Vec C-202/06 P

Cementbouw Handel & Industrie BV

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie — Hospodárska súťaž — Nariadenie (EHS) č. 4064/89 — Právomoc Komisie — Oznámenie koncentrácie s rozsahom pre celé Spoločenstvo — Záväzky navrhnuté účastníkmi — Vplyv na právomoc Komisie — Povolenie viazané na dodržanie určitých záväzkov — Zásada proporcionality“

Návrhy prednesené 26. apríla 2007 — generálna advokátka J. Kokott   I - 12132

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. decembra 2007   I - 12154

Abstrakt rozsudku

1. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Právomoc Komisie – Stanovenie na celú dĺžku konania k dátumu úzko spojenému s oznámením

   (Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 1 ods. 2 a 3, článok 5 a článok 8 ods. 2 druhý pododsek)

2. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Primeranosť podmienok a povinností uložených podnikom na účely dosiahnutia zlučiteľnosti oznámenej koncentrácie so spoločným trhom

   (Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2 a článok 8 ods. 2)

3. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Povinnosť zohľadniť rozhodnutia vnútroštátnych orgánov – Neexistencia

   (Nariadenie Rady č. 4064/89)

1.  Právomoc Komisie na rozhodovanie o koncentrácii v rámci nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi musí byť preukázaná k určitému dátumu na celú dĺžku konania. Vzhľadom na význam, ktorý má povinnosť oznámenia v systéme kontroly zavedenom normotvorcom Spoločenstva, musí tento dátum nevyhnutne predstavovať úzku spojitosť s oznámením. Tak problematika právnej istoty, ktorá implikuje, že orgán príslušný na preskúmanie koncentrácie môže byť identifikovaný predvídateľným spôsobom, ako aj požiadavka rýchleho konania, ktorá charakterizuje všeobecnú systematiku nariadenia č. 4064/89 a ktorá ukladá Komisii povinnosť dodržiavať prísne lehoty na prijatie konečného rozhodnutia, pričom v dôsledku jeho neprijatia sa koncentrácia považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom, totiž implikujú, že len čo Komisia stanovila vo vzťahu k danej koncentrácii svoju právomoc vzhľadom na kritériá upravené v článku 1 ods. 2 a 3 a článku 5 nariadenia č. 4064/89, táto právomoc nemôže byť kedykoľvek spochybnená alebo vystavená neustálym zmenám.

   Hoci je teda prirodzené, že Komisia stráca svoju právomoc rozhodovať o koncentrácii za predpokladu, že sa dotknuté podniky úplne vzdajú navrhovanej koncentrácie, ide o iný prípad, ak sa účastníci obmedzia na návrh čiastkových zmien návrhu. Takéto návrhy nemôžu mať za následok nútenie Komisie, aby opätovne preskúmala svoju právomoc pod hrozbou, že umožnia dotknutým podnikom významne narušiť priebeh konania a účinnosť kontroly zamýšľanej normotvorcom, a to nútením Komisie, aby neustále preskúmavala svoju právomoc na úkor preskúmania veci samej. Tento výklad podporuje znenie článku 8 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 4064/89, ktoré jasne preukazuje, že záväzky navrhnuté alebo prijaté podnikmi sú také významné, že Komisia na ne musí prihliadnuť v rámci preskúmania otázky vo veci samej, a to zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom, ale naopak, tieto záväzky nemôžu zbaviť Komisiu jej právomoci, keď sa táto právomoc overila v prvej fáze konania.

   (pozri body 38 — 43)

2.  Základné normy nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a osobitne jeho článok 2 zverujú Komisii určitú diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy. Preskúmanie tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, súdom Spoločenstva, sa preto musí uskutočňovať s prihliadnutím na rozsah voľnej úvahy, ktorá je v pozadí pravidiel ekonomického charakteru tvoriacich súčasť úpravy koncentrácií.

   Osobitne, kontrola primeranosti podmienok a povinností, ktoré môže Komisia podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 uložiť účastníkom koncentrácie, nespočíva v overení, či, ak boli tieto uložené, koncentrácia má aj naďalej rozsah pre celé Spoločenstvo, ale v ubezpečení sa, či uvedené podmienky a uvedené povinnosti sú primerané zistenému problému hospodárskej súťaže a umožňujú ho úplne vyriešiť.

   (pozri body 53, 54)

3.  Vzhľadom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom spočíva nariadenie č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, rozhodnutia vnútroštátnych orgánov nemôžu zaväzovať Komisiu v rámci kontrolných konaní o koncentráciách.

   (pozri bod 56)