Vec C-445/06

Danske Slagterier

proti

Spolkovej republike Nemecko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Opatrenia s rovnakým účinkom — Politika hygieny — Obchod v rámci Spoločenstva — Čerstvé mäso — Veterinárne kontroly — Mimozmluvná zodpovednosť členského štátu — Premlčacia lehota — Určenie ujmy“

Návrhy prednesené 4. septembra 2008 — generálna advokátka V. Trstenjak   I ‐ 2124

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. marca 2009   I ‐ 2168

Abstrakt rozsudku

1. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov v oblasti politiky hygieny – Obchod s čerstvým mäsom v rámci Spoločenstva – Veterinárne kontroly – Smernice 64/433 a 89/662 – Nesprávne prebratie a uplatňovanie – Povinnosť členského štátu nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

   (Článok 28 ES; smernica Rady 64/433, zmenená a doplnená smernicou 91/497, a smernica Rady 89/662)

2. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

3. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

   (Článok 226 ES)

4. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie povinnosti prebrať smernicu zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

5. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

   (Články 226 ES a 234 ES)

1.  Zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva Spoločenstva, ktoré sú mu pripísateľné, je súčasťou systému Zmluvy. Poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, keď sú splnené tri predpoklady, to znamená, že porušená právna norma Spoločenstva má za cieľ priznať jednotlivcom práva, že porušenie je dostatočne závažné a že medzi týmto porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť.

   V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvú podmienku, má článok 28 ES priamy účinok tým, že priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi, a že porušenie tohto ustanovenia môže založiť nárok na náhradu škody.

   Právo priznané článkom 28 ES je spresnené a konkretizované smernicou 64/433 o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú obchod s čerstvým mäsom, zmenenou a doplnenou smernicou 91/497 a smernicou 89/662 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu. Voľný pohyb tovarov je totiž jedným z cieľov týchto smerníc, ktoré prostredníctvom odstránenia rôznorodostí, ktoré existujú medzi členskými štátmi v oblasti zdravotných predpisov pre čerstvé mäso, sa zacieľujú na podporu obchodu v rámci Spoločenstva. Osobitne zákaz brániť dovozu čerstvého mäsa uložený členským štátom, okrem prípadu, keď tovar nezodpovedá podmienkam, ktoré určujú smernice Spoločenstva, alebo za určitých veľmi osobitých okolností, napríklad počas epidémií, zakladá jednotlivcom právo obchodovať s čerstvým mäsom v inom členskom štáte v súlade s požiadavkami Spoločenstva.

   Z toho vyplýva, že jednotlivci, ktorým vznikla škoda v dôsledku nesprávneho prebratia a uplatnenia smerníc 64/433 a 89/662, sa môžu domáhať práva na voľný pohyb tovarov s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči štátu z dôvodu porušenia práva Spoločenstva.

   (pozri body 19, 20, 22 — 24, 26, bod 1 výroku)

2.  Pokiaľ neexistuje právna úprava Spoločenstva, potom je úlohou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby označil príslušné súdne orgány a upravil konania o žalobách, ktorých cieľom je zabezpečiť úplné zachovanie práv, ktorých sa subjekty práva domáhajú na základe práva Spoločenstva. V rámci vnútroštátneho práva o zodpovednosti má teda štát napraviť následky škody spôsobenej jednotlivcom porušením práva Spoločenstva, pričom podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi úpravami v oblasti náhrady škody, najmä lehota, musia dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity.

   Pokiaľ ide o poslednú uvedenú zásadu, stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je zlučiteľné s právom Spoločenstva. Tieto lehoty totiž nemôžu viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Spoločenstva. V tejto súvislosti sa vnútroštátna trojročná prekluzívna lehota javí ako primeraná.

   Aby však splnila svoju funkciu záruky právnej istoty, musí byť premlčacia lehota stanovená vopred. Situácia, ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom právnej neistoty, teda môže byť porušením zásady efektivity, pretože náhrada škôd spôsobených jednotlivcom, ktoré im vznikli z dôvodu porušení práva Spoločenstva, ktoré sú pripísateľné členskému štátu, môžu byť prakticky nadmerne sťažené, ak poškodení jednotlivci nemôžu určiť uplatniteľnú premlčaciu lehotu s primeraným stupňom určitosti. Úlohou vnútroštátneho súdu, so zreteľom na všetky skutočnosti charakterizujúce právnu a skutkovú situáciu v čase skutkových okolností, je so zreteľom na zásadu efektivity overiť, či analogické použitie lehoty, ktorú stanovuje vnútroštátny právny predpis, na návrhy na náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia práva Spoločenstva dotknutým členským štátom, bolo dostatočne predvídateľné subjektom práva.

   Pokiaľ ide o zlučiteľnosť analogického použitia takejto lehoty so zásadou efektivity, je tiež úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či z dôvodu tohto použitia podmienky náhrady škôd spôsobených jednotlivcom, ktoré im vznikli z dôvodu porušenia práva Spoločenstva týmto členským štátom, neboli menej priaznivé než tie, ktoré sú uplatniteľné na náhradu podobných škôd, ktoré majú vnútroštátnu povahu.

   (pozri body 31 — 35)

3.  Právo Spoločenstva v prípade, že Komisia Európskych spoločenstiev začala konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, nevyžaduje, aby plynutie premlčacej lehoty práva na náhradu škody v dôsledku zodpovednosti štátu za porušenie práva Spoločenstva, ktorú stanovuje vnútroštátna právna úprava, bolo počas tohto konania prerušené alebo zastavené.

   Skutočnosť, že účinkom podania žaloby o nesplnenie povinnosti nie je prerušenie alebo zastavenie plynutia premlčacej lehoty, totiž neznemožňuje ani nadmerne nesťažuje výkon práv subjektom práva, ktorých sa domáha na základe práva Spoločenstva, keďže jednotlivec môže podať návrh na náhradu škody v rámci konaní, ktoré upravuje s týmto cieľom vnútroštátne právo, bez toho, aby sa počkalo na vyhlásenie rozsudku, ktorým sa určuje, že členský štát porušil právo Spoločenstva.

   Navyše vzhľadom na osobitosti konania na základe článku 226 ES v porovnaní s vnútroštátnymi procesnými pravidlami vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje prerušenie alebo zastavenie plynutia premlčacej lehoty v prípade, že Komisia začala takéto konanie, dodržiava zásadu ekvivalencie.

   (pozri body 39, 42, 45, 46, bod 2 výroku)

4.  Právo Spoločenstva nebráni tomu, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o zodpovednosť štátu z dôvodu nesprávneho prebratia smernice začala plynúť vtedy, keď vzniknú prvé škody v dôsledku tohto nesprávneho prebratia a keď možno očakávať vznik ďalších škôd, aj keď tento deň predchádza správnemu prebratiu tejto smernice.

   Skutočnosť, že premlčacia lehota, ktorú stanovuje vnútroštátne právo, začína plynúť od tohto dňa, nemôže totiž prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Spoločenstva.

   (pozri body 49, 56, bod 3 výroku)

5.  Právo Spoločenstva nebráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že jednotlivcovi nemôže byť nahradená škoda, ktorej vzniku úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredišiel využitím opravného prostriedku, pod podmienkou, že od poškodeného je možné primerane požadovať využitie takéhoto opravného prostriedku, čo posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti veci samej je úlohou vnútroštátneho súdu.

   Pravdepodobnosť, že vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na základe článku 234 ES, alebo existencia žaloby o nesplnenie povinnosti, ktorú prejednáva Súdny dvor, nemôžu ako také dostatočne odôvodniť záver, že využitie opravného prostriedku je neprimerané.

   Po prvé objasnenia, ktoré získa vnútroštátny súd na základe podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania, mu totiž umožňujú uľahčiť uplatňovanie práva Spoločenstva tak, že použitie tohto nástroja spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi nijako neprispieva k tomu, že subjekt práva má nadmerne sťažený výkon práv, ktorých sa dovoláva na základe právneho poriadku Spoločenstva. Preto nie je neprimerané nepoužiť opravný prostriedok iba z toho dôvodu, že bude pravdepodobne dôvodom na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

   Po druhé konanie na základe článku 226 ES je absolútne nezávislé od vnútroštátnych konaní a nenahrádza ich. Žaloba o nesplnenie povinnosti je totiž objektívnou kontrolou zákonnosti vo všeobecnom záujme. Hoci výsledok takejto žaloby môže slúžiť záujmom subjektu práva, nič to nemení na tej skutočnosti, že je preňho primerané, aby predišiel vzniku škody tým, že využije všetky prostriedky, ktoré sú mu dostupné, to znamená, že použije dostupné opravné prostriedky.

   (pozri body 65, 67, 69, bod 4 výroku)