženia spotrebnej dane podľa smernice 92/81 o zosúladení štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov, bráni len vymáhaniu pomoci poskytnutej na základe sporného oslobodenia od dane do dňa uverejnenia rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v Úradnom vestníku Európskej únie. Od uvedeného uverejnenia však príjemca pomoci musí vedieť, že ak sporné oslobodenie od dane predstavuje štátnu pomoc, musí byť povolené Komisiou v súlade s článkom 88 ES. Z toho vyplýva, že uverejnenie rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania skutočne ukončilo legitímnu dôveru, ktorú mohol predtým príjemca pomoci mať, pokiaľ ide o zákonnosť takéhoto oslobodenia od dane. Týmto uverejnením sa totiž odstraňuje akákoľvek neistota súvisiaca so znením rozhodnutí Rady o povolení, pokiaľ ide o skutočnosť, že predmetné opatrenia vyžadovali jej povolenie v súlade s článkom 88 ES, ak predstavujú štátnu pomoc.

    Napokon pokiaľ ide o výnimočné okolnosti, na základe ktorých mohla oprávnene vzniknúť legitímna dôvera príjemcu protiprávnej pomoci, že táto pomoc je zákonná, a pokiaľ nebola Komisii oznámená schéma pomoci, je irelevantné hovoriť o jej nečinnosti. Takéto riešenie platí aj v prípade, keď bola schéma pomoci vykonaná bez toho, aby bolo vopred oznámené vykonanie, ako to vyžaduje rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, a teda bez toho, aby bol v celom rozsahu dodržaný postup stanovený článkom 88 ES.

    (pozri body 214, 216, 223 – 225, 230, 252)

17.  Samotná skutočnosť, že nariadenie č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES okrem premlčacej lehoty 10 rokov od poskytnutia pomoci, po uplynutí ktorej už nemožno nariadiť vrátenie pomoci, nestanovuje žiadnu lehotu, a to ani orientačnú, na to, aby Komisia preskúmala protiprávnu pomoc, pričom podľa článku 13 ods. 2 uvedené nariadenie stanovuje, že Komisia nie je viazaná lehotou stanovenou v článku 7 ods. 6 tohto nariadenia, nebráni tomu, aby súd Únie overil, či táto inštitúcia dodržala primeranú lehotu alebo nekonala mimoriadne neskoro.

    Podľa článku 7 ods. 6 nariadenia č. 659/1999 je totiž referenčná lehota na ukončenie konania vo veci formálneho zisťovania v rámci oznámenej štátnej pomoci 18 mesiacov. Táto lehota, aj keď sa neuplatňuje na protiprávnu pomoc v súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, poskytuje užitočný referenčný bod na posúdenie primeranosti doby trvania konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa protiprávneho vykonania opatrenia.

    V tejto súvislosti sa lehota v trvaní niečo viac ako 49 mesiacov od prijatia rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania do prijatia rozhodnutia, ktorým sa konštatuje štátna pomoc a nariaďuje sa jej vymáhanie, ktorá je niečo viac ako dvojnásobok lehoty stanovenej v článku 7 ods. 6 nariadenia č. 659/1999 na ukončenie konania vo veci formálneho zisťovania v rámci oznámenej štátnej pomoci, zdá byť neprimeraná. Takáto lehota navyše nie je odôvodnená v prípade, keď ide o spisy, ktoré nevykazujú žiadne zrejmé ťažkosti a o ktorých si Komisia mohla utvoriť názor už pred začatím konania vo veci formálneho zisťovania.

    Porušenie zásady primeranej lehoty však neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého na konci tejto lehoty, pokiaľ nebolo zároveň porušené právo dotknutých podnikov na obhajobu.

    (pozri body 217, 234, 237 – 239, 242, 248, 259, 268 – 270)

18.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 271)

19.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri body 276, 277)