Spojené veci T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV

Írsko a i.

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc — Smernica 92/81/EHS — Spotrebné dane z minerálnych olejov — Minerálne oleje používané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého — Oslobodenie od spotrebnej dane — Súlad oslobodenia s rozhodnutím Rady o jeho povolení podľa článku 8 ods. 4 smernice 92/81 — Prezumpcia zákonnosti aktov Únie — Právna istota — Riadna správa vecí verejných“

Abstrakt rozsudku

1. Právo Únie – Zásady – Právna istota – Podmienky a obmedzenia – Potreba predchádzať nesúdržnému vykonávaniu rôznych ustanovení práva Únie

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie existencie prípadného narušenia hospodárskej súťaže – Vzťah pravidiel v oblasti harmonizácie daňových právnych predpisov s pravidlami v oblasti štátnej pomoci

   (Články 87 ES až 89 ES a 93 ES; smernica Rady 92/81, článok 8 ods. 4)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhod, ktoré možno pripísať štátu – Oslobodenie od spotrebnej dane povolené Radou na návrh Komisie v súlade so smernicou 92/81 – Výhody, ktoré možno pripísať Únii – Vylúčenie

   (Článok 87 ods. 1 ES; smernica Rady 92/81, článok 8 ods. 4)

1.  Cieľom zásady právnej istoty je zabezpečiť predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov spadajúcich do rámca práva Únie. Na tento účel je nevyhnutné, aby inštitúcie Únie rešpektovali nezmeniteľnosť aktov, ktoré prijali a ktoré ovplyvňujú právne a faktické postavenie právnych subjektov, takže tieto akty budú môcť zmeniť len pri dodržaní pravidiel právomoci a procesných pravidiel. Porušenia zásady právnej istoty sa však nemožno účinne dovolávať, ak právny subjekt, ktorého faktické a právne postavenie bolo dotknuté predmetným aktom, nedodržal podmienky, ktoré sú v ňom stanovené. Dodržanie zásady právnej istoty tiež vyžaduje, aby inštitúcie Únie zásadne predchádzali nezrovnalostiam, ku ktorým môže dochádzať pri vykonávaní jednotlivých ustanovení práva Únie, a to osobitne v prípade, keď tieto ustanovenia sledujú rovnaký cieľ, ako je cieľ nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

   (pozri bod 62)

2.  Pravidlá v oblasti harmonizácie vnútroštátnych daňových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v článku 93 ES a v smernici 92/81 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, a pravidlá v oblasti štátnej pomoci stanovené v článkoch 87 ES až 89 ES sledujú rovnaký cieľ, ktorým je podpora riadneho fungovania vnútorného trhu, najmä prostredníctvom boja proti narušeniu hospodárskej súťaže. Vzhľadom na spoločný cieľ týchto jednotlivých pravidiel treba pri ich jednotnom vykonávaní zastávať názor, že pojem „narušenie hospodárskej súťaže“ má rovnaký rozsah a význam v oblasti harmonizácie vnútroštátnych daňových právnych predpisov a v oblasti štátnej pomoci. Navyše pravidlá v oblasti harmonizácie vnútroštátnych daňových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v článku 93 ES a v smernici 92/81, výslovne priznávajú inštitúciám Únie, a to Komisii, ktorá navrhuje, a Rade, ktorá rozhoduje, zodpovednosť za posudzovanie, či prípadne došlo k narušeniu hospodárskej súťaže, aby tak určitému členskému štátu povolili alebo nepovolili uplatňovať alebo pokračovať v uplatňovaní určitého oslobodenia od zosúladenej spotrebnej dane podľa článku 8 ods. 4 smernice 92/81, alebo či prípadne existuje nekalá súťaž alebo narušenie fungovania vnútorného trhu odôvodňujúce opätovné preskúmanie povolenia, ktoré už bolo vydané na základe posledného uvedeného článku, a to v súlade s článkom 8 ods. 5 smernice 92/81. V prípade, ak je výsledok takéhoto posúdenia negatívny, Komisia Rade navrhne, aby nepovolila navrhované oslobodenie od dane, prípadne aby zrušila alebo zmenila už vydané povolenie oslobodenia. Ak Rada v tejto súvislosti dospeje k odlišnému posúdeniu, Komisia môže využiť právomoci, ktoré má na základe článku 230 ES, a podať na súd Únie žalobu o neplatnosť rozhodnutia Rady o povolení oslobodenia od dane alebo o zachovaní už vydaného povolenia oslobodenia, aby uvedený súd preskúmal, či toto oslobodenie od dane objektívne neviedlo k nijakému narušeniu hospodárskej súťaže, nekalej súťaže ani k narušeniu fungovania vnútorného trhu. Komisia však v čase platnosti povolenia vydaného Radou nemôže rozhodnúť, že oslobodenia poskytnuté členskými štátmi predstavujú opatrenia, ktoré jej majú byť z dôvodu dohľadu nad štátnou pomocou oznámené, pretože zo samotnej skutočnosti, že Rada udelila povolenie, vyplýva, že vylúčila akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže, a v prípade neexistencie takéhoto narušenia nemôže existovať ani pomoc, ktorú Zmluva zakazuje.

   (pozri body 72, 84 – 110)

3.  Na to, aby bolo možné výhody kvalifikovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, musia byť najmä pripísateľné nezávislému a jednostrannému rozhodnutiu dotknutých členských štátov.

   To nie je prípad oslobodení od spotrebných daní, poskytnutých niektorými členskými štátmi na základe rozhodnutí Rady o ich povolení, ktoré boli vydané na návrh Komisie v súlade so smernicou 92/81 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, a v súlade so všetkými podmienkami, ktoré sú v týchto rozhodnutiach formulované. Uvedené výhody sa majú pripísať Únii, ktorá prostredníctvom jednej zo svojich inštitúcií povolila dotknutým členským štátom pokračovať v uplatňovaní výnimiek, najmä s tým, že tieto oslobodenia nespôsobujú narušenie hospodárskej súťaže.

   Z toho vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení boli platné a neboli zmenené Radou ani zrušené súdom Únie, Komisia nemohla ani pri výkone svojich takmer výlučných právomocí, ktoré má na základe článkov 87 ES a 88 ES, kvalifikovať uvedené oslobodenia ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Navyše, keďže procesné povinnosti uvedené v článku 88 ES vyplývali z kvalifikácie dotknutých opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, Komisia nemohla dotknutým členským štátom dôvodne vytýkať, že jej neoznámili sporné oslobodenia od dane, ktoré na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení a v súlade s podmienkami, ktoré sú v nich formulované, poskytovali.

   (pozri body 74, 98, 99)

Spojené veci T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV

Írsko a i.

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc — Smernica 92/81/EHS — Spotrebné dane z minerálnych olejov — Minerálne oleje používané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého — Oslobodenie od spotrebnej dane — Súlad oslobodenia s rozhodnutím Rady o jeho povolení podľa článku 8 ods. 4 smernice 92/81 — Prezumpcia zákonnosti aktov Únie — Právna istota — Riadna správa vecí verejných“

Abstrakt rozsudku

1. Právo Únie – Zásady – Právna istota – Podmienky a obmedzenia – Potreba predchádzať nesúdržnému vykonávaniu rôznych ustanovení práva Únie

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie existencie prípadného narušenia hospodárskej súťaže – Vzťah pravidiel v oblasti harmonizácie daňových právnych predpisov s pravidlami v oblasti štátnej pomoci

   (Články 87 ES až 89 ES a 93 ES; smernica Rady 92/81, článok 8 ods. 4)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhod, ktoré možno pripísať štátu – Oslobodenie od spotrebnej dane povolené Radou na návrh Komisie v súlade so smernicou 92/81 – Výhody, ktoré možno pripísať Únii – Vylúčenie

   (Článok 87 ods. 1 ES; smernica Rady 92/81, článok 8 ods. 4)

1.  Cieľom zásady právnej istoty je zabezpečiť predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov spadajúcich do rámca práva Únie. Na tento účel je nevyhnutné, aby inštitúcie Únie rešpektovali nezmeniteľnosť aktov, ktoré prijali a ktoré ovplyvňujú právne a faktické postavenie právnych subjektov, takže tieto akty budú môcť zmeniť len pri dodržaní pravidiel právomoci a procesných pravidiel. Porušenia zásady právnej istoty sa však nemožno účinne dovolávať, ak právny subjekt, ktorého faktické a právne postavenie bolo dotknuté predmetným aktom, nedodržal podmienky, ktoré sú v ňom stanovené. Dodržanie zásady právnej istoty tiež vyžaduje, aby inštitúcie Únie zásadne predchádzali nezrovnalostiam, ku ktorým môže dochádzať pri vykonávaní jednotlivých ustanovení práva Únie, a to osobitne v prípade, keď tieto ustanovenia sledujú rovnaký cieľ, ako je cieľ nenarušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

   (pozri bod 62)

2.  Pravidlá v oblasti harmonizácie vnútroštátnych daňových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v článku 93 ES a v smernici 92/81 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, a pravidlá v oblasti štátnej pomoci stanovené v článkoch 87 ES až 89 ES sledujú rovnaký cieľ, ktorým je podpora riadneho fungovania vnútorného trhu, najmä prostredníctvom boja proti narušeniu hospodárskej súťaže. Vzhľadom na spoločný cieľ týchto jednotlivých pravidiel treba pri ich jednotnom vykonávaní zastávať názor, že pojem „narušenie hospodárskej súťaže“ má rovnaký rozsah a význam v oblasti harmonizácie vnútroštátnych daňových právnych predpisov a v oblasti štátnej pomoci. Navyše pravidlá v oblasti harmonizácie vnútroštátnych daňových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v článku 93 ES a v smernici 92/81, výslovne priznávajú inštitúciám Únie, a to Komisii, ktorá navrhuje, a Rade, ktorá rozhoduje, zodpovednosť za posudzovanie, či prípadne došlo k narušeniu hospodárskej súťaže, aby tak určitému členskému štátu povolili alebo nepovolili uplatňovať alebo pokračovať v uplatňovaní určitého oslobodenia od zosúladenej spotrebnej dane podľa článku 8 ods. 4 smernice 92/81, alebo či prípadne existuje nekalá súťaž alebo narušenie fungovania vnútorného trhu odôvodňujúce opätovné preskúmanie povolenia, ktoré už bolo vydané na základe posledného uvedeného článku, a to v súlade s článkom 8 ods. 5 smernice 92/81. V prípade, ak je výsledok takéhoto posúdenia negatívny, Komisia Rade navrhne, aby nepovolila navrhované oslobodenie od dane, prípadne aby zrušila alebo zmenila už vydané povolenie oslobodenia. Ak Rada v tejto súvislosti dospeje k odlišnému posúdeniu, Komisia môže využiť právomoci, ktoré má na základe článku 230 ES, a podať na súd Únie žalobu o neplatnosť rozhodnutia Rady o povolení oslobodenia od dane alebo o zachovaní už vydaného povolenia oslobodenia, aby uvedený súd preskúmal, či toto oslobodenie od dane objektívne neviedlo k nijakému narušeniu hospodárskej súťaže, nekalej súťaže ani k narušeniu fungovania vnútorného trhu. Komisia však v čase platnosti povolenia vydaného Radou nemôže rozhodnúť, že oslobodenia poskytnuté členskými štátmi predstavujú opatrenia, ktoré jej majú byť z dôvodu dohľadu nad štátnou pomocou oznámené, pretože zo samotnej skutočnosti, že Rada udelila povolenie, vyplýva, že vylúčila akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže, a v prípade neexistencie takéhoto narušenia nemôže existovať ani pomoc, ktorú Zmluva zakazuje.

   (pozri body 72, 84 – 110)

3.  Na to, aby bolo možné výhody kvalifikovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, musia byť najmä pripísateľné nezávislému a jednostrannému rozhodnutiu dotknutých členských štátov.

   To nie je prípad oslobodení od spotrebných daní, poskytnutých niektorými členskými štátmi na základe rozhodnutí Rady o ich povolení, ktoré boli vydané na návrh Komisie v súlade so smernicou 92/81 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, a v súlade so všetkými podmienkami, ktoré sú v týchto rozhodnutiach formulované. Uvedené výhody sa majú pripísať Únii, ktorá prostredníctvom jednej zo svojich inštitúcií povolila dotknutým členským štátom pokračovať v uplatňovaní výnimiek, najmä s tým, že tieto oslobodenia nespôsobujú narušenie hospodárskej súťaže.

   Z toho vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení boli platné a neboli zmenené Radou ani zrušené súdom Únie, Komisia nemohla ani pri výkone svojich takmer výlučných právomocí, ktoré má na základe článkov 87 ES a 88 ES, kvalifikovať uvedené oslobodenia ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Navyše, keďže procesné povinnosti uvedené v článku 88 ES vyplývali z kvalifikácie dotknutých opatrení ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, Komisia nemohla dotknutým členským štátom dôvodne vytýkať, že jej neoznámili sporné oslobodenia od dane, ktoré na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení a v súlade s podmienkami, ktoré sú v nich formulované, poskytovali.

   (pozri body 74, 98, 99)