Vec C-518/06

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Talianskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel — Články 43 ES a 49 ES — Smernica 92/49/EHS — Vnútroštátna právna úprava ukladajúca poisťovniam povinnosť uzavrieť zmluvu — Obmedzenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb — Sociálna ochrana osôb poškodených v dôsledku dopravnej nehody — Proporcionalita — Slobodná tvorba cien poisťovní — Zásada dohľadu členským štátom pôvodu“

Návrhy prednesené 9. septembra 2008 — generálny advokát J. Mazák   I ‐ 3495

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 28. apríla 2009   I ‐ 3531

Abstrakt rozsudku

1. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia

   (Článok 43 ES a 49 ES)

2. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Priame poistenie s výnimkou životného poistenia – Smernica 92/49

   (Smernica Rady 92/49, články 6, 29 a 39)

3. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Priame poistenie s výnimkou životného poistenia – Smernica 92/49

   (Smernica Rady 92/49, článok 9)

1.  Povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pre všetky poisťovne, vrátane tých, ktorých hlavné sídlo je v inom členskom štáte, ale ktoré vykonávajú činnosť v prvom členskom štáte, ktorú zavádza právna úprava členského štátu, obmedzuje slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ktoré vyplývajú z článkov 43 ES a 49 ES. Takéto opatrenie sa totiž týka prístupu dotknutých subjektov na trh, osobitne ak ukladá poisťovniam nielen povinnosť prevziať všetky riziká, ktoré sú im navrhnuté, ale aj požiadavky týkajúce sa znížených sadzieb. Povinnosť uzavrieť zmluvu v rozsahu, v akom má pre tieto spoločnosti za následok zmeny a náklady takéhoto rozsahu, znižuje atraktívnosť prístupu na trh tohto štátu a v prípade prístupu znižuje možnosť dotknutých podnikov vytvárať bez ďalšieho účinnú hospodársku súťaž vo vzťahu k podnikom tradične v ňom usadených.

   Táto povinnosť je však vhodná na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Samotným cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je tak zaručiť náhradu škody osobám poškodených v dôsledku dopravnej nehody. Na tento cieľ sociálnej ochrany, ktorý sa vníma najmä ako záruka primeraného odškodnenia týchto osôb, sa môže prihliadnuť ako na naliehavý dôvod všeobecného záujmu. Na druhej strane nie je nevyhnutné, vzhľadom na kritérium proporcionality, aby obmedzujúce opatrenie stanovené orgánmi členského štátu zodpovedalo koncepcii prijatej všetkými členskými štátmi, čo sa týka spôsobov ochrany legitímneho záujmu. Skutočnosť, že niektoré členské štáty sa rozhodli stanoviť iný režim na zabezpečenie toho, že každý vlastník vozidla môže uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel za primerané ceny, nemôže preukázať, že povinnosť uzavrieť zmluvu ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Nakoniec, vzhľadom na kritérium proporcionality, povinnosť uzavrieť zmluvu nebráni poisťovniam vypočítať vyššiu sadzbu pre poistníka s bydliskom alebo so sídlom v oblasti charakterizovanej vysokým počtom poistných udalostí ako pre poistníka s bydliskom alebo so sídlom v oblasti so zníženým rizikom.

   (pozri body 67, 70, 71, 74, 75, 83, 85, 91, 93)

2.  Články 6, 29 a 39 smernice Rady 92/49 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239 a 88/357 (tretia smernica o neživotnom poistení) členskému štátu zakazujú, aby zaviedol režim predchádzajúceho súhlasu alebo systematického oznamovania sadzieb poistného, ktoré poisťovňa chce používať na jeho území vo svojich vzťahoch s poistníkmi. To nie je prípad vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá

   —	po prvé nezavádza systém predchádzajúceho súhlasu ani systematického oznamovania sadzieb poistného,

   —

   po druhé neukladá poisťovniam povinnosť určovať vlastné ceny podľa priemeru na trhu, ale práve naopak, stanovuje, že poisťovne vypočítavajú sadzby poistného v súlade so svojimi vlastnými technickými údajmi, pričom spresňuje, že ak tieto údaje nie sú k dispozícii, poisťovňa môže použiť štatistické údaje o trhu, a

   —

   po tretie v rozsahu, v akom môže mať vplyv na ceny tým, že vyznačuje technický rámec, v ktorom musia poisťovne vypočítať svoje sadzby, zavádza také obmedzenie slobodnej tvorby cien, aké smernica 92/49 nezakazuje. Nemožno totiž vychádzať z domnienky o úplnej harmonizácii cenovej oblasti v odvetví neživotného poistenia, ktorá vylučuje akékoľvek vnútroštátne opatrenie spôsobilé vplývať na sadzby poistného, pokiaľ normotvorca Spoločenstva v tomto smere zjavne neprejavil vôľu.

   (pozri body 100, 103 — 106)

3.  Článok 9 smernice 92/49 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239 a 88/357 (tretia smernica o neživotnom poistení) definuje pôsobnosť zásady dohľadu členským štátom pôvodu demonštratívnym spôsobom, keďže uvádza, že finančný dohľad zahŕňa „najmä“ overenie stavu solventnosti a zriadenia technických rezerv. Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že úmyslom normotvorcu Spoločenstva bolo stanoviť, že členský štát pôvodu má výlučnú kontrolnú právomoc, ktorá sa vzťahuje až na obchodné činnosti poisťovní. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie nevylučuje možnosť kontrol, aké vykonáva hostiteľský členský štát, čo sa týka spôsobov, akými poisťovne podnikajúce v tomto štáte na základe slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb vypočítavajú svoje sadzby poistného, ako aj uplatňovanie sankcií.

   (pozri body 109, 116, 117)