Vec C-220/06

Asociación Profesional de Empresas de Reparto y Manipulado de Correspondencia

proti

Administración General del Estado

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Audiencia Nacional)

„Verejné zmluvy — Liberalizácia poštových služieb — Smernice 92/50/EHS a 97/67/ES — Články 43 ES, 49 ES a 86 ES — Vnútroštátna právna úprava, ktorá orgánom verejnej správy umožňuje uzatvárať mimo rámca pravidiel verejného obstarávania dohody týkajúce sa tak vyhradených, ako aj nevyhradených poštových služieb s verejnoprávnou spoločnosťou, ktorá je v danom členskom štáte poskytovateľom univerzálnej poštovej služby“

Návrhy prednesené 20. septembra 2007 — generálny advokát Y. Bot   I - 12179

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. decembra 2007   I - 12201

Abstrakt rozsudku

1. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Poskytovanie vyhradených poštových služieb v súlade so smernicou 97/67 – Zadanie verejnoprávnej akciovej spoločnosti, ktorá je poskytovateľom univerzálnej poštovej služby a v úplnom vlastníctve verejných orgánov, mimo rámca pravidiel verejného obstarávania

   (Články 43 ES a 49 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67)

2. Aproximácia právnych predpisov – Postupy verejného obstarávania služieb – Smernica 92/50 – Poskytovanie nevyhradených poštových služieb v zmysle smernice 97/67 – Zadanie verejnoprávnej akciovej spoločnosti, ktorá je poskytovateľom univerzálnej poštovej služby a v úplnom vlastníctve verejných orgánov, mimo rámca pravidiel verejného obstarávania

   (Smernica Rady 92/50; smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67)

3. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Poskytovanie nevyhradených poštových služieb v zmysle smernice 97/67 – Zadanie verejnoprávnej akciovej spoločnosti, ktorá je poskytovateľom univerzálnej poštovej služby a v úplnom vlastníctve verejných orgánov, mimo rámca pravidiel verejného obstarávania

   (Články 12 ES, 43 ES, 49 ES a 86 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67)

1.  Právo Spoločenstva treba vykladať v tom zmysle, že nie je prekážkou takej právnej úpravy členského štátu, ktorá orgánom verejnej správy umožňuje mimo rámca pravidiel verejného obstarávania zveriť poskytovanie poštových služieb vyhradených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb jednej verejnoprávnej akciovej spoločnosti, ktorej základné imanie je úplne vo vlastníctve štátu a ktorá je v danom štáte poskytovateľom univerzálnej poštovej služby.

   Článok 7 uvedenej smernice totiž umožňuje členským štátom vyhradiť určité poštové služby poskytovateľovi/poskytovateľom univerzálnej poštovej služby, pokiaľ je to nevyhnutné na zachovanie tejto služby. Preto pokiaľ sú určité poštové služby v súlade s touto smernicou vyhradené len jednému poskytovateľovi univerzálnej služby, sú tieto služby nevyhnutne vyňaté z hospodárskej súťaže a žiaden iný hospodársky subjekt nie je oprávnený ich ponúkať. Z toho vyplýva, že nie je možné uplatniť pravidlá Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, ktorých hlavným cieľom je voľný pohyb tovaru a služieb, ako aj otvorenie neskreslenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch.

   (pozri body 39 — 41, bod 1 výroku)

2.  Smernicu 92/50 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, zmenenú a doplnenú smernicou Komisie 2001/78, treba vykladať v tom zmysle, že je prekážkou takej právnej úpravy členského štátu, ktorá orgánom verejnej správy umožňuje mimo rámca pravidiel verejného obstarávania zveriť poskytovanie služieb, ktoré nie sú vyhradené v zmysle smernice 97/67 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, verejnoprávnej akciovej spoločnosti, ktorej základné imanie je úplne vo vlastníctve štátu a ktorá je v danom štáte poskytovateľom univerzálnej poštovej služby, pokiaľ dohody, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje, dosahujú príslušnú prahovú hodnotu, ako je stanovená v článku 7 ods. 1 smernice 92/50 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, zmenenej a doplnenej smernicou 2001/78, a sú zmluvami v zmysle článku 1 písm. a) smernice 92/50, zmenenej a doplnenej smernicou 2001/78, uzavretými písomne a majúcimi odplatný charakter, a nie jednostranným správnym aktom stanovujúcim povinnosti len na strane poskytovateľa, ktorý by bol značne vzdialený bežným podmienkam obchodnej ponuky poskytovateľa, čo sú skutočnosti, ktoré musí preveriť vnútroštátny súd.

   (pozri body 54, 69, bod 2 výroku)

3.  Články 43 ES, 49 ES a 86 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a transparentnosti sa musia vykladať v tom zmysle, že sú prekážkou takej právnej úpravy členského štátu, ktorá orgánom verejnej správy umožňuje mimo rámca pravidiel verejného obstarávania zveriť poskytovanie služieb, ktoré nie sú vyhradené v zmysle smernice 97/67 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, verejnoprávnej akciovej spoločnosti, ktorej základné imanie je úplne vo vlastníctve štátu a ktorá je v danom štáte poskytovateľom univerzálnej poštovej služby, pokiaľ dohody, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje, nedosahujú príslušnú prahovú hodnotu, ako je stanovená v článku 7 ods. 1 smernice 92/50 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, zmenenej a doplnenej smernicou 2001/78, a nie sú v skutočnosti jednostranným správnym aktom stanovujúcim povinnosti len na strane poskytovateľa univerzálnej poštovej služby, t. j. aktom, ktorý by bol značne vzdialený bežným podmienkam obchodnej ponuky tejto spoločnosti, čo sú skutočnosti, ktoré musí preveriť vnútroštátny súd.

   Navyše na podporu takej vnútroštátnej legislatívy sa nemožno odvolať na článok 86 ods. 2 ES, pokiaľ sa legislatíva vzťahuje na poštové služby, ktoré sú v zmysle smernice 97/67 nevyhradené.

   Smernica 97/67 totiž vykonáva článok 86 ods. 2 ES, pokiaľ ide o možnosť vyhradiť niektoré poštové služby poskytovateľovi univerzálnej poštovej služby. Pritom členské štáty nemajú právo ľubovoľne rozširovať okruh služieb vyhradených poskytovateľom univerzálnej poštovej služby v zmysle článku 7 smernice 97/67, pretože takéto rozšírenie by bolo v rozpore s cieľom smernice, ktorým je postupná a riadená liberalizácia poštového sektora, keďže v rámci smernice 97/67 je zohľadnená otázka, či je na to, aby sa univerzálna poštová služba mohla poskytovať za ekonomicky prijateľných podmienok, potrebné jej poskytovateľovi vyhradiť určité poštové služby.

   (pozri body 80 — 82, 85, 88, bod 3 výroku)